Hyalomma na Slovensku: obrí kliešť, ktorý svoju korisť aktívne prenasleduje

Infekcia nastáva po prisatí infikovaným kliešťom, ale aj kontaktom s infikovanou krvou. Počiatočná fáza pripomína chrípku, človek má vysokú horúčku, bolesti svalov a kĺbov.

„Po troch až piatich dňoch však môže prejsť do hemoragickej fázy, keď dochádza k podkožnému krvácaniu, krvácaniu z nosa a slizníc či dokonca k zlyhaniu orgánov,“ opisuje možný priebeh Peťko s tým, že špecifická vakcína ani liek proti tomuto ochoreniu nie je a liečia sa len symptómy.

Zároveň však opakuje, že stredoeurópska mierna klíma je pre tento parazit „studená“ a nedokáže sa tu trvalo vyvíjať, preto nepredstavuje vážne riziko pre človeka ani domáce či hospodárske zvieratá.

Charakteristické pruhované nohy

Kliešť Hyalomma je dvakrát väčší než väčšina kliešťov žijúcich na Slovensku. Ešte pred prisatím dosahuje dĺžku jedného centimetra. Odlišuje sa aj sfarbením a správaním.

„Má tmavohnedé telo a nápadne dlhé nohy so žltými pruhmi, ktoré sú typické len pre tento druh,“ približuje Peťko. 

Bežné európske kliešte väčšinou čakajú na steblách trávy alebo listov, kým sa ich potenciálny hostiteľ o ne obtrie. Potom sa oňho zachytia.

Hyalomma však svoju korisť aktívne vyhľadáva. Dokáže ju dokonca prenasledovať, a to pomerne rýchlo, takže jeho pohyb si človek môže všimnúť.

Pozorne treba sledovať juh Slovenska

Nálezy kliešťa Hyalomma na území Slovenska sa spomínajú aj v starších vedeckých prácach. V apríli 1953 našli neďaleko Žiaru nad Hronom jeho nymfy a v roku 1987 sa objavili pri obci Hrhov v okrese Rožňava.

Spozorovali ich vtedy na sťahovavých vtákoch, takže nešlo o prejav klimatickej zmeny.

„Mapa súčasného rozšírenia kliešťa Hyalomma marginatum v Európe z apríla 2026 už uvádza jeho početný zános v Rakúsku, Česku, Nemecku, Dánsku a Škandinávii, ale aj jeho lokálny výskyt v severnom Maďarsku v blízkosti sútoku Ipľa a Dunaja,“ ozrejmil emeritný pracovník ústavu SAV.

Nacicané nymfy potrebujú na vývin na dospelé kliešte teplotu prostredia minimálne 18 stupňov Celzia počas približne 70 dní. Pri 28 stupňoch Celzia im stačí len 20 dní, čo pri pokračujúcom trende letných dní nad 30 stupňov Celzia na južnom Slovensku už čoskoro bude možné.

Sťahovavé vtáky však prilietajú z Afriky vo februári a marci, keď u nás ešte pretrváva chladné počasie a prinesené kliešte Hyalommy uhynú.

Správanie v prírode meniť nemusíme

Peťko konštatuje, že pre výskyt kliešťa Hyalomma ešte nemusíme meniť doterajšie pravidlá ochrany pred kliešťami a chorobami, ktoré prenášajú. Prevenciu však netreba podceňovať.

„Do prírody je vhodné používať repelent najmä na spodné časti oblečenia – topánky, ponožky a nohavice, ale aj na opasok, manžety rukávov či golier. Práve po týchto miestach môže kliešť preliezť z oblečenia na kožu. Do lesa a na miesta s výskytom kliešťov je lepšie nosiť svetlé a hladké oblečenie, na ktorom ľahko zbadať prichyteného parazita ešte počas pobytu v prírode a jednoducho ho striasť,“ odporúča.

Po návrate domov si skontrolujte celé telo. Osobitnú pozornosť treba venovať miestam, kde sa kliešte ľahko ukryjú – napríklad slabinám, podkolenným jamkám, lakťom, predlaktiam či oblasti za ušami.

Pozor si treba dať aj na veľmi malé nymfy kliešťa obyčajného. Majú len niečo vyše milimetra a ľahko ich možno prehliadnuť alebo si ich pomýliť s kožným znamienkom. Spôsobujú však až 80 percent ochorení ľudí na lymskú boreliózu.

Spôsobov na odstránenie kliešťa je viacero

Kliešťa z tela čo najskôr odstráňte, nečakajte na lekársku pomoc na druhý deň. Riziko prenosu borélií nastáva po 24 hodinách cicania, keď borélie v čreve kliešťa dozrievajú do infekčného štádia.

„Samičku kliešťa vyberieme napríklad jemnou pinzetou, pričom ju uchopíme čo najbližšie pri koži a najprv ju mierne pootáčame do strán v kolmej polohe ku koži,“ vysvetľuje odborník. Alebo priložte navlhčený vatový tampón na kliešťa a malými kruhovými pohybmi ho doslova vytočte z kože. Ak už nemáte nič vhodné poruke, je možné prelepiť ho leukoplastom, mierne pritlačiť a odtrhnúť.

Ak v koži ostane odtrhnutá hlavička, ide len o „sosák“ a prenos infekcie nehrozí. „Orgány kliešťa, ako sú črevo a slinné žľazy, v ktorých sa sústreďujú patogény, ostávajú v odstránenom tele,“ upresňuje Peťko.  

Miesto po kliešťovi treba dobre vydezinfikovať a tampón s dezinfekčnou látkou ponechať na koži aj niekoľko minút, napríklad prelepený leukoplastom.

Ak sa na koži v mieste prisatého kliešťa vytvorí nebolestivé boréliové začervenanie kruhového tvaru s vyblednutým stredom, vyžaduje si to návštevu lekára a liečbu antibiotikami.

Malé začervenanie a mierny opuch s prípadným miernym svrbením v mieste odstráneného kliešťa sú zväčša len alergická reakcia na sliny kliešťa a do týždňa sa stratí, takže netreba navštíviť lekára.  

Iné neznáme parazity

Na Slovensku existujú aj iné nezvyčajné parazity, ktoré sa tu udomácnili za posledné roky a o ktorých bežná verejnosť netuší. Napríklad kliešť pijak lužný, odborným názvom Dermacentor reticulatus.

Ten sa za posledných 25 rokov rozšíril v strednej a severnej Európe a prenáša nebezpečnú babeziózu psov. Spôsobuje ju jednobunkový parazit červených krviniek psov, Babesia canis, pričom ochorenie môže mať pre postihnutého psa aj smrteľné následky. Človek sa ním nenakazí.

„Veľmi rýchlo sa rozšíril najmä na východnom Slovensku údoliami riek Ondava a Topľa od povodia Bodrogu prakticky až k poľským hraniciam, a od Dunaja Horným Považím až na Kysuce a Turiec a Pohroním až k Breznu,“ približuje informácie z vlastných nálezov.  

Jeho zistenia ukazujú, že v mestách vytvorili sa mestské populácie kliešťa obyčajného a pijaka lužného. Žijú najmä v zanedbaných parkoch bývalých podnikov, ktoré mesto nemôže udržiavať pre nevysporiadané majetkové vzťahy.

„Nasťahovali sa tam polodivé zvieratá, ako sú ježe, veverice či lasice a tiež divé zvieratá, napríklad líšky, srny, diviaky. Tie spolu s túlavými psami a mačkami vytvorili zvláštne mestské ohnisko kliešťami prenášaných nákaz, kde je infikovanosť kliešťov pôvodcami lymskej boreliózy a babeziózy psov vyššia ako v periférnych lesoch a lesoparkoch,“ konštatuje odborník.

Na dvere nám klope aj mediteránny druh kliešťa s odborným názvom Rhipicephalus sanguineus, ktorý sa v angličtine označuje ako hnedý psí kliešť. V minulosti ho dovolenkári priviezli na psoch z Chorvátska a Kuby.

Peťko ubezpečuje, že jeho vývoj sa viaže výlučne na vnútorné prostredie, nory hostiteľov, búdy a brlohy psov, chovné stanice psov, ale aj ľudské príbytky so psom. Tam dokáže prežiť zimu a živiť sa na psoch vo všetkých troch vývinových štádiách.

„Dokonca je schopný sa kalamitne premnožiť a napadnúť aj človeka. Vedci zaznamenali takéto prípady v bytoch v Bratislave a rodinnom dome v Seredi. Na rozdiel od kliešťa Hyalommy ho k nám nezanášajú sťahovavé vtáky, ale majitelia psov z prímorských dovoleniek,“ dopĺňa spôsob ich prenosu do našej krajiny odborník.

Na ich likvidáciu sa vyžaduje dôkladná dezinfekcia celého bytu, aj rôznych špár a štrbín v stenách. Ide totiž o nebezpečného vektora ehrlichiózy (bakteriálne ochorenie krvi, poznámka redakcie), babeziózy či anaplazmózy (vnútrobunkové parazity, poznámka redakcie)) a riketsiózy. Jeho udomácnenie sa v miernom pásme Európy očakáva v najbližších rokoch.

Okrem kliešťov aj ázijské komáre

Samostatnú skupinu nových parazitov predstavujú invázne druhy ázijských komárov, napríklad komár tigrí (Aedes albopictus), čo je mimoriadne agresívny denný komár v teplejších oblastiach Slovenska, ktorý prenáša vírusy Dengue, Zika, Chikungunya a vírus Západonílskej horúčky.

Ďalším druhom je komár japonský (Aedes japonicus), ktorý znáša aj chladnejšie podmienky a prenáša vírus Západonílskej horúčky a japonskej encefalitídy.  

Peťko ďalej spomína vlasovce, parazitické červy prenášané komármi. Ich larvy na vývoj do infekčného štádia potrebujú teplotu aspoň 14 stupňov Celzia počas dvoch mesiacov, čo podmienky na južnom Slovensku už spĺňajú.

Žijú v krvi a podkoží zvierat a napádajú aj ľudí, najmä vlasovec psí (Dirofilaria immitis). Ten spôsobuje srdcovú červivosť psov a prvé prípady nákazy sa už potvrdili aj u ľudí.

Druhým druhom je vlasovec podkožný (Dirofilaria repens), ktorý spôsobuje podkožnú červivosť psov a mačiek a komáre ho prenášajú aj na človeka. Pod kožou alebo vo viečku oka vytvára pohyblivé uzlíky s tenkým červíkom dlhým ako vlas.