Riziko požiarov sa týka značnej časti Slovenska. Mapa SHMÚ ukazuje vysoké až veľmi vysoké požiarne nebezpečenstvo na viac ako 80 percentách územia krajiny.
Najviac postihnuté sú v súčasnosti oblasti západného Slovenska, južné časti stredného Slovenska a južné regióny východného Slovenska. Hasičský a záchranný zbor však od stredy 12. augusta vyhlásil zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiarov na celom území Slovenska.
Vysoké teploty, suchá pôda a veterné počasie sú podmienky, v ktorých požiar ľahko vznikne, prudko sa šíri a môže nadobudnúť katastrofálny rozsah.
„Dlhotrvajúce sucho výrazne komplikuje samotné hasenie, najmä v dôsledku rýchleho šírenia požiaru,“ uvádza pre Štandard Zuzana Geguššová, hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) SR.
Suché lístie, drevná hmota, vyschnutý kríkový porast a ďalší suchý materiál v lesnom prostredí podľa Geguššovej vytvárajú vhodné podmienky na rýchle šírenie požiaru.
Hovorkyňa spresňuje, že požiarov v prírodnom prostredí, pri ktorých HaZZ zasahoval, bolo za posledné necelé tri mesiace takmer 1 000.
Jedným z nich bol aj požiar lesných pozemkov v katastri obce Trstín (okres Trnava), ktorý vypukol 7. augusta. Vzhľadom na ťažko dostupný terén nasadili hasiči aj vrtuľník, ktorý naberal vodu z neďalekej vodnej nádrže Buková. Požiar podľa odhadu HaZZ zasiahol približne 130 hektárov.
Ďalším nedávnym zásahom bol požiar v blízkosti Vojenského technického a skúšobného ústavu Záhorie, kde začalo horieť 8. augusta. „Každých päť minút nabral vrtuľník vodu do vaku v jazerách pri Cerovej a išiel na Záhorie,“ okomentoval pre Štandard situáciu miestny obyvateľ.
Vysychajú vodné zdroje na hasenie
Súčasné sucho aj podľa hovorkyne Laury Tettingerovej zo štátneho podniku Lesy SR významne komplikuje zásahy pri lesných požiaroch.
„V niektorých regiónoch Slovenska evidujeme deficit atmosférických zrážok presahujúci 150 mm, čo predstavuje extrémne suché podmienky,“ spresňuje pre Štandard Tettingerová. Ako hovorí, vysychajú lesné porasty, potoky aj ďalšie prirodzené vodné zdroje využívané pri hasení požiarov.
„Nedostatok vody znamená, že hasiči ju musia často dovážať cisternami aj na vzdialenosť niekoľkých desiatok kilometrov,“ dodáva hovorkyňa s tým, že sa tak predlžujú čas zásahu aj nároky na techniku a personál. Ako dodáva, v kombinácii s vysokými teplotami a suchou vegetáciou rastie riziko rýchleho šírenia požiarov.
Tettingerová uvádza aj konkrétne prípady, keď nedostatok dostupnej vody v blízkosti požiariska skomplikoval zásah. „Na organizačnej zložke OZ Poľana, Lesy SR sme v roku 2026 zaznamenali tri požiare lesných porastov, pri ktorých bolo potrebné zabezpečovať dopravu vody cisternami na väčšiu vzdialenosť,“ spresňuje hovorkyňa.
Dodáva, že v jednom prípade bola na hasenie nasadená aj letecká technika Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR. „Výhodou bolo, že v blízkosti sa nachádzala dostatočne veľká vodná nádrž vhodná na plnenie vrtuľníkov, takže nebolo potrebné budovať ďalšie plniace stanovisko,“ vysvetľuje.
Vo väčšine požiarov, ktoré však v tomto roku Lesy SR riešili, však bolo podľa Tettingerovej potrebné zabezpečovať dovoz vody na miesto zásahu.
Nedostatok vody potvrdzujú aj Mestské lesy v Bratislave, kde vysychajú menšie vodné toky či mokrade a klesá aj hladina vody v rybníkoch. „Situácia nie je dobrá. Viaceré studničky sú bez vody už dlhšie. Bystrička vyschla, Vydrica stále tečie, no veľmi slabo, na niektorých miestach vôbec,“ uvádzajú Mestské lesy v Bratislave.
Sucho v súčasnosti zasahuje prakticky celé územie Slovenska, jeho intenzita sa však regionálne líši. „Problém predstavuje najmä vysychanie drobných vodných tokov, ktoré napájajú rybníky a vodné nádrže evidované ako zdroje vody na hasenie lesných požiarov,“ spresňuje opäť hovorkyňa Tettingerová.
Dodáva, že dostupnosť vody pritom často závisí od lokálnych zrážok a búrkovej činnosti.
Pokles hladiny vody evidujú Lesy SR najmä v protipožiarnych nádržiach závislých od prítoku menších vodných tokov. „Tie pretekajú cez obce a mestá, kde sú zároveň využívané obyvateľmi napríklad na zavlažovanie záhrad a ďalšie účely,“ konkretizuje Tettingerová.
Ako ďalej objasňuje, na strednom Slovensku zatiaľ pri väčších protipožiarnych nádržiach výrazný nedostatok vody nepociťujú.
Problematická je však podľa hovorkyne situácia pri menších nádržiach, ktorých prítoky sú výrazne oslabené alebo v niektorých prípadoch úplne vyschli.
„Na východnom Slovensku je situácia ešte vážnejšia,“ upozorňuje Tettingerová. Viaceré vodné toky údajne zaznamenali výrazný pokles prietokov a niektoré úseky sú už úplne bez vody, čo môže v prípade vzniku požiarov komplikovať dostupnosť zdrojov na hasenie.
Ako však ubezpečuje hovorkyňa Prezídia HaZZ SR Geguššová, aj keď v súvislosti s dlhotrvajúcim suchom dochádza k poklesu hladín vodných tokov a vodných nádrží, na Slovensku máme zatiaľ dostatok zdrojov vody, ktoré umožňujú zabezpečiť čerpanie vody pri hasení lesných požiarov.
Lesy zapaľuje nedbanlivosť
Lesníci vo viacerých regiónoch posilnili hliadkovanie a nasadené sú aj protipožiarne hliadky. Využívané sú aj moderné technológie na včasnú detekciu požiarov. Zákazy platia nielen pre zakladanie ohňa, ale aj pre fajčenie či odhadzovanie ohorkov z cigariet.
Príslušníci HaZZ z Banskej Bystrice 11. augusta hasili požiar z nedbanlivosti, keď si návštevníci lesa napriek zákazu opekali priamo v lesnom poraste.
Hovorkyňa Greguššová spresňuje, že medzi najčastejšie príčiny vzniku požiarov patria práve manipulácia s otvoreným ohňom, vypaľovanie trávy a suchých porastov či spaľovanie odpadu a odpadkov mimo skládok. U detí a mladistvých do 15 rokov, ktorí zapríčinili požiar, sa na prvom mieste ako príčina požiaru ocitlo fajčenie (nedôsledne uhasený ohorok).
Ako informuje Štandard aj Lívia Labudová, vedecko-technický pracovník pre meteorológiu a klimatológiu SHMÚ, ústav k 13. augustu 2026 evidoval výrazné až extrémne pôdne sucho na takmer 93 percentách územia. Extrémne sucho v pôdnom profile do hĺbky jedného metra zasahovalo 67,5 percenta Slovenska.
„Aktuálne podmienky sú mimoriadne priaznivé pre vznik a šírenie požiarov,“ upozorňuje klimatologička Labudová. Počas víkendu 15. a 16. augusta má podľa nej mimoriadne vysoké riziko vzniku a šírenia požiarov pokrývať takmer celé Slovensko.
Sucho urýchľuje šírenie plameňov
V dôsledku nedostatku zrážok a vysokých teplôt je vrchná vrstva lesnej pôdy preschnutá a zrážky nestačia vyrovnávať stratu vody výparom. Neznamená to, že požiar nevyhnutne vznikne, ale les je náchylnejší na zapálenie.
„Na samotný vznik lesného požiaru – či už povrchového, korunového alebo pôdneho – samotná horľavosť nestačí,“ konštatujú pre Štandard odborníci z Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene (Pavel Pavlenda, Zuzana Sitková a Jerguš Rybár). Príčinou požiarov je podľa nich až na výnimky človek.
Požiare často vznikajú rozšírením zo zle uhasených ohnísk alebo z odhodených cigariet. Preschnutá lesná pôda, lístie, ihličie a konáre následne vytvoria palivo, v ktorom sa oheň po zapálení šíri oveľa rýchlejšie.
„Významným faktorom je aj vietor, ktorý napomáha prenosu iskier,“ dopĺňa pre Štandard hovorkyňa Tettingerová z Lesov SR. Oheň sa podľa nej v takýchto podmienkach dokáže veľmi rýchlo vymknúť spod kontroly a spôsobiť škody na majetku, životnom prostredí, ale aj ohroziť ľudské životy.
Ako Tettingerová konštatuje, pri porovnaní s predchádzajúcimi štyrmi rokmi možno pozorovať mierny nárast počtu lesných požiarov, ako aj rozsahu škôd, ktoré spôsobujú. Tento trend podľa nej úzko súvisí s častejšími epizódami sucha, vyššími teplotami a dlhšími obdobiami bez zrážok.
Hovorkyňa pridáva aj štatistiku, v ktorej Lesy SR od začiatku roka 2026 evidujú na nimi obhospodarovaných lesných pozemkoch 34 požiarov, ktoré zasiahli približne 24 hektárov lesných porastov.
„Väčšinu požiarov sa podarilo včas odhaliť a lokalizovať najmä vďaka rýchlej reakcii zamestnancov Lesov SR pôsobiacich priamo v teréne,“ informuje. Ich pohotový zásah podľa nej významne prispel k včasnému uhaseniu požiarov a minimalizácii vzniknutých škôd na lesných porastoch.
Klimatická zmena prináša lokálne viac požiarov
Podľa odborníkov zo Sekcie pre vedu a výskum – Odbor ekológie lesa a krajiny NLC sme najmä v dôsledku predlžujúcich sa období sucha svedkami zvyšujúceho sa počtu požiarov s katastrofálnymi dôsledkami.
Ako uvádzajú odborníci Pavlenda, Sitková a Rybár, v posledných rokoch sa častejšie vyskytujú dlhšie obdobia bez atmosférických zrážok a s extrémne vysokými teplotami (vlny horúčav), ktoré zvyšujú riziko požiarov aj v lesoch.
„Obzvlášť veľké riziko predstavuje nespracovaná asanačná ťažba v bezzásahových územiach, v ktorých sú suché stromy ponechané v porastoch,“ spresňujú pre Štandard odborníci z NLC.
Aj preto je podľa nich nanajvýš potrebné dynamicky vykonávať efektívne opatrenia všade tam, kde nám to legislatíva umožní. „To znamená všade tam, kde z dôvodu záujmov ochrany prírody (piaty stupeň ochrany) nie je sanovanie zakázané,“ vysvetľujú, keďže preschnutá pôda, najmä povrchová humusová vrstva, ako aj opadnuté lístie, ihličie a drobné konáriky v takých obdobiach značne presychajú a sú vysoko horľavé.
Problémom podľa nich nie je iba množstvo zrážok, ale aj ich rozloženie.
Odborníci z NLC odhaľujú ďalší problém: „V posledných obdobiach máme na Slovensku nedostatok snehu, ktorý by sa za normálnych podmienok postupne menil na vodu a tá by vnikala do pôdy, kde by tvorila rezervu kľúčovú pre jarný rozvoj vegetácie.“
Na druhej strane pozorujú čoraz extrémnejšie zrážkové úhrny pri výskyte intenzívnych búrok, keď ani lesné ekosystémy v optimálnom stave nedokážu zadržať dostatočné množstvo vody.
Rozhodujúci je pritom stav lesnej pôdy. Ak je odkrytá, erodovaná alebo zhutnená, voda po nej rýchlejšie odteká namiesto toho, aby vsakovala a dopĺňala zásoby podzemnej vody.
Keď sa teda pôdna zásoba počas zimy a jari nedoplní a nasleduje dlhé obdobie bez dažďa, vysychá povrch pôdy, lístie, ihličie a drobné konáre – teda materiál, po ktorom sa môže požiar šíriť.
„Z dlhodobého hľadiska bude nevyhnutné pokračovať v opatreniach na zadržiavanie vody v krajine,“ spresňuje pre Štandard opäť hovorkyňa Tettingerová. Lesy SR postupne budujú nové vodozádržné opatrenia a realizujú viaceré projekty zamerané na obnovu prirodzeného vodného režimu.
„V týchto aktivitách plánujeme pokračovať aj v budúcnosti, pretože práve schopnosť krajiny udržať vodu je jedným z kľúčových nástrojov na zmierňovanie dôsledkov sucha a ochranu lesných ekosystémov,“ dodáva na záver.
Globálne horí menšia plocha
Iný pohľad ponúkajú globálne údaje o spálenej ploche, na ktoré upozorňuje Bjørn Lomborg vo svojom článku. Napriek ničivým požiarom v niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku a Španielsku, bola podľa jeho prepočtu založeného na satelitných dátach GWIS plocha zasiahnutá požiarmi na celom svete do 5. augusta 2026 o 42 percent menšia ako priemer za rovnaké obdobie rokov 2012 až 2025.
Menšia celková spálená plocha však neznamená, že požiarne nebezpečenstvo klesá vo všetkých regiónoch. Výskum pripisuje dlhodobejší globálny pokles najmä úbytku požiarov v savanách a trávnatých oblastiach, okrem iného v dôsledku rozširovania a intenzifikácie poľnohospodárstva.
Sucho, horúčavy a vietor pritom môžu lokálne naďalej vytvárať nebezpečné podmienky na vznik a rýchle šírenie požiarov. Samotný údaj o spálenej ploche preto nevypovedá o počte požiarov, ich intenzite ani spôsobených škodách, čo vyplýva aj z metodiky GWIS.