Minulý týždeň sa na trhoch len zopakovala schéma, ktorú v poslednom období zažívame neustále. Trhy sa začnú prepadať, pretože si všetci kladú rovnaké otázky: Je rozvoj umelej inteligencie finančne udržateľný? Vrátia sa obrovské investície do tejto infraštruktúry v dohľadnom čase?
Nie je to však len umelá inteligencia, ktorá predstavuje riziko pre svetové trhy. Druhým faktorom je návrat inflácie v dôsledku vysokých cien ropy, spôsobených americkou a izraelskou intervenciou v Iráne. Pôvodne týždňová operácia, ktorá mala zvrhnúť tamojší režim, sa zmenila na geopolitický rébus bez jednoduchého riešenia. Nejde pritom len o drahú ropu, ale predovšetkým o otázku menovej politiky.
Rozpoltený Fed a hľadanie istoty
Posledné zasadnutie Fedu, americkej centrálnej banky, veľa istoty neprinieslo. Druhé vystúpenie Kevina Warsha vo funkcii guvernéra vyvolalo skôr rozpaky. Jeho tvrdenie, že inflácia je problém a predchádzajúce vedenie k nej pristupovalo príliš ľahkovážne, je oprávnené. Ak si však Warsh za týmito slovami naozaj stojí, prirodzene sa vynára otázka, prečo sa nepridal k trom členom rady, ktorí hlasovali za zvýšenie úrokových sadzieb.

Warsh len potvrdil obavy, že bude guvernérom, pri ktorom sa budú rozchádzať slová a činy. Jeho vystupovanie pôsobí v pravom zmysle slova populisticky. Každému hovorí to, čo chce počuť. Všetci pritom vedia, že Donald Trump ho do funkcie dosadil s jasnou misiou – udržiavať úrokové sadzby čo najnižšie.
To predstavuje zásadný problém. Fed môže používať jastrabiu rétoriku, no ak ju nepodporí hlasovaním a konkrétnymi krokmi, trhy ju rýchlo prestanú brať vážne. Warsh sa zatiaľ snaží pôsobiť ako tvrdý bojovník proti inflácii a zároveň nerobiť nič, čo by sa nepáčilo Bielemu domu. Dlhodobo však nemožno hrať obe úlohy súčasne. Trhy to vedia, a preto rastie nervozita. Výnosy amerických 30-ročných dlhopisov dosiahli rekordné úrovne.
Čo teda zmenilo náladu na trhu, že sa po šiestich dňoch výpredajov technologických akcií spojených s umelou inteligenciou, najmä akcií výrobcov pamäťových čipov, ako sú SK Hynix či Micron, zrazu všetko otočilo?
Microsoft ako maják technologického sektora
Odpoveď je jednoduchá: výsledky jednej svetovej firmy.
Najskôr si však pripomeňme kontext tejto výsledkovej sezóny. Firmy z polovodičového a technologického sektora väčšinou prinášajú výsledky, ktoré prekonávajú očakávania analytikov. Stačí si spomenúť na výsledky spoločností Alphabet alebo TSMC. Čísla sú výborné, výhľady takisto. Investorom to však nestačí na to, aby akcie po zverejnení výsledkov rástli.
Trhy sa dostali do situácie, keď optimistické očakávania musia byť prekonávané ešte optimistickejšími výhľadmi. To však nie je dlhodobo možné, pretože odhady nemožno zvyšovať donekonečna. Práve v tejto fáze sa dnes trh nachádza. Dosiahnuť najlepšie výsledky už nie je zárukou rastu akcií. Treba priniesť niečo úplne iné. A práve túto výzvu Microsoft dokonale pochopil.
Firma vykázala silné výsledky. Tržby za štvrťrok končiaci sa v júni dosiahli 90 miliárd dolárov a medziročne vzrástli o 18 percent. Zisk na akciu predstavoval 4,81 dolára, zatiaľ čo Wall Street očakával 4,24 dolára. Rast divízie Azure dosiahol 43 percent, teda o tri percentuálne body viac, než sa očakávalo.
Ešte dôležitejšie však bolo, že Microsoft dokázal udržať prevádzkovú maržu cloudovej divízie na úrovni 40,6 percenta, a to napriek tomu, že mu rýchlo rastú odpisy z predchádzajúcich investícií.
Získali sme tak prvý dôkaz, že obrovské výdavky na AI infraštruktúru už neprinášajú len vyššie tržby, ale aj skutočný zisk.
Microsoft navyše prekvapil aj v oblasti podnikového softvéru. Táto divízia zvýšila tržby o 15 percent a opäť prekonala očakávania. Počet platiacich používateľov služby Microsoft 365 Copilot sa za posledných šesť mesiacov zdvojnásobil z 15 na 30 miliónov. Stále ide len o malú časť z viac ako 450 miliónov používateľov platformy, no trend je jasný.
Najväčší rozdiel oproti spoločnosti Alphabet však nespočíval vo výsledkoch, ale v prístupe k investíciám. Konglomerát, pod ktorý patrí Google, po zverejnení výsledkov zvýšil odhad kapitálových výdavkov na tento rok. Microsoft naopak svoj plán ponechal bez zmeny. Za posledný fiškálny rok síce investoval 145 miliárd dolárov a vo štvrtom fiškálnom štvrťroku (v druhom kvartáli roka 2026) pridal ďalších 41 miliárd, no investorom zároveň oznámil, že svoj investičný plán nebude ďalej bezhlavo navyšovať.
Práve táto brzda paradoxne zapôsobila pozitívne. Microsoft ukázal, že má jasný plán, podľa ktorého postupuje. A že nejde len o preteky v tom, kto minie na umelú inteligenciu viac peňazí. Firma dokazuje, že investície už dnes zvyšujú tržby a že s nimi spojené náklady dokáže postupne absorbovať.
Investori tak neocenili len ďalšie rekordné výsledky, ale predovšetkým disciplínu. V prostredí, kde sa veľké technologické firmy predbiehajú v investíciách za stovky miliárd dolárov, začína byť schopnosť povedať „zatiaľ stačí“ možno cennejšia než ďalšie zvýšenie výhľadu.
Rast akcií Microsoftu následne zmenil sentiment v celom sektore. Spoločnosť SK Hynix si pripísala 26 percent, Micron 18 percent, AMD 13 percent a Intel 11 percent. Stalo sa tak napriek tomu, že Microsoft nemá na ich podnikanie priamy vplyv.

Nešlo totiž len o samotný Microsoft. Trh si jeho výsledky vyložil ako dôkaz, že investície do umelej inteligencie nie sú len bezodnou dierou na peniaze. Cloudová infraštruktúra je stále plne vyťažená, dopyt prevyšuje ponuku a kapitálové výdavky sa začínajú premietať do tržieb aj ziskov. Ak sa táto téza potvrdí aj pri ďalších firmách, potom súčasná výstavba dátových centier vytvára skutočný dopyt po čipoch, pamätiach a ďalšej infraštruktúre.
Microsoft tak počas jediného večera urobil pre celý sektor umelej inteligencie viac než desiatky optimistických prezentácií. Nepriniesol len prísľub ďalšieho rastu, ale presvedčivo ukázal, že na investíciách do umelej inteligencie sa už dnes dá zarábať. Presne to chceli trhy počuť.
Zložitá realita umelej inteligencie
Pozitívnu náladu na trhu o deň neskôr ešte posilnili výsledky Amazonu. Tržby jeho cloudovej divízie AWS medziročne vzrástli o 37 percent, čo bolo najrýchlejšie tempo za posledných 18 štvrťrokov. Celkový prevádzkový zisk Amazonu zároveň stúpol o 43 percent na 27,5 miliardy dolárov. Spoločnosť tak potvrdila, že dopyt po cloudových a AI službách zostáva silný a že vysoké investície do dátových centier sa už začínajú premietať do hospodárskych výsledkov.
Dobré čísla dvoch veľkých firiem však neriešia všetky problémy sektora. Tým hlavným zostáva zacyklenosť investícií. Výrobcovia čipov a infraštruktúry financujú svojich zákazníkov, ktorí následne získané peniaze používajú na nákup ich vlastných produktov.
Najviditeľnejším príkladom je Nvidia. Tá investovala do OpenAI desiatky miliárd dolárov a zároveň rokuje o poskytnutí finančných záruk v hodnote až 250 miliárd dolárov na výstavbu novej infraštruktúry. Súčasťou rokovaní má byť aj financovanie nákupu samotných čipov Nvidie. Firma by tak nepriamo pomáhala vytvárať dopyt po vlastných výrobkoch.
Výsledky Microsoftu a Amazonu však zároveň ukázali, že situácia nie je čiernobiela. Časť investícií do umelej inteligencie už dnes reálne prináša vyššie tržby a zisky, iná časť stojí na čoraz zložitejšej sieti investícií, záruk a vzájomne prepojených obchodov.
Nemožno preto jednoducho povedať, či je umelá inteligencia investičnou bublinou, alebo nie. Ide o oveľa komplexnejší problém. Trhy však v posledných rokoch fungujú takmer výlučne v binárnom režime, v ktorom je buď všetko skvelé, alebo sa celý príbeh rúca. Otázkou preto zostáva, ako si poradia so situáciou, ktorá v sebe nesie jemné odtiene sivej.