Drahá ropa sa pomaly, ale isto dostáva do popredia záujmu na svetových trhoch. Jej cena od 2. júla vystúpila o viac ako 31 percent.
Logika veci je neúprosná. Každý deň veľmi obmedzenej prevádzky Hormuzského prielivu poženie cenu ropy nahor. Na prvý pohľad nič nenasvedčuje tomu, že by sa konflikt mohol upokojiť.
Donald Trump oznamuje, že za každý útok na loď, ktorá sa plaví cez úžinu, zničí v Iráne buď jeden most, alebo elektráreň. Iránska strana na to odpovedá, že v tom prípade budú musieť Spojené štáty počítať s odplatou podľa starozákonného pravidla „oko za oko, zub za zub“.
Irán tak bude opäť ničiť infraštruktúru spojencov USA v regióne. V jeho hľadáčiku je predovšetkým Kuvajt, ktorý sa môže v prípade útoku na odsoľovacie zariadenie stať veľmi rýchlo prakticky neobývateľným.
Ak sa život v regióne výrazne skomplikuje, nebude ľahké udržať na mieste ani robotníkov, ani inžinierov, ktorí sa starajú o chod ropného priemyslu. Ochromenie regiónu preto nespočíva iba v zablokovaní transportných trás.
Loď možno po skončení konfliktu znovu nechať preplávať, zničené prístavy, odsoľovacie zariadenia alebo energetickú infraštruktúru však nebude možné opraviť zo dňa na deň. Nehľadiac na stratu dôvery v bezpečnosť celého regiónu, ktorá môže investorov, zamestnancov aj zahraničných odborníkov odradiť na oveľa dlhší čas. Každý ďalší deň konflikt iba zhoršuje. A finančné trhy to vedia.
Dva svety: optimizmus akcií a realita dlhopisov
Presnejšie povedané, predovšetkým americký dlhopisový trh. Pri pohľade na vývoj trhov máme pred sebou dva úplne rozdielne obrázky.
Akciový trh si žije témou okolo umelej inteligencie a výrobcov pamätí. Tie síce v poslednom období zasiahla korekcia, ale zároveň nejde o nič tragické. Skôr ide stále o zdravý pohyb, pretože tieto aktíva predtým rástli závratným tempom. Navyše vo vnútri indexov prebieha klasická sektorová rotácia, pri ktorej sa časť kapitálu hneď vracia späť na trh. Rastú ceny akcií zdravotníckeho a finančného sektora.
Americké banky vykázali výborné výsledky za druhý štvrťrok roka 2026. Rast bankového sektora poháňajú dva motory. Prvým je vysoká volatilita na trhoch. Čím sú trhy nepokojnejšie, tým viac lákajú investorov. Bankám je v istom ohľade jedno, či trhy rastú, alebo klesajú, dôležité je, že sú investori aktívni. Peňažným ústavom tak tečú tučné provízie zo sprostredkovania každého obchodu.
Druhým motorom je umelá inteligencia. Banky sú vďaka nej efektívnejšie, navyše samotná umelá inteligencia potrebuje na svoj rozvoj veľké množstvo kapitálu, ktorý jej dodávajú, samozrejme, práve banky a finančné inštitúcie. Akciové trhy tak majú svoje nosné príbehy, ktoré ich zatiaľ chránia pred predajnou panikou.
Iná situácia panuje na dlhopisovom trhu. Ten býva oveľa triezvejší ako akciový trh. V júni inflácia v USA prekvapivo poklesla, stalo sa tak však predovšetkým vďaka dočasnému zlacneniu ropy. Júnové čísla jasne ukázali, ako silne sú americká inflácia aj inflačné očakávania spojené práve s cenou tejto komodity. Teraz ropa znovu zdražuje a s ňou porastú aj obavy z ďalšieho rastu cien.
Náklady vojny
K tomu sa pridávajú náklady samotnej vojny. Pentagón ich zatiaľ vyčíslil na 37,5 miliardy dolárov a zároveň žiada ďalších 67,1 miliardy dolárov na pokračovanie operácií.
Tieto peniaze nie sú pokryté novými príjmami, takže ďalej zhoršia americký deficit a zvýšia množstvo dlhopisov, ktoré bude musieť vláda ponúknuť investorom. Spojené štáty tak budú musieť financovať vojnu v čase, keď už majú vysoký deficit a rýchlo rastúce náklady na obsluhu dlhu.
Investori preto za nákup dlhodobých dlhopisov požadujú vyšší výnos. Nad piatimi percentami sa výnosy pohybovali už v máji a teraz sa na túto úroveň opäť vrátili.
Dlhopisový trh nám dal ešte jednu dôležitú informáciu, tentoraz o novom britskom premiérovi Andym Burnhamom.
Výnos desaťročných britských dlhopisov začal rásť už niekoľko dní pred jeho nástupom do funkcie, pretože investori postupne započítavali jeho pravdepodobné víťazstvo a obavy z voľnejšej rozpočtovej politiky.
Po jeho vymenovaní potom výnos vystúpil nad päť percent. Trh tak dal pomerne jasne najavo, že pochybuje o Burnhamovej schopnosti dať britské verejné financie dohromady.
Prvé kroky, ako je napríklad zrušenie DPH na elektrinu alebo zastropovanie cien autobusových lístkov v Británii, môžu byť medzi voličmi populárne. Investori sa však obávajú, že ide iba o začiatok štedrejšej výdavkovej politiky, ktorá britský deficit skôr prehĺbi, než vyrieši.
Alphabet: impozantné čísla v tieni masívnych investícií
Hlavnou udalosťou z firemného života bolo zverejnenie výsledkov spoločnosti Alphabet, materskej firmy Googlu. Najprv sa pozrime na samotné čísla, ktoré boli na prvý pohľad mimoriadne silné.
Tržby dosiahli 119,8 miliardy dolárov, zatiaľ čo analytici očakávali iba 117,1 miliardy dolárov. Upravený zisk na akciu predstavoval 9,11 dolára oproti odhadu 2,88 dolára. Toto číslo však výrazne vylepšil účtovný zisk z precenenia akciových investícií, ktorý predstavoval 6,26 dolára na akciu.
Dobre dopadli aj príjmy z reklamy, ktoré vzrástli na 81,6 miliardy dolárov a mierne prekonali očakávania trhu. Samotné tržby z vyhľadávania vo výške 63,3 miliardy dolárov však za odhadom tesne zaostali.
Skutočnou hviezdou výsledkov bol Google Cloud. Jeho tržby medziročne vzrástli o 82 percent na 24,8 miliardy dolárov. To je kľúčové predovšetkým preto, že investori konečne dostali dôkaz, že firmy za služby spojené s umelou inteligenciou skutočne platia.
Napriek tomu akcie Alphabetu po zverejnení výsledkov oslabili. Dôvodom neboli tržby ani zisk, ale ďalšia expanzia investícií. Kapitálové výdavky dosiahli za jediný štvrťrok 44,9 miliardy dolárov, čo je dvojnásobok oproti minulému roku. Pre tieto výdavky firma vytvorila záporný voľný peňažný tok v hodnote 5,9 miliardy dolárov.
Ešte dôležitejšie bolo zvýšenie celoročného výhľadu. Alphabet teraz očakáva kapitálové výdavky v rozmedzí od 195 do 205 miliárd dolárov, zatiaľ čo doteraz počítal so 180 až 190 miliardami dolárov.
Prijatie výsledkov zo strany investorov tak bolo logicky rozpačité. Alphabet v poobchodnej fáze oslaboval o štyri percentá. Investori totiž uplatnili rovnakú logiku ako pri výsledkoch TSMC alebo Netflixu: iba výborné čísla nestačia, musia byť úplne excelentné.
Výdavky na umelú inteligenciu na úrovni 200 miliárd dolárov sa navyše zdajú byť prehnané. Aby sme si uvedomili, o akú astronomickú sumu ide, vedenie Alphabetu by si namiesto dátových centier s touto cenovkou mohlo zaobstarať buď celého výrobcu luxusného tovaru Hermès, alebo rovno celú spoločnosť IBM, prípadne Seagate Technology. Ide o kolosálnu sumu.
Na druhej strane cloudové služby svižne rastú, takže tento segment už dokáže reálne zarábať. Výsledky navyše ukázali, že dopyt po cloudových službách sa pohybuje na úrovni 516 miliárd dolárov. Toto číslo síce môže byť mierne nadhodnotené, pretože určite bude zahŕňať aj veľmi odvážne projekty na poli umelej inteligencie, ktoré sa nakoniec vôbec nemusia realizovať. Napriek tomu ilustruje obrovský trhový potenciál.