Azda jedinými trávnikmi, ktoré toto leto nezhnedli, boli bezchybne udržiavané a zavlažované tenisové kurty vo Wimbledone. Veľká Británia, povestná pochmúrnym počasím a takmer neustálym dažďom, zistila, že toto klišé sa tento rok potvrdilo len čiastočne.

Leto 2026 bolo mimoriadne horúce. Aspoň doposiaľ. Anglicko zaznamenalo najteplejší jún v histórii, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo ako celok zaznamenalo druhý najteplejší jún od začiatku zaznamenávania údajov v roku 1884.

Takéto teplé podnebie vyvíja rastúci tlak na zásoby vody najmä počas období horúčav a sucha. Problém, ktorému krajina čelí, však siaha hlbšie než len k počasiu. Od roku 1992 nebola v Británii postavená žiadna nová vodná nádrž na pitnú vodu, hoci prognózy naznačujú, že krajine do 25 rokov dôjdu zásoby vody.

Zároveň sa počet obyvateľov Británie za posledných 20 rokov zvýšil takmer o 10 miliónov, čo výrazne zvýšilo dopyt v už aj tak preťaženom systéme. Dôsledky pre vodnú infraštruktúru sú zreteľné: milióny ďalších ľudí museli byť zásobované systémom, ktorého kapacita sa nedokázala rozširovať porovnateľným tempom.

Otázka, ktorá sa natíska, je naozaj banálna. Prečo k tomu vlastne došlo? Čo stojí za tým, že Británia nedokázala vybudovať potrebnú infraštruktúru, aby udržala krok s počasím aj rastom populácie?

Mohlo by Vás zaujímať Požiare ako dôkaz klimatickej krízy? Dáta ukazujú, že svet horí tento rok výrazne menej

Prečo sa Británii nepodarilo vybudovať vodné nádrže

Sam Dumitriu, vedúci oddelenia politiky v britskom think tanku Britain Remade, pre Statement konštatuje, že krajina bola jednoducho krátkozraká.

„Veľká Británia nedokázala vybudovať vodné nádrže v predstihu pred nárastom dopytu,“ hovorí,

Časť problému podľa neho spočíva v spôsobe regulácie vodárenského odvetvia, kde snaha udržať účty za vodu na prijateľnej úrovni je v rozpore s potrebou financovať dlhodobú infraštruktúru.

„Problém čiastočne vyplýva zo spôsobu, akým regulujeme vodné hospodárstvo. Regulačné orgány chceli udržať účty na nízkej úrovni, ale ich prístup bol príliš krátkozraký. Neschválili investičné plány, ktoré by predvídali rastúci dopyt a riziká vyplývajúce zo zmeny klímy,“ dopĺňa.

Regulátor vodárenského a kanalizačného odvetvia v Anglicku a vo Walese, takzvaný Ofwat, stanovuje cenovú reguláciu prostredníctvom päťročných revízií, pričom neurčuje iba to, koľko môžu spoločnosti účtovať zákazníkom, ale aj to, koľko musia investovať.

Hoci regulačný orgán spochybňuje tvrdenie, že zanedbáva dlhodobú odolnosť, napätie medzi cenovou dostupnosťou a investíciami dobre ilustruje príklad z roku 2019. V rámci cenovej revízie vtedy stanovil dva ciele, ktoré nie vždy idú ruka v ruke: „cenovo dostupné účty pre všetkých“ a „dlhodobá odolnosť“. Keď potom vykonal svoje počiatočné posúdenie podnikateľských plánov vodárenských spoločností na roky 2020 až 2025, iba tri z nich dostali zelenú. Zvyšok vrátil na doplnenie.

Mohlo by Vás zaujímať Najväčším konkurentom Volkswagenu nie je BYD. Je ním Brusel

Toto napätie pretrváva aj v súčasnom investičnom cykle. Spoločnosť Thames Water je najväčším dodávateľom vody a prevádzkovateľom kanalizácie v Spojenom kráľovstve. Obsluhuje približne 16 miliónov zákazníkov v Londýne a v údolí Temže.

Ofwat jej v rámci revízie cien v roku 2024 povolil zvýšenie priemerného účtu o 35 percent na ďalších päť rokov, čo však bol len zlomok z 53-percentného zvýšenia, ktoré spoločnosť navrhovala.

Šesť spoločností následne požiadalo Ofwat, aby ich rozhodnutia postúpil Úradu pre hospodársku súťaž a trhy (CMA) na dôkladnejšie preskúmanie. Argumentovali tým, že schválené plány im nezabezpečovali príjmy potrebné na splnenie ich záväzkov.

V marci 2026 im CMA poskytla určité dodatočné finančné prostriedky, zamietla však 83 percent zo zvýšení v celkovej výške 2,7 miliardy libier (necelých 3,2 miliardy eur), o ktoré spoločne žiadali. Regulačný orgán uviedol, že musel vyvážiť tlak rastúcich účtov domácností s potrebou financovať investície, zabezpečiť dodávky vody a znížiť znečistenie.

Tento spor ilustruje finančné obmedzenia, ktoré na tento sektor doliehajú, hoci sám osebe ešte neznamená, že za neúspech Británie pri výstavbe vodných nádrží môže regulácia. Podľa Dumitriua je len časťou problému. Tvrdí, že aj keď už bola investícia schválená, britský systém územného plánovania môže projekt pred samotným začiatkom výstavby predĺžiť o celé roky.

„Aj keby regulačný orgán schválil plány na investície do vodných nádrží, náš systém územného plánovania kladie do cesty obrovské prekážky. Vezmime si napríklad projekt navrhovaných vodných nádrží v Abingdone. Hovorí sa o ňom už desaťročia, ale žiadosť o územné rozhodnutie bola podaná len nedávno a pred začatím výstavby nás čaká ešte trojročný proces. Ak máme v budúcnosti zvládnuť takéto suchá, potrebujeme výrazne jednoduchší a rýchlejší proces,“ podotýka Dumitriu.

Nikde nie je tento zdĺhavý proces zreteľnejší ako v Oxfordshire, kde sa plány na výstavbu rozsiahlej novej vodnej nádrže neďaleko Abingdonu prerokúvajú minimálne od roku 2006. O dvadsať rokov neskôr stále nie je postavená. Očakáva sa, že v rámci tohto projektu, dnes známeho ako vodná nádrž White Horse, bude žiadosť o povolenie na výstavbu podaná do konca aktuálneho roka.

Ak bude táto žiadosť schválená, výstavba by mala začať v roku 2029, pričom sa neočakáva, že nádrž začne dodávať vodu skôr ako okolo roku 2040.

Keď výstavba jednej nádrže trvá desaťročia

Projekt, pôvodne známy ako Abingdon Reservoir, neskôr premenovaný na South East Strategic Reservoir Option (SESRO), nadobudol už tretí názov: White Horse Reservoir.

Vodná nádrž, ktorú spoločne vyvíjajú spoločnosti Thames Water, Affinity Water a Southern Water, má slúžiť na akumuláciu vody odobratej z rieky Temža v obdobiach vysokého prietoku a na jej následné uvoľňovanie do distribučnej siete počas sucha a v obdobiach najvyššej spotreby. Plánovaná kapacita nádrže je približne 150 miliárd litrov vody a denne by mala byť schopná poskytovať približne 271 miliónov litrov, čím by prispievala k zásobovaniu až 15 miliónov ľudí na juhovýchode Anglicka.

V priebehu rokov bol projekt opakovane podrobený posúdeniam nákladov, vplyvu na životné prostredie a jeho hodnoty v porovnaní s alternatívami, ako je znižovanie únikov, znižovanie spotreby a presun vody medzi regiónmi.

Pôvodné odhadované náklady boli 2,2 miliardy libier (2,6 miliardy eur) na základe cien z rokov 2021 až 2022 vrátane nákladov na nepredvídané výdavky a nákladov zákazníka. Odvtedy najnovšie odhadované kapitálové náklady prudko vzrástli na sumu v rozmedzí približne 6,4 až 8,8 miliardy eur, čo vyvolalo ďalšie skúmanie toho, či projekt stále predstavuje prínos pre zákazníkov.

Pred začatím výstavby musí projekt nádrže prejsť aj procesom posudzovania zo strany Aliancie regulátorov pre rozvoj infraštruktúry (RAPID), ktorú v roku 2019 založili Ofwat, Agentúra pre životné prostredie a Inšpektorát pre pitnú vodu s cieľom dohliadať na rozvoj veľkých projektov vodárenskej infraštruktúry v celej krajine.

Jedna nádrž Veľkú Britániu nespasí

Avšak ani projekt tohto rozsahu nedokáže sám osebe vyplniť chýbajúcu medzeru.

Predpokladá sa, že juhovýchodná časť krajiny bude do roku 2055 čeliť nedostatku vody vo výške viac ako dvoch miliárd litrov denne. Vodná nádrž White Horse by napriek svojmu rozsahu poskytovala len približne 271 miliónov litrov denne, čo by pokrylo len zlomok tohto deficitu.

Zvyšok bude musieť pochádzať z inej infraštruktúry, z nižšej spotreby a z trvalého zníženia strát spôsobených napríklad zlým tesnením potrubí.

Mohlo by Vás zaujímať Parížsky plán na úsporu vody zároveň ničí mestskú zeleň

Problém siaha hlbšie než len k dažďu

Až ohromujúcich 19 percent vody vstupujúcej do britských potrubí sa stráca pre úniky, pričom veľká časť z toho preteká infraštruktúrou, ktorej vek siaha až do viktoriánskej éry. Len spoločnosť Thames Water stráca približne štvrtinu vody, ktorú dodáva.

Nové vodné nádrže sú preto len jednou časťou riešenia. Vodárenské spoločnosti budú musieť s rozširovaním dodávateľskej infraštruktúry znížiť množstvo strát spôsobených starnúcimi potrubiami a obmedziť spotrebu.

Medzi ďalšie možnosti patrí presun vody medzi regiónmi a jej recyklácia, pričom aj odsoľovanie by mohlo poskytnúť zdroj, ktorý vôbec nezávisí od zrážok.

Mediálne titulky o „vyčerpávaní zásob vody“ teda neznamenajú, že Británii doslova dôjde voda. Ale skôr to, že počas období sucha a vysokého dopytu by dostupné zásoby nemuseli na niektorých miestach stačiť, čo by viedlo k obmedzeniam pre domácnosti a podniky.

Skutočná výzva tak nespočíva v počasí, ale najmä v tom, či bude Británia schopná vodu efektívne zachytávať, uskladňovať a dopravovať tam, kde jej nie je dosť. A to presne vtedy, keď to najviac treba.