Sú chvíle, keď si človek povie, že to, čo robí, už nemá zmysel. Vďaka novej legislatíve z dielne Bruselu si to môžu povedať znova státisíce drobných podnikateľov po celom kontinente, ba aj tí mimo neho. Od zlatníkov, výrobcov nožov cez mamy na materskej, ktoré šijú hračky či oblečenie na objednávku, až po keramikárov a ďalších ľudí, ktorých živí umelecké remeslo.
Od 12. augusta sa začalo v EÚ uplatňovať nové nariadenie, ktoré sa týka obalov (PPWR). Cieľ je jednoduchý a, ako to už tradične býva, vcelku rozumný – znížiť množstvo odpadu, ktorý pri balení rôznych výrobkov či jedla vzniká.
Toho naozaj nie je málo – v roku 2023 na jednu osobu pripadalo 178 kilogramov.
Zvolená forma však v praxi výrazne komplikuje cezhraničný obchod tým, ktorí podnikajú v malom. Inými slovami, ak chce niekto predávať svoje výrobky do inej členskej krajiny EÚ, musí sa popasovať s byrokraciou a poplatkami, ktoré sa začínajú na stovkách eur.
Ako bude mechanizmus fungovať
Systém nebol benevolentný voči odpadom z obalov ani doposiaľ. Podnikateľ z EÚ (alebo aj tretej krajiny) nemohol automaticky posielať obaly kamkoľvek v rámci Európskej únie. Konkrétne povinnosti však vyplývali zo zákonov jednotlivých členských štátov. Viaceré z nich mali rôzne výnimky pre podnikateľov, ktorí produkujú len málo obalového odpadu.
Hoci Rakúsko či Nemecko do tejto skupiny nespadajú, v Česku napríklad existuje limit 300 kilogramov ročne, na Slovensku 100 kilogramov a v Poľsku až jedna tona.
A tak hoci sa drobný podnikateľ (ktorý chcel byť do bodky poctivý a bol dobre informovaný a schopný vyznať sa v spleti zákonov) ani doteraz nevyhol pri predaji do zahraničia istej byrokracii spojenej s registráciami, ohlasovacími povinnosťami či žiadosťami o výnimky, z poplatkov vedel vo viacerých členských štátoch EÚ vykľučkovať.
Nariadenie PPWR to však mení. Po novom každý podnikateľ, ktorý zasiela balené tovary do iných krajín EÚ, musí mať v každej z nich „splnomocneného zástupcu“. Ten tam má zabezpečiť to, aby bolo všetko v súlade s európskou odpadovou legislatívou. A títo administratívni sprostredkovatelia sú pomerne drahí.
Verejne dostupné cenníky poskytovateľov ukazujú, že najjednoduchšie služby pre malých výrobcov sa začínajú približne na sume okolo 150 eur ročne. Pri komplexnejších balíkoch, ktoré zväčša zahŕňajú aj administratívu, ktorú si drobný podnikateľ môže zabezpečiť aj sám, sa už dostávame k sumám okolo tisíc eur.
Majiteľ nemeckého obchodu Monstaas Workshop v príspevku na Instagrame uviedol, že „náklady sa pohybujú okolo 300 eur na krajinu ročne“.
„Každá krajina má vlastný register, vlastné formuláre, vlastné deadliny. Približne 300 až 1 500 eur za krajinu ročne,“ skonštatoval na rovnakej sociálnej sieti zlatník Casey Fuchs.
Zaplatiť musíte, aj keď budúcnosť nie je istá
Presná výška poplatkov však nakoniec nie je až taká dôležitá, hoci v individuálnych prípadoch to, samozrejme, môže byť kľúčové. Oveľa podstatnejší je fakt, že nová legislatíva vytvára podnikateľom pomerne vysoký náklad, ktorý je fixný a ktorý vzniká vtedy, keď ešte nevedia, či sa im na danom trhu podarí uchytiť. Zástupcu musia mať jednoducho zazmluvneného ešte predtým, než zabalený výrobok na trhu sprístupnia.
Je to jasná bariéra, ktorá bráni uvedeniu výrobkov na nový trh. Bariéra, malým podnikateľom výrazne obmedzuje voľný obchod v rámci Únie. Pre tých, ktorí ponúkajú tunajšej ekonomike variabilitu, pestrosť a konkurenčné prostredie.
Predávať tovar v krajinách EÚ bude pre malé firmy a živnostníkov pridrahé. Nebude si to môcť dovoliť každý.
Kto sa bude pozerať na to, že podnikateľovi začal rok dobre a zaplatil si zástupcu v piatich krajinách, no po zvyšok roka mal z týchto štátov minimum objednávok? Alebo na to, že činnosť medzitým ukončil?
Umelci a remeselníci už nechcú posielať balíky za hranice
Následok nariadenia je zrejmý už teraz – mnohí z tých, ktorí predávajú do zahraničia len zopár kusov tovaru, ho jednoducho sťahujú z ponuky. Stačí si na Instagrame vyhľadať príspevky pod hashtagom #ppwr.
Majiteľka e-shopu pau mau, ktorá má na Instagrame takmer 72-tisíc sledovateľov, napríklad uviedla, že nové nariadenie EÚ o obaloch jej „znemožňuje pokračovať v zasielaní tovaru v rámci EÚ“.
„Pre všetkých ostatných otvorím svoj obchod 16. augusta! Všetkým svojim európskym spoluobčanom sa veľmi ospravedlňujem,“ vyhlásila.
Ak na predaji do zahraničia nestál biznis týchto ľudí, tak je škoda menšia. No ak niekto vyrába špecializované výrobky pre úzky okruh zákazníkov, ktorých predaj má význam len na veľkom trhu – napríklad šperky na mieru či historické rekvizity –, tak ho to môže ľahko položiť na kolená.
Navyše, výška poplatkov nemá prakticky nič spoločné s množstvom odpadu, ktorý podnikateľ skutočne vytvorí. Človek, ktorý do inej krajiny pošle niekoľko kilogramov obalov, potrebuje rovnaký právny inštitút splnomocneného zástupcu ako podstatne väčší predajca.
Európska únia nevytvorila jednoduchý jednotný systém, v ktorom by živnostník či malá firma zaplatili raz za všetky použité obaly a mohli následne predávať výrobky na celom jednotnom trhu.
Nie, je to presne naopak.
Európsky byrokratický moloch im ukrajuje čas, ktorý by mohli venovať svojej primárnej činnosti, a fixnými poplatkami ich ochudobňuje, demotivuje a odhovára od ekonomickej aktivity.
Komisia: Kým chybu napravíme, potrvá to. Zatiaľ nikoho netrestajte
To, že sa Brusel dostal do absurdnej situácie, napokon nepriamo priznáva aj samotná Európska komisia.
Tá ešte v decembri navrhla zrušiť povinnosť splnomocnených zástupcov pri predaji medzi krajinami EÚ. Návrh však zatiaľ neprešiel.
Čo majú dovtedy robiť malí podnikatelia, ktorých nová povinnosť zasiahla? Komisia na sociálnej sieti odkázala, že národným orgánom odporučila firmy, ktoré nové pravidlá nedodržia, nesankcionovať a namiesto toho im dať iba varovanie.
Brusel tak vytvoril povinnosť, ktorú sám považuje za natoľko problematickú, že ju chce zrušiť. Kým sa mu to podarí, odporúča členským štátom, aby jej porušovanie radšej netrestali. To chce vážne potlesk.
Na Slovensku už boj proti ekonomickej aktivite vedieme
Európski zákonodarcovia zrejme príliš často chodia na potulky po Slovensku, keď z ich rúk vychádzajú takéto nariadenia.
Zákonov, ktoré miestnych podnikateľov zväzujú, nie je málo. Od nových mikroodvodov pre živnostníkov až po neslávne známu daň z finančných transakcií.
V Bruseli zrejme usúdili, že keď dokázala prejsť takáto absurdnosť, nebude problém ani s nariadením o odpadoch z obalov, hoci mnohým malým výrobcom v praxi znemožní export do EÚ. Najmä ak bude prikryté zelenou zástavou.
