Brazília očakáva ďalšieho Bolsonara. Ten víťazstvo ešte nemá isté
Exprezidenta a veterána odsúdili za pokus o prevrat na 27 rokov, politické opraty už vlani prevzali jeho synovia. Starší Flávio porazil Lulu aj v regiónoch, ktoré otec Jair presvedčiť nedokázal.
Flávio Bolsonaro po spočítaní hlasov v brazílskych prezidentských voľbách 4. októbra 2026. Foto: Diego Herculano/Reuters
V Brazílii sa prvý októbrový víkend konali všeobecné voľby. Pravicové strany v nich zaznamenali drvivé víťazstvo, podľa súčasných projekcií by mali získať dvojtretinovú väčšinu v Snemovni poslancov a nadpolovičnú väčšinu vo Federálnom senáte.
Významnejšie je však víťazstvo bývalého senátora za štát Rio de Janeiro Flávia Bolsonara, ktorý v prvom prezidentskom kole porazil súčasného prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, ktorého ako prvého prezidenta v dejinách krajiny odsúdili za pokus o vzburu, získal viac ako 47 percent platných hlasov – počet oprávnených voličov podľa volebnej komisie dosiahol 158,7 milióna občanov.
Lula, ktorý v roku 2022 porazil Fláviovho otca, získal približne 45 percent platných hlasov, ani jeden z favoritov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Najvyšší volebný súd (Tribunal Superior Eleitoral) stanovil druhé kolo na 25. októbra.
Jair Bolsonaro vo voľbách v roku 2022 prehral o necelé dva percentuálne body, jeho stúpenci následne začali poukazovať na možnosť falšovania výsledkov. Išlo totiž o prvé voľby v krajine, ktoré sa uskutočnili v čisto elektronickom formáte.
Davy stúpencov kapitána pozemných síl preto vtrhli do budov Národného kongresu (parlamentu), najvyššieho súdu (STF) aj prezidentského paláca, pričom všetky objekty majú výnimočný architektonický význam. Poškodzovanie majetku s historickou hodnotou bolo preto jedným z bodov obžaloby voči Bolsonarovi a siedmim dôstojníkom a politikom, ktorí údajne tvorili „kľúčové jadro“ vzbury.
V pozadí tohto široko sledovaného procesu však prebiehal ďalší politický súboj, keďže najmenej dvaja členovia senátu vrchného tribunálu boli priamo napojení na Lulu a jeho vládu. Na predsedu STF Alexandra de Moraesa uvalil americký prezident Donald Trump tvrdé sankcie v zmysle Magnitského zákona (o zneužívaní verejných funkcií).
Bolsonaro nakoniec dostal trest odňatia slobody na 27 rokov a osem rokov zákazu kandidovať. Národný kongres v decembri minulého roka schválil zákon o amnestii pre bývalého prezidenta, Lula ho však vetoval. Vyslal tým signál, že nie je ochotný pristúpiť na kompromis s tými, ktorých v začiatkoch svojho funkčného obdobia onálepkoval ako „fašistov“.
Flávio a jeho brat Eduardo následne prevzali takmer všetky politické aktivity svojho otca. Druhý menovaný podľa de Moraesa a jeho spojencov dokonca údajne spolupracoval na Trumpovom rozhodnutí o sankciách.
Lula svojimi predvolebnými vyhláseniami o údajnom americkom zasahovaní či kontroverziou okolo brazílskej patrónky Panny Márie z Aparecidy získal na svoju stranu pomerne stabilnú časť elektorátu. Okrem jeho Strany pracujúcich (PT) tvoria spoločnú kandidátku Brazília nádeje (FEB) aj Komunistická strana a Zelení.
Za jeden z rozhodujúcich faktorov však treba okrem chradnúcej ekonomiky krajiny a dvojtvárneho prístupu k militantným drogovým kartelom považovať aj fakt, že Flávio Bolsonaro má len 45 rokov, od svojho súpera je tak výrazne mladší.
Práve prístup ku kartelom s ideologickým pozadím bol pre mnohých Brazílčanov rozhodujúci. Militantné organizácie Comando Vermelho či Primeiro Comando da Capital boli dlho na okraji záujmu federálnej vlády, koncom októbra 2025 však vláda štátu Rio de Janeiro spustila operáciu Zadržanie (Operação Contenção), ktorá vyústila do 122 usmrtených osôb.
A hoci bola operácia bezpečnostných zložiek v gescii guvernéra a Bolsonarovho spolustraníka Cláudia Bomfima de Castra, Lula si v rámci kampane začal zatýkanie pripisovať ako zásluhu svojej vlády.
Potláčaním organizovanej kriminality sa však zviditeľňujú práve pravicoví lídri ako ekvádorský Daniel Noboa, salvádorský Nayib Bukele (navrhnutý frakciou Európa suverénnych národov na Sacharovovu cenu) či od júna tohto roka kolumbijský Abelardo „El Tigre“ de la Espriella.
Na opačnej strane politického spektra stojí práve Lula, ktorý je okrem hlavy najväčšieho juhoamerického štátu aj lídrom Fóra zo São Paula, voľného združenia ľavicových, protiimperialistických či protiamerických strán. Ich úspechy po celom kontinente sa však každými ďalšími voľbami postupne odbúravajú a výnimkou nebola ani Brazília.
Bolsonarova Liberálna strana (PL) získala po posledných všeobecných voľbách najväčšie zastúpenie v hornej komore parlamentu za posledných 40 rokov. Zo všetkých 54 volených senátorov v nedeľu získali pravicoví kandidáti 34 postov. Aj dolná komora má byť podľa projekcií väčšinovo pravicová – z celkového počtu 513 kresiel majú pravicové subjekty 390.
Flávio Bolsonaro a jeho brat Eduardo, bývalý poslanec dolnej komory, sa počas minulého roka zviditeľnili aj hlbokou spoluprácou s Trumpovou administratívou, práve tá si vyslúžila obvinenia zo zasahovania. Víťaz prvého kola však išiel o niečo ďalej, v rámci predvolebnej platformy Brazília bez strachu (Brasília sem Medo) hodlá prevziať americkú definíciu „narkoteroristických“ organizácií a potenciálne proti nim nasadiť armádu.
Fakt, že boj proti organizovanému zločinu po štyroch rokoch opäť získal na popularite, je dobre viditeľný aj na vizualizáciách obrátenia volebných okrskov. Tie sa prerozdeľujú podľa počtu obyvateľov v jednotlivých federálnych štátoch.
Brazília sa člení na 26 štátov a federálny dištrikt Brasília, každú správnu jednotku reprezentujú v hornej komore traja senátori. Zo spomínaných 513 kresiel dolnej komory si štáty a dištrikt prerozdeľujú jednotlivé miesta podľa počtu obyvateľov, pričom podľa ústavy ich štát môže mať od ôsmich do 70.
Voliči však boli rozdelení do 516 785 volebných okrskov, pričom boli rozdelení pomerne – na jeden okrsok (seção eleitoral) pripadalo v ostatných voľbách 307 oprávnených voličov. Tí si začiatkom októbra vo veľkej miere vyberali najmä pravicové strany, okrem PL tak vzrástol počet kresiel aj pre Progresívnu úniu či Republikánov.
Vizualizácia portálu ElectoMaps poukazuje na nárast pravice vo väčšine municípií, najmä v južnom štáte Rio Grande do Sul a v centrálnom štáte Minas Gerais. Smer šípky odkazuje na otočku, jej dĺžka na nárast podpory.
Ďalšími prezidentskými kandidátmi boli podľa denníka Guardian Renan Santos či Ronaldo Caiado, ktorí získali každý približne dve percentá hlasov. Ich podpora sa s najväčšou pravdepodobnosťou pripočíta Bolsonarovi v druhom kole koncom mesiaca.
Ľavicoví podporovatelia vyzdvihujú aj vzťah k amazonskému pralesu. Podľa viacerých médií klesla miera odlesňovania na najnižšiu úroveň za posledné desaťročie, pričom Lulov predchodca ochranu životného prostredia značne oslabil.
Lula, ktorý vládol aj v rokoch 2003 až 2011, však podporoval ropné vrty na kontinentálnom šelfe a pre klimatický samit COP30 v meste Belém nechal vyrúbať desaťtisíce hektárov lesa na výstavbu štvorprúdovej diaľnice (napriek záväzku k nulovej deforestácii do roku 2030).
Lula a aliancia okolo jeho Strany pracujúcich by aj v prípade víťazstva v druhom kole mali pred sebou mimoriadne náročnú úlohu: vládnuť s dvojkomorovým Národným kongresom, v ktorom má väčšinové zastúpenie združenie tvrdopravicových strán. Táto kohabitácia by mohla teoreticky paralyzovať vládnutie v krajine, ktorá sa pomaly stáva veľmocou Južnej Ameriky.
Brazília sa už dlho vníma ako veľmoc, v dôsledku čoho Lula v kampani okrem „amerického zasahovania“ argumentoval aj heslom „suverenita“. Ako jedna z mála nešpanielsky hovoriacich krajín pritom už na veľmocenskú dráhu nastúpila.
Už v roku 2001 bola jedným zo štvorice zakladajúcich členov aliancie BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), ktorá sa o 10 rokov neskôr rozšírila o Južnú Afriku (tá pridala písmeno S). Začiatkom tejto dekády dostali pozvánky Argentína, Egypt, Etiópia, Indonézia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty.
Prezident Milei po svojom víťazstve v novembri 2023 oznámil, že Buenos Aires nebude pokračovať v prístupovom procese, ktorý by vo Washingtone mohli vnímať ako posilňovanie strategických protivníkov.
Rijád v januári 2024 tiež poprel, že by monarchia do formátu známeho snahami o dedolarizáciu vstúpila. Podľa zdrojov zo saudskej vlády to však korunný princ Muhammad bin Salmán a jeho suita stále zvažujú.
Trojnásobný prezident sa pritom snažil udržať ekonomické vzťahy najmä s Čínou, ktorú tesne pred voľbami označil za partnera, ktorý „prinesie technológie“. Ocenil aj odvahu čínskych investorov na pozadí toho, ako americkí a európski investori dlhodobo odchádzajú.
Bolsonaro mladší sa naopak už v máji stretol s Trumpom na rokovaniach o spoločnom postupe a prisľúbil mu „dlhodobé strategické partnerstvo“ v oblasti minerálov vzácnych zemín, keďže južná mocnosť má po Číne druhé najväčšie zásoby týchto prvkov a hornín. Svoju vlasť označil za „jedinú skutočnú alternatívu k Číne pre slobodný svet“ v otázke dodávok lítia a podobných kľúčových prvkov.
Čo očakávať ďalej
V prípade Bolsonarovho víťazstva sa dá očakávať scenár podobný tým z Ekvádoru, Kolumbie a ďalších krajín. Po vzore svojho amerického ochrancu totiž exsenátor hodlá presťahovať veľvyslanectvo do Jeruzalema a uznať ho tak za hlavné mesto – pred ním tento krok učinil paraguajský Santiago Peña (2023), avizoval ho aj argentínsky prezident Javier Milei, a to na rok 2026.
Vzťah k Izraelu je pritom trecou plochou v ľavicovo-pravicovom delení politického spektra na väčšine západnej hemisféry. Aj líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová vo výpočte rozdielov medzi ňou a bývalým prezidentom Nicolásom Madurom vyzdvihla náklonnosť k židovskému štátu, spomínaný Milei dokonca údajne sám konvertoval na judaizmus.
Na druhej strane stoja predstavitelia ako kolumbijský exprezident Gustavo Petro, ktorý pravidelne obviňoval Izrael z genocídy Palestínčanov a v máji 2024 prerušil všetky diplomatické vzťahy.
Na domácej pôde je však aj bez Izraela rozporov viac než dosť. Kým Lulovi podporovatelia obviňujú Bolsonara a jeho spojencov z prehnanej náklonnosti voči Spojeným štátom a Donaldovi Trumpovi, tí naopak tvrdia, že Lula „nenávidí Brazíliu“ a hľadajú akékoľvek dôkazy na podporu tohto tvrdenia.
Zábery, na ktorých Lula hodil brazílsku vlajku na zem v momente, keď sa skončil fototermín, budú pravdepodobne kolovať po brazílskych sociálnych sieťach počas celého októbra až do druhého kola volieb. Kampaň oboch lídrov tak bude natvrdo pokračovať.
