Smrť ruskej laborantky vyvolala obavy z moru. Úrady nákazu popierajú

Dvadsaťosemročná zamestnankyňa ruského inštitútu na boj proti moru zomrela na ťažkú pneumóniu. Úrady umiestnili pod dohľad takmer 200 osôb, s ktorými prišla do kontaktu, nemocnica zaviedla karanténne opatrenia a najvyššia predstaviteľka ruského verejného zdravotníctva odcestovala na Sibír. Moskva medzitým trvá na tom, že situácia je stabilná.

Zostáva nejasné, čo spôsobilo smrť tejto mladej ženy.

Prípad sa týka Irkutskej oblasti v blízkosti Bajkalského jazera. Daria Šipilovová pracovala ako laborantka vo výskumnom ústave zameranom na boj proti nebezpečným infekčným chorobám. Teraz je práve táto inštitúcia, ktorej úlohou je zabraňovať šíreniu podobných infekcií, podozrivá z toho, že je zdrojom jednej z nich. Ruské médiá informovali o možnej nehode súvisiacej s baktériou moru. Príslušný orgán to popiera.

Podľa doteraz zverejnených správ Šipilovová 25. septembra údajne rozbila skúmavku obsahujúcu Yersinia pestis, teda baktériu spôsobujúcu mor. Dňa 29. septembra bola hospitalizovaná v neďalekom meste Šelechov s ťažkou pneumóniou a v noci z 1. na 2. októbra zomrela. Či k laboratórnej nehode skutočne došlo a či bola príčinou jej ochorenia, nebolo nezávisle potvrdené.

Dokonca aj Biely dom teraz sleduje tieto správy, povedal americký úradník pre portál Axios.

https://twitter.com/anniejacobsen/status/2106765572503679169

Ruskí predstavitelia vysielajú protichodné signály

K neistote prispeli samotné ruské úrady. Alexej Cydenov, hlava susednej Buriatskej republiky, spočiatku napísal, že žena zomrela na mor. Neskôr svoje vyhlásenie spresnil a uviedol, že ide o „možný“ prípad. Správa mesta Bajkalsk varovala obyvateľov pred cestovaním do Šelechova, pričom sa odvolávala na neoficiálne informácie o prípade moru, avšak varovanie krátko nato zmizlo.

V nemocnici v Šelechove však bolo nemožné prehliadnuť prijaté opatrenia. Od večera 1. októbra platili na lôžkových oddeleniach karanténne obmedzenia. Starosta Šelechovského okresu Maxim Modin potvrdil obmedzenia prijímania a prepúšťania pacientov. Guvernér Irkutskej oblasti Igor Kobzev uviedol, že existuje podozrenie na „obzvlášť nebezpečnú infekciu“.

Podľa správ médií sú medzi 197 identifikovanými kontaktmi kolegovia, nemocničný personál, pacienti a pracovníci záchranných služieb. Viac ako 100 ľudí bolo údajne dočasne izolovaných v nemocniciach. Guvernér Irkutskej oblasti Igor Kobzev 2. októbra uviedol, že žiadna z osôb pod dohľadom nevykazovala príslušné príznaky a že laboratórne výsledky boli negatívne. Zároveň rokoval o ochranných opatreniach s Annou Popovovou, šéfkou ruskej agentúry pre verejné zdravie Rospotrebnadzor a hlavnou hygieničkou, ktorá pricestovala do regiónu.

Počas víkendu sa objavili správy o obmedzeniach a karanténach v ďalších nemocniciach v Irkutsku vrátane detskej nemocnice a pôrodnice. O týchto tvrdeniach informovala spravodajská platforma Meduza s odkazom na regionálny portál Ľudi Bajkala, ktorý citoval zdravotníckych pracovníkov a príbuzných pacientov. Presný rozsah opatrení nebol nezávisle overený.

Časť nemocníc však tieto správy následne poprela. IrCity 5. októbra informovalo, že viaceré zariadenia fungujú v bežnom režime. Zostáva nejasné, či sa skoršie obmedzenia týkali iba jednotlivých oddelení alebo už boli zrušené.

Rospotrebnadzor predstavil svoju verziu udalostí 4. októbra. Uviedol, že Šipilovová trpela „zápalom pľúc neznámeho pôvodu“. Dodatočné testy neodhalili žiadne patogény súvisiace s jej prácou. Ani odborná komisia nenašla dôkazy o incidente s nebezpečnými mikroorganizmami v ústave. Medzi ľuďmi, ktorí s ňou boli v kontakte, zistili dva prípady nákazy koronavírusom a dva prípady nákazy rinovírusom [vírus, ktorý je najčastejšou príčinou bežného prechladnutia a infekcií horných dýchacích ciest u ľudí, pozn. red.], ale žiadnych iných infekčných pôvodcov.

Mohlo by Vás zaujímať Fauciho mlčanie pred Senátom otvára nepríjemné otázky nielen preňho, ale aj pre Bidena

Prečo nejde o ďalší covid

Záhadný prípad zápalu pľúc, výskumný ústav, uzavreté nemocničné oddelenia a protichodné vyjadrenia nevyhnutne vyvolávajú spomienky na začiatok pandémie covidu. Z medicínskeho hľadiska by však potvrdený prípad pľúcneho moru predstavoval výrazne odlišnú situáciu. Baktéria, ktorá ho spôsobuje, je známa a sú dostupné účinné antibiotiká. To však neznamená, že je neškodný.

Svetová zdravotnícka organizácia opisuje pľúcny mor ako obzvlášť nebezpečnú formu tohto ochorenia. Môže sa šíriť medzi ľuďmi prostredníctvom infekčných častíc uvoľňovaných z dýchacích ciest a bez liečby môže veľmi rýchlo viesť k smrti. Pri včasnom odhalení a bezodkladnej liečbe sú však šance na uzdravenie vysoké.

Podľa amerických Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb si prenos zvyčajne vyžaduje blízky kontakt s človekom trpiacim pľúcnym morom. Tým sa líši od rýchleho a spočiatku často nepozorovaného šírenia vírusu SARS-CoV-2. Existujú osvedčené opatrenia na obmedzenie šírenia nákazy: izolovať pacientov, identifikovať ich blízke kontakty a v odôvodnených prípadoch týmto ľuďom preventívne podať antibiotiká. Prípad moru by preto automaticky neznamenal začiatok novej pandémie.

Ak sa podozrenie na nákazu v laboratóriu potvrdí, vyšetrovatelia budú musieť zistiť, ako patogén unikol, kedy sa zodpovední o incidente dozvedeli a aké ochranné opatrenia následne prijali. Ak sa nepotvrdí, stále bude potrebné objasniť príčinu smrteľného ochorenia. V oboch prípadoch si Šipilovovej rodina, jej kolegovia a ľudia pod zdravotným dohľadom zaslúžia viac než ubezpečenia, že situácia je stabilná.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.