Environmentálna gramotnosť sa bude postupne rozvíjať vo všetkých troch cykloch nového ŠVP. Už v prvom cykle (1. až 3. ročník) si budú deti vytvárať zodpovedný vzťah k prírode a spoznávať, ako ju ovplyvňuje ľudská činnosť.
Samotné príčiny, prejavy a dôsledky klimatickej zmeny sa explicitne rozoberajú najmä v treťom cykle (6. až 9. ročník).
So svojimi skúsenosťami v oblasti klimatického vzdelávania sa so Štandardom podelila učiteľka Anna Novosadová, ktorá na ZŠ Jana Amosa Komenského v Seredi učí v reformných ročníkoch.
Žiaci tejto školy skončili v júni prvý cyklus nového ŠVP a od septembra pokračujú v druhom cykle a budú z nich štvrtáci.
„Počas vyučovania žiaci napríklad sledovali spotrebu vody a energie, nakladanie s odpadom, dopravu alebo stav životného prostredia vo svojom okolí,“ spresňuje Novosadová. Deti chodili do školy pešo, na kolobežkách či bicykloch, čo podporovalo zodpovedné správanie v každodennom živote.
Mohlo by Vás zaujímať
Slovenské lesy vysychajú. Rastie riziko požiarov, vody na hasenie ubúda
Nepôjde o nový predmet
Klimatické vzdelávanie nie je nový samostatný predmet a „nemá byť iba témou vyučovacích hodín“, spresňuje rezort. Sú to vedomosti, zručnosti a postoje, ktoré prechádzajú viacerými vzdelávacími oblasťami.
Podľa rezortu je dôležité, aby sa táto téma stala prirodzenou súčasťou každodenného života žiakov, rozhodovania a kultúry školy. Napríklad spôsobu, akým škola hospodári so zdrojmi, vytvára a využíva svoj areál alebo zapája žiakov do riešenia environmentálnych problémov okolia.
Environmentálna gramotnosť je teda samostatnou prierezovou gramotnosťou, ktorá sa môže rozvíjať v rámci biológie, geografie, chémie, občianskej náuky či ďalších predmetov, ale aj prostredníctvom tematických dní, školských projektov a praktických aktivít.
Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) pripravil pre školy sprievodný materiál na prierezové gramotnosti, ktorého súčasťou je aj kapitola o environmentálnej gramotnosti.
Téma klimatickej zmeny a udržateľnosti je prítomná vo viacerých vzdelávacích oblastiach, predovšetkým v oblastiach Človek a príroda, Človek a spoločnosť a Človek a svet práce. Obsah a náročnosť tém sa postupne rozširujú podľa veku žiakov.
Mohlo by Vás zaujímať
Recept na nesprávne predpovede o klíme? Ignoranstvo
Akým spôsobom budú učitelia učiť
Štátny vzdelávací program neurčuje presné metódy, ako majú pedagógovia environmentálne témy učiť. „Učitelia najlepšie poznajú svojich žiakov aj prostredie, v ktorom žijú, či už ide o rozdielne regióny, prírodné podmienky alebo každodenné skúsenosti žiakov,“ vysvetľujú z ministerstva školstva.
Práve preto majú učitelia podľa rezortu priestor vybrať také spôsoby výučby, ktoré budú pre nich najviac zmysluplné a najbližšie realite.
Zároveň odporúča učiť tak, aby si žiaci vedeli nové poznatky prepojiť s reálnym životom. „Fungujú najmä aktivity, pri ktorých môžu veci pozorovať, skúmať a prichádzať na riešenia sami, napríklad prostredníctvom bádateľského alebo projektového učenia,“ špecifikuje komunikačný odbor.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj práca s reálnymi údajmi, diskusia, spolupráca v skupinách či učenie priamo v teréne.
Podľa metodického sprievodcu z dielne NIVaM-u pedagogickí zamestnanci nemajú hodnotiť iba vedomosti. Učiteľ má sledovať aj návrhy riešení, zodpovedné správanie v prírode a každodenné činnosti rešpektujúce environmentálne zásady.
Vyučovať klimatickú zmenu môže byť komplikované
Ako konštatuje učiteľka Novosadová, pre učiteľov je téma pomerne náročná, keďže im chýbajú odborná príprava či vhodné materiály.
Klimatická zmena je niekedy ťažšie uchopiteľná aj pre dospelých, preto je podľa pedagogičky dôležité dostatočne sa pripraviť na otázky žiakov, aby vedeli reagovať na ich rôznu paletu.
„Ak učiteľ nevie reagovať, bežne používame slovo ,neviem’,“ spresňuje Novosadová zo základnej školy v Seredi. Následne podľa nej učiteľ navrhne žiakom: „Poďme to spolu zistiť.“
Učiteľka reformných ročníkov tvrdí, že vzťah k prírode a návyky sa formujú práve v tomto veku detí.
Deti sa podľa nej s témou klíma stretávajú v médiách, v rozhovoroch dospelých, v rozprávkach. „Riadené, veku primerané vysvetlenie je bezpečnejšie ako náhodné zachytávanie informácií,“ vysvetľuje Novosadová.
Podľa nej sú deti prirodzene zvedavé a nie sú ešte cynické. Automaticky sa pýtajú na svet okolo seba a majú pocit, že môžu veci meniť.
„Tento pocit vlastnej účinnosti sa s vekom často vytráca. Využiť ho práve teraz cez konkrétne a zvládnuteľné aktivity (zasadiť strom, triediť odpad v triede) je pedagogicky výhodné,“ dodáva učiteľka.
Mohlo by Vás zaujímať
Európa potrebuje viac vodných plôch a zelene. Inak skončí ako Stará ríša
Materiály overené učiteľmi
Učitelia majú k dispozícii metodické materiály, sprievodcov, vzdelávacie programy a konkrétne príklady aktivít zverejnené NIVaM-om.
Inštitúcia ako externý a dobrovoľne využiteľný materiál odporúča napríklad príručku, ktorú v roku 2024 vytvorili odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP).
S príručkou KlímaTYzuj sa... a aktivuj sa pre klímu už pracovali učitelia z materských, zo základných aj stredných škôl počas rokov 2023/2024 a 2024/2025.
„Spätnú väzbu o využívaní metodickej príručky máme od 158 učiteľov zo 115 školských zariadení (od MŠ až po SŠ),“ konkretizuje pre Štandard generálny riaditeľ SAŽP Juraj Moravčík. Odozvy na príručku aj samotnú vzdelávaciu kampaň sú podľa neho prevažne pozitívne.
Ako Moravčík vraví, metodická príručka bola v druhom ročníku kampane aktualizovaná práve o spätnú väzbu pedagógov z prvého ročníka. V tejto aktualizovanej forme je príručka dostupná aj dnes.
V praxi sa podľa generálneho riaditeľa SAŽP najviac osvedčili aktivity, ktoré využívajú aktivizujúce výchovno-vzdelávacie metódy, hlavne tie praktické, vyžadujúce zapojenie žiaka do procesu. Z tematického hľadiska boli podľa Moravčíka populárne najmä témy týkajúce sa udržateľnej spotreby, adaptácie na klimatickú zmenu a jej mitigácie [zmiernenie alebo zníženie negatívnych dôsledkov, pozn. red.].
„Práve praktické aktivity dokážu deťom ukázať, že zmena je možná a je v ich rukách, že aj drobná zmena vie priniesť výsledok,“ konštatuje.
Príručka obsahuje celkom 10 tém – od teoretického úvodu až cez témy, ako šetrenie energiami, udržateľná mobilita a spotreba, adaptácia a mitigácia.
Moravčík tvrdí, že každá téma a aktivita sa snažia pôsobiť na žiaka komplexne, najväčší dôraz je na schopnosť konať, teda na zručnosti. „To je podporené kultiváciou vedomostí a postojov nielen žiakov, ale aj ich učiteľov,“ dodáva.
Príručka podľa neho ukazuje učiteľom cestu, ako vychovávať a vzdelávať žiakov v problematike environmentálnej výchovy čo najpraktickejšie. Podľa neho zatiaľ nie je v našich školách etablovaná tak ako tradičné vyučovacie predmety.
Mohlo by Vás zaujímať
Sucho ničí úrodu. Chovatelia varujú pred miliónovými stratami
Čo čaká žiakov
Ako uvádza rezort školstva, žiaci by mali na konci prvého cyklu, teda v treťom ročníku, vedieť „vysvetliť, ako naše každodenné činnosti ovplyvňujú prírodu“, a realizovať jednoduché aktivity na jej ochranu. Súčasťou bude aj zapájanie sa do spoločných rovesníckych environmentálnych projektov.
V druhom cykle (4. až 5. ročník) sa budú školáci zaoberať tým, ako človek ovplyvňuje životné prostredie na lokálnej úrovni a aké globálne dôsledky môžu mať miestne aktivity. Zároveň budú hodnotiť výhody a nevýhody vybraných environmentálnych riešení.
Kritickým okom sa pozrú aj na seba. Majú „reflektovať vlastné spotrebné správanie a zvažovať, ako ho meniť na environmentálne šetrnejšie“.
V treťom cykle (6. až 9. ročník) sa náročnosť ďalej zvyšuje. Od šiesteho ročníka sa žiaci budú zaoberať klimatickým systémom Zeme, príčinami, súčasnými aj predpokladanými prejavmi klimatickej zmeny a globálnymi environmentálnymi problémami.
Odbor komunikácie a marketingu spresňuje, že žiaci sa v poslednom cykle zoznámia s rozdielom medzi počasím a klímou, majú vedieť vysvetliť, ako človek ovplyvňuje životné prostredie od lokálnej po globálnu úroveň, či určiť prejavy a dôsledky zmeny klímy v rôznych častiach Zeme.
Pri problémoch, ako sú strata biodiverzity, dezertifikácia či znečistenie riek, oceánov a ovzdušia, majú hľadať riešenia na úrovni jednotlivca aj spoločnosti.
Ako deviataci by už mali žiaci vedieť vyhodnocovať informácie o životnom prostredí, identifikovať príčiny a dôsledky konkrétnych environmentálnych problémov a „porovnávať a analyzovať ich riešenia vrátane vlastného konania“.
Rezort školstva približuje aj obsah vzdelávacej oblasti Človek a príroda: „Žiaci posudzujú environmentálne aspekty ťažby, transportu a spracovania fosílnych palív, modelujú vplyv skleníkových plynov na klímu a skúmajú, ako zmena klímy ovplyvňuje jednotlivé typy ekosystémov.“ Priestor budú mať aj na navrhovanie, realizovanie a prezentovanie riešení v ochrane prírody.
