Naftová strava nie je novinkou

Známy spisovateľ Jevgenij Zamiatin, ktorý začínal svoju kariéru ako boľševický revolucionár a neskôr sa stal protistalinským odpadlíkom, napísal v roku 1921 prevratné dielo My. Ťažkopádna útla kniha stojí na počiatku žánru dystopickej novely a je predchodcom veľdiel ako Krásny nový svet Aldousa Huxleyho či 1984 a Zvieracia farma Georga Orwella.

Najmenej dva razy spomína hlavná postava, ktorou je matematik a strojca vesmírneho plavidla menom D-503, stravu distribuovanú medzi občanmi Jednotného štátu. Ide o želatínové kocky vyrábané z nafty či ropy (v závislosti od prekladu). V tejto sklenenej dystopii je všetko v pravom uhle vrátane tvaru jedla a nevyslovená snaha o odstránenie závislosti od divokej prírody sa podpísala aj na jeho pôvode.

V súčasnosti neexistuje žiadny proces, v ktorom by sa molekuly oktánu [základná zložka benzínu, pozn. red.] dostali do ľudskej či dokonca zvieracej stravy. Prechádzajú totiž viacfázovým spracovaním, po ktorom ich Úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA) považuje za neškodné – nejde teda o ropné produkty v tom zmysle, že by boli nebezpečné pre ľudí.

Práve to sa má pod vedením Kennedyho a jeho podriadeného FDA zmeniť. Z vedenia úradu síce 12. mája tohto roka rezignoval britsko-egyptský chirurg Marty Makary, dočasne ho však nahradil Trumpov nominant Kyle Diamantas. Pečiatky „food-grade“ sa totiž v Spojených štátoch udeľovali o niečo laxnejšie než na starom kontinente.

Čo všetko sa dá zjesť

Približne pred desiatimi rokmi sa ľudia pomaly začali zaujímať o zloženie toho, čo jedia. Už v tom čase upozornil prominentný britský petrochemický portál Petro Online na viaceré látky, ktoré potenciálne predstavujú ohrozenie zdravia konzumentov.

Diskusie medzi laikmi sa v tom čase odvíjali od otázky, či možno vyrobiť potraviny priamo z ropy (crude oil), čo sa však vtedy stretlo najmä s prozaickým problémom, že by to bol ďaleko nákladnejší proces oproti bežnému chovu a pestovaniu.

Petro Online však poznamenal, že v potravinárskom priemysle sa táto kategória zlúčenín nazýva minerálne oleje – ide o ekvivalent rastlinných olejov. Tie sa používajú na zachovanie čerstvosti balených pekárskych výrobkov, ich ďalšie deriváty sú predovšetkým v kategórii farbív.

„Niektoré čokolády sa vyrábajú z vedľajších produktov ropy. Na etikete to nájdete pod názvom parafínový vosk vhodný na potravinárske účely,“ poznamenal portál. Okrem minerálnych olejov je osobitne kontroverzná aj látka, ktoré je v Európskej únii prakticky neznáma – olestra.

„Je to nestráviteľný plast s podobnými vlastnosťami ako minerálny olej,“ vyhlásil Petro Online, čo naznačovala aj správa amerického Národného inštitútu zdravia (NIH) z roku 1998. Hoci nie je jedovatá – v dôsledku čoho ju FDA povolila pre určité potraviny vrátane zemiakových či kukuričných lupienkov –, spôsobuje tráviace ťažkosti, upozornil úrad.

Olestra, ktorú si v roku 1971 patentoval chemický koncern Procter & Gamble, totiž na seba viaže väčšinu živín prijatých z normálnej potravy, čo vedie k nutričnému deficitu. Jej zloženie [zlúčenina sacharózy a mastných kyselín, pozn. red.] dokáže pre svoju podobu s bežnými triglyceridmi (tukmi) rozpúšťať štvoricu vodeodolných vitamínov A, D, E a K. Magazín Time látku zaradil medzi 50 najhorších objavov histórie.

Nie je éčko ako éčko

Medzi ďalšie potenciálne nebezpečné látky patria terciárny butylhdrochinón (TBHQ, E319), butylhydroxyanizol (BHA, E320) a butylhydroxytoluén (BHT, E321), ktorých použitie je v EÚ povolené len vo výnimočných prípadoch. Podľa medzinárodnej organizácie dTest, ktorá sleduje kvalitu výrobkov s cieľom ochrany spotrebiteľa, majú tieto látky schopnosť spôsobovať pseudoalergické reakcie.

Na stránkach dTestu možno kontrolovať jednotlivé „éčka“, ktorých farebné označenie určuje ich bezpečnosť. Ako príklad možno uviesť farbivo E150d prítomné v kolových nápojoch – ide o kaustický karamel, ktorý je schválený bez obmedzení.

Kennedy a jeho podporovatelia ako potenciálne škodlivé látky uvádzali najmä umelé farbivá, predovšetkým žltú č. 5 (tartrazín, E102), červenú č. 40 (Allura Red, E129) a modrú č. 1 (Brilliant Blue, E133). Pri bližšom pohľade na zoznam éčok však vidno, že všetky menované sú v Únii zakázané či aspoň rapídne obmedzené.

Niektoré potraviny obsahujú aj parafínový vosk priamo pochádzajúci z krakovania ropy – hoci je zrejme niekoľkonásobne čistený, aby mal potravinársku kvalitu. Bežne sa používa v kozmetike, Američania ho však vedia nájsť aj v čokoládach – podobne ako syntetický vanilín a benzaldehyd na mandľovú arómu.

Portál Plant Based News uvádza ako príklad aj jednu z esenciálnych aminokyselín, známu pod názvom metionín. Pridáva sa do krmiva pre zvieratá a jeho syntetická podoba sa získava práve z ropy, tvrdí portál.

Okrem kozmetiky existuje aj niekoľko liekov, hlavne proti bolesti či zápalom, ktoré fungujú na báze kyseliny acetylsalicylovej – práve tá sa získava zo spracovania ropy a je hlavnou zložkou liekov ako aspirín či acylpyrín, no aj liekov proti zrážanlivosti ako anopyrín. V zubných pastách možno nájsť emulgátor s názvom poloxamer 407.

Za potenciálne nebezpečné sa považujú aj niektoré emulgátory – látky, ktoré zmiešavajú emulzie [zmes dvoch nezmiešateľných kvapalín, pozn. red.]. Medzi najznámejších kandidátov patria polysorbát 80 (E433) a polysorbát 60 (E435), ktoré sa vo vybraných prípadoch používajú v zmrzline ako látka proti roztápaniu.

S rovnakou mierou obáv sa stretávajú aj konzervačné látky známe ako parabény – jediná z tejto kategórie zlúčenín, ktorú uvádza dTest v zozname éčok, je heptylparabén (E209), pri ktorej uvádza varovanie, že je zakázaná v EÚ, hoci je povolená v USA.

Tieto látky v niektorých prípadoch fungujú ako xenoestrogény. Ide o skupinu látok napodobňujúcich pôsobenie estrogénov, v tomto prípade estradiolu, ktoré zároveň zvyšujú riziko rakoviny prsníka. Ich vplyv na estrogénové receptory je však rádovo nižší, v dôsledku čoho sa považuje za bezpečný – v kozmetike sa používa bežne.

Kennedyho vízia má pomalý nástup

Od januára tohto roka začali niektoré veľké potravinárske spoločnosti obmedzovať používanie umelých farbív, hoci giganty ako Mondelez či Coca Cola neuviedli žiadny termín, dokedy by chceli syntetické zložky svojich výrobkov úplne vyškrtnúť.

Až začiatkom augusta však rezort zdravotníctva konečne pristúpil k jednému konkrétnemu kroku a spustil databázu všetkých potravinových aditív s tým, že potravinári budú povinní ohlásiť každú zmenu zloženia – čo sa doteraz nedialo.

Verejná databáza dostala názov Oznámenia GRAS (Generally Recognized As Safe) a firmy, ktoré chcú pridať novú prísadu, budú musieť dokázať, že je skutočne bezpečná pre ľudí alebo zvieratá. Ministerstvo zároveň prehodnotí existujúce povolenia, jednotlivé firmy však do procesu overovania vlastných ingrediencií vstupovať nemusia.

Ako pripomenul denník New York Times, ochrancovia práv spotrebiteľov dlhodobo vyzývali rezort zdravotníctva, aby vyriešil právnu kľučku, na ktorú sa potravinári údajne spoliehali – po schválení produktu zo strany FDA výrobcom nič nebránilo v tom, aby následne menili zloženie bez dostatočného dohľadu úradu.

Diamantas však v oznámení z 10. augusta nepotvrdil, že by nový mechanizmus nariaďoval kontrolu pred uvedením na trh. FDA podľa jeho slov neoperuje takouto právomocou a Kongres by musel zmeniť zákon o potravinách, liečivách a kozmetike z roku 1938.

Napriek tomu ide o malý krok pre človeka v posune k prírodným alternatívam. Zamiatinova nočná mora, v ktorej sú jedinou potravou akési kocky lisovanej nafty ochutenej rovnako syntetickými dochucovadlami, sa tak nestáva skutočnosťou, ale naopak, vzďaľuje sa.