„V tom čase sa dokázali spojiť úplne protichodné politické sily. Spojili sa v mene vyššieho cieľa a vízie. Spojili sa za ideu novej štátnosti a spojili sa pre svoj národ,“ zdôraznil.

Ideu novej slovenskej štátnosti stelesňovalo podľa neho vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady. Ocenil vizionársku prezieravosť politických lídrov SNP. „Uvedomme si, že nie je náhoda, že v časoch najväčšieho politického teroru v päťdesiatych rokoch boli týraní v žalároch takmer všetci, ktorí v Povstaní niečo znamenali,“ poznamenal.

Mravné posolstvá z porážok

Ďalej skonštatoval, že všetky najvýznamnejšie míľniky modernej slovenskej histórie – či už štúrovské povstanie, SNP alebo Pražská jar – sa skončili vojenskou porážkou. „A predsa ich mravné posolstvá formovali náš hodnotový a národnoštátny vývoj. SNP je nespochybniteľným historickým a hodnotovým prameňom našej štátnosti. Správajme sa k tejto udalosti s pozornosťou a úctou, ktorú si zaslúži,“ vyzval prezident SR.

Dejiny sa podľa jeho slov často opakujú vo svojej najbrutálnejšej podobe. „Začne sa to hanlivým nápisom na stene, dehumanizáciou a ponižovaním – a skončí sa to vraždami, vyhladzovacími tábormi a vojnami. Náš spoločný odkaz preto musí znieť: nie! Nedovoľme to! Nezostaňme pasívnymi a rezignovanými v boji s neslušnosťou,“ zdôraznil s tým, že ide o každodenné boje, keď je nepriateľ často skrytý v zákopoch sociálnych sietí.

Namiesto odkazu zásadného riešenia otázok budúcnosti Slovenska pripomína podľa Pellegriniho súčasná verejná debata politickú karikatúru. „Namiesto vtedajších mysliteľov a stratégov dnes zoči-voči stoja hejteri, povrchní komentátori alebo populisti. Nemajú záujem o zmysluplné plánovanie a formovanie slovenskej budúcnosti, ale len o to, aby nachvíľu zaujali sociálne siete, prípadne sa dostali do večerného spravodajstva,“ dodal.

Vyjadril sa aj k slabnúcej vernosti voči vlastnej krajine. Prezident zdôraznil, že „ťažko vydobytá štátnosť dnes nie je pre všetkých hodnotou“.

Strmeň: Ľahko sme o slobodu prišli, ale krvou vybojovali

Treba si vážiť každého dňa slobody, ľahko sme o ňu prišli, ale ťažko a krvou sme si ju vybojovali. Taký odkaz vyslal mladej generácii z osláv 82. výročia SNP v Banskej Bystrici jeden z posledných žijúcich priamych účastníkov SNP, 98-ročný Vladimír Strmeň.

„Keď si spomeniem na chvíle, ako sa začalo Povstanie, tá odvaha, viete, každý chcel niečím prispieť, aby sa to vydarilo. Ja som mal vtedy 17 rokov, bol som najmladší. Bol som partizánom v partizánskej skupine Milana Rastislava Štefánika na Španej Doline, kde nás bolo 220 partizánov,“ spomenul Strmeň s tým, že najviac bojovali na Turci, pri Turčianskych Tepliciach.

Rovnako ako spolubojovníci, aj on mal strach. „Každý človek má pud sebazáchovy a o nejakých hrdinstvách rozprávať, to nie je možné, lebo tam každému ide o život. Najhoršie na tom bolo, že ráno sme nevedeli, kto z nás dožije večera, a večer z nás nik nevedel, kto dožije rána, lebo Nemci útočili vo dne v noci,“ doplnil vojnový veterán Strmeň.

Raši: Národ bez pamäti stráca svoju identitu

Národ bez pamäti stráca svoju identitu. Národ, ktorý nevie, odkiaľ prišiel, bude len ťažko vedieť, kam smeruje. Ak sa mladým ľuďom bude odovzdávať minulosť upravená podľa momentálnej politickej potreby, uberá sa im tak možnosť poučiť sa z nej. Vo svojom príhovore pri príležitosti osláv 82. výročia SNP to uviedol predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas).

„Národ, ktorý nerešpektuje svoju históriu, si len veľmi ťažko dokáže vybudovať svetlú budúcnosť,“ povedal Raši. Trápi ho, keď vidí snahu meniť alebo prispôsobovať dejiny podľa toho, čo sa komu práve hodí.

„O dejinách môžeme diskutovať, môžeme ich skúmať, môžeme mať rozdielne názory alebo interpretácie, nemôžeme však meniť historické fakty a nemôžeme spätne vymazávať to, kto tu bojoval, kto za nás bojoval, kto položil životy a kto nás oslobodil,“ skonštatoval.

Slováci si podľa Rašiho musia SNP a iné historické sviatky pripomínať. Pretože ak si prestanú vážiť ľudí a udalosti, ktoré formovali Slovensko, postupne stratia vedomie o tom, odkiaľ prišli a na akých hodnotách stavajú svoju budúcnosť, mieni.

Šéf parlamentu poukázal na to, že mandát od ľudí zo SNP je bojovať za Slovensko, nie proti nemu. „Vy ste ten boj museli zvládnuť na bojiskách a vojnových poliach. Ale aj my musíme bojovať za SR na diplomatickom, na ekonomickom poli. Musíme bojovať preto, aby sme prežili, aby ľudia mali prácu, aby sa krajina rozvíjala,“ poznamenal. Raši dodal, že nikto, kto vo voľbách dostal dôveru, nemá právo znevažovania vlastnej krajiny a bojovania proti záujmom SR.

„Musíme držať spolu, keď bojujeme za budúcnosť nášho Slovenska. To je náš záväzok voči odkazu Slovenského národného povstania, a to je naša najväčšia pocta tým, ktorí za slobodu bojovali a ktorí za ňu položili svoje životy,“ uviedol predseda NR SR.

Premiér: Nacizmus nebol vykorenený z hláv ľudí

Slovenské národné povstanie je najvýznamnejšou udalosťou v moderných dejinách Slovenska. Boj o jeho výklad však naďalej pokračuje.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) to zdôraznil v príhovore pri príležitosti osláv 82. výročia Povstania. Povedal, že nacizmus síce bol porazený na bojiskách druhej svetovej vojny, ale nikdy podľa neho nebol vykorenený z hláv ľudí.

„My ho tu znovu máme, len sa inak oblieka, má iné šaty. Myslím si, že je čas odkryť karty, dať preč servítku spred úst, nehovoriť v inotajoch a povedať veci presne tak, ako sú,“ podčiarkol Fico. Hovoril napríklad o snahách zbúrať bývalý koncentračný tábor v Rakúsku či budovaní národného panteónu hrdinov v Kyjeve.

„Ak sa buduje národná pamäť, tak sa ťažko buduje tak, že sa vytvára panteón ľudí, ktorých neviete jednoducho pri pohľade do ich životopisov odstrihnúť od fašistickej ideológie,“ poznamenal.

Kritizoval budovanie militantnej atmosféry a atmosféry nenávisti najmä voči Rusku. Súhlasí s názorom, že nie je možné mať v Európe bezpečnosť a mier bez Ruska. Každý štát musí podľa premiéra rešpektovať legitímne bezpečnostné záujmy iného štátu.

„Áno, Rusko treba kritizovať, keď robí chyby, ale nemožno ho démonizovať a vytláčať ho z Európy,“ podotkol. EÚ je podľa jeho slov mierový projekt, a nie prostriedok boja proti Rusku. „EÚ nepotrebuje viac zbraní a rusofóbiu. Únia potrebuje viac diplomacie a konkrétne hospodárske plány, ako pomôcť ekonomike,“ dodal premiér.

V súvislosti s nazeraním na Povstanie odkázal na slová bývalého prezidenta Československej socialistickej republiky Gustáva Husáka o tom, že SNP trvalo niekoľko mesiacov, ale boj o jeho výklad celé desaťročia. „Koľko som za tie posledné roky videl krivých výkladov, krivých zrkadiel, v ktorých chcú nás, Slovákov, a celé SNP ukázať ako nejakú zosmiešnenú karikatúru,“ doplnil.

Kritizoval politickú opozíciu na Slovensku. Hovoril o pohŕdaní históriou a Slovenskom. „Politická alternatíva nemôže byť postavená na nenávisti a odmietaní slovenského a autentického,“ zdôraznil.

(tasr, bak, im)