Čerstvé a mrazené výrobky sa tak rýchlo stali nevhodnými na konzumáciu a museli byť zlikvidované. Potvrdil to napríklad manažér reťazca Intermarché v meste Gradignan neďaleko Bordeaux. Dôsledky boli obzvlášť výrazné v obchodoch v západnej a juhozápadnej časti krajiny, najmä v departemente Gironde a regióne Bretónsko. V niektorých obchodoch boli regály preventívne vyprázdnené, kým technické tímy pracovali na obnovení plnej prevádzky systémov.
Celková výška škôd sa stále len ťažko určuje. Zničený tovar, technické opravy a potenciálne škody na majetku predstavujú okrem prevádzkových strát značné náklady. Odhady už hovoria o niekoľkých miliónoch eur, pričom existuje riziko, že konečná suma bude oveľa vyššia, keď sa zosúladia správy z jednotlivých predajní. Vynára sa aj otázka náhrady škôd, keďže poistné zmluvy tento typ udalosti nemusia nevyhnutne kryť.
Dánsky dodávateľ, národná zraniteľnosť
Vyšetrovanie rýchlo odhalilo zraniteľnosť v systémoch riadenia chladenia, ktoré uvádza na trh dánska skupina Danfoss a ktorých zariadenia sa vo veľkej miere používajú vo veľkoobchode. Tieto zariadenia umožňujú diaľkové monitorovanie teploty, detekciu anomálií a automatické riadenie procesu odmrazovania.
Inými slovami, útok nebol priamo zameraný na samotné chladničky, ale skôr na ich počítačové riadiace systémy. Získaním prístupu k týmto systémom mohli útočníci na diaľku meniť nastavenia, ktoré určujú spôsob fungovania chladničiek.
Spoločnosť Danfoss uviedla, že mnohé z postihnutých jednotiek už boli zastarané a nedostávali žiadne softvérové ani bezpečnostné aktualizácie. Tieto zraniteľnosti už boli nahlásené. Ešte znepokojujúcejšie je, že počiatočné vyšetrovanie odhalilo, že k riadiacim rozhraniam týchto systémov bolo možné získať prístup cez internet bez primeranej ochrany.
Okrem toho sa hrozba neskončila prvou vlnou. V noci z 12. na 13. októbra sa terčom útoku stali aj chladiace systémy značky Dixell. Národná agentúra pre kyberbezpečnosť (ANSSI) potvrdila, že má informácie o narušení bezpečnosti týchto zariadení. Zraniteľný tak nie je len jeden dodávateľ.
Úrad pre kyberkriminalitu, ktorý spadá pod parížsku prokuratúru, začal medzičasom vyšetrovanie. Zatiaľ sa žiadna skupina verejne neprihlásila k zodpovednosti za útok a neboli hlásené žiadne požiadavky na výkupné. Totožnosť páchateľov, ich motívy a prípadní sponzori zostávajú neznámi. Rýchlosť pozorovaných aktivít naznačuje automatizovanú operáciu, ale to samo osebe nestačí na záver, že bol do útoku zapojený štátny subjekt.
Význam tejto udalosti by sa však nemal podceňovať. Hekeri zaútočili na kľúčovú funkciu každodenného života.
Tento incident je v sektore uchovávania potravín bezprecedentný z hľadiska jeho rozsahu, ale aj spôsobu svojho uskutočnenia – v podobe kybernetického útoku. Udalosť nadobúda osobitný význam v súčasnom kontexte šírenia hybridných hrozieb, ktoré môžu kombinovať kybernetické útoky, sabotáž, dezinformácie a ekonomický tlak, pričom nemusia nevyhnutne nadobúdať formu otvorenej vojenskej konfrontácie.
Momentálne neexistujú žiadne dôkazy o tom, že útok na chladiace zariadenia je súčasťou takejto stratégie. Je to však jasný príklad toho, ako málo stačí na narušenie základnej služby a spôsobenie okamžitých materiálnych strát.
V krajine, kde je zásobovanie potravinami vo veľkej miere závislé od veľkých maloobchodných reťazcov, by rozsiahlejší, dlhodobejší alebo koordinovaný útok mohol mať oveľa závažnejšie dôsledky. V stávke je pritom viac ako len finančné straty, ktoré utrpia maloobchodníci: ide o kontinuitu dodávok potravín a v konečnom dôsledku o schopnosť občanov získať prístup k základným potrebám a nepodľahnúť panike.
Riziká centralizácie
Tento incident zároveň poukazuje na paradox ekonomickej modernizácie. Supermarkety postupne zverili správu svojich chladiacich systémov špecializovaným poskytovateľom služieb, ktorí im dodávajú zariadenia a riešenia na diaľkové monitorovanie. Tento model môže zvýšiť efektívnosť a zjednodušiť údržbu. Vytvára však aj závislosť od technických systémov, nad ktorými obchody nemusia mať kontrolu.
Keď sa tá istá technológia nasadí na stovkách miest, jedno zraniteľné miesto môže spôsobiť systémové zlyhanie. Centralizácia tak mení lokálny problém na kolektívne riziko, zatiaľ čo outsourcing robí opak a rozptyľuje zodpovednosť: maloobchodník prevádzkuje obchod, dodávateľ chladiacich systémov spravuje zariadenia, výrobca poskytuje softvér, zatiaľ čo aktualizácie a bezpečnosť môžu závisieť od viacerých strán.
Nebezpečenstvo spočíva práve v tejto zložitej architektúre vzájomných závislostí. Zvládnutie tohto typu hrozby si vyžaduje prísne kontrolovaný vzdialený prístup, pravidelné aktualizácie, nezávislé audity, mechanizmy manuálnej kontroly a postupy na izoláciu kompromitovaného zariadenia bez narušenia celkovej prevádzky.
Vyžaduje si to však aj širšie zamyslenie sa nad odolnosťou potravinového systému. Kratšie dodávateľské reťazce, väčší počet miestnych výrobcov, skladovacie kapacity rozmiestnené po celom regióne a väčšia autonómia jednotlivých obchodov by boli v prípade závažnej krízy pravdepodobne odolnejšie. Hoci to zďaleka nie je absolútnou zárukou proti hekerským útokom, môže to obmedziť domino efekt.
Francúzi teraz s údivom zistili, že chladničky v ich supermarketoch už nie sú len mechanickými zariadeniami, ale strojmi prepojenými počítačovými systémami – niekedy spravovanými na diaľku a zraniteľnými voči útokom zvonka.
Toto uvedomenie by sa malo rozšíriť aj mimo samotného maloobchodného sektora. Vo svete, kde sa konflikty môžu zamerať na civilnú infraštruktúru, už potravinová bezpečnosť nie je len záležitosťou poľnohospodárstva a obchodu, ale stala sa aj otázkou suverenity.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
