Ľavicová organizácia financovaná EÚ vykresľuje konzervatívcov ako vírus

Správa využíva organizácie, mieru mobilizácie a verejné presadzovanie názorov na meranie intenzity spoločenskej „kontaminácie“. Vplyv na inštitúcie hodnotí na základe legislatívy, administratívnych opatrení a strategických súdnych sporov.

Obmedzenia činností progresívnych organizácií, ktoré podporujú reformy presadzované v správe, sa hodnotia osobitne.

Samostatne posudzuje obmedzenia činnosti progresívnych organizácií, ktoré podporujú reformy presadzované samotnou správou. Táto metodika teda meria dosah a účinnosť hnutia, ktoré je od začiatku definované v politických pojmoch, a to na základe arbitrárnych kritérií.

https://twitter.com/ADFIntl/status/2108573575569383507

Ako autor správy je uvedený Vincent Reillon. Je vedúcim pracovníkom pre advokačné aktivity v organizácii Forbidden Colours. Podľa vlastných informácií tejto organizácie medzi jej sponzorov patrí belgické ministerstvo zahraničných vecí, Európska únia a Nadácia kráľa Baudouina, belgická charitatívna nadácia.

Prezentácia v Európskom parlamente kladie ďalší dôraz na zreteľne jednostrannú správu, ktorú vypracovala otvorene ľavicová lobistická skupina. Oficiálne postavenie Parlamentu a platforma, ktorú poskytuje, sa používajú na presviedčanie inštitúcií a médií, aby akceptovali politické hodnotenia správy ako údajne neutrálne, či dokonca vedecké zistenia, čím sa ďalej marginalizujú legitímne opačné názory.

Spoločný nepriateľ v celej Európe má byť dekontaminovaný

Správa prirovnáva akúkoľvek kritiku agendy rodovej rovnosti a LGBT k vírusovej záťaži a chronickej infekcii. Takáto terminológia sa v 457-stranovom dokumente objavuje najmenej 149-krát, pričom správa tvrdí, že identifikovala 3 200 „prvkov“ a viac ako 700 aktérov v celej Európe zodpovedných za šírenie tejto infekcie. Termín „kontaminácia“ má tiež konotáciu znečistenia spoločnosti.

Vyhláseným cieľom autora je dosiahnuť to, čo výslovne nazýva „dekontamináciou Európy“, a to rozložením organizácií, mobilizačných snáh a naratívov spojených s týmito názormi.

Správa zaraďuje všetky významné pro-life združenia, kresťanské rodinné organizácie a skupiny kritické voči genderovej agende v celej Európe do jedného „antigenderového“ tábora. Medzi menovanými sú Federácia katolíckych rodinných združení v Európe (FAFCE), pro-life sieť One of Us, kresťanská právna organizácia ADF International a medzinárodná petičná platforma CitizenGO.

Na národnej úrovni správa zahŕňa francúzske rodinné hnutie La Manif pour Tous, dnes známe ako Le Syndicat de la Famille, a Nadáciu Jérôma Lejeuna, ktorá sa zasadzuje za ľudí s mentálnym postihnutím a ochranu nenarodeného života. Uvádza tiež taliansku pro-life a rodinnú organizáciu Pro Vita e Famiglia, španielsku kampaňovú skupinu HazteOir, španielske združenie kresťanských právnikov Abogados Cristianos a poľský právny inštitút Ordo Iuris.

Vo Veľkej Británii sa zoznam rozširuje o organizácie za práva žien For Women Scotland a Sex Matters, ako aj o LGB Alliance, ktorá zastupuje lesby, gejov a bisexuálov.

Do tejto kategórie sú teda zaradené dokonca aj skupiny zastupujúce lesby, gejov a feministky. Spája ich presvedčenie, že definícia ženy sa zakladá na biologických charakteristikách, a nie na individuálnej predstave človeka o sebe samom.

V Nemecku správa uvádza Bundesverband Lebensrecht (BVL), zastrešujúcu organizáciu pro-life skupín, ako aj Aktion Lebensrecht für Alle (ALfA) a Stiftung Ja zum Leben. Uvádza tiež konzervatívnu rodinnú iniciatívu Demo für Alle, organizáciu na politické kampane Zivile Koalition, ženské skupiny kritické voči genderovej agende Lasst Frauen Sprechen! a Frauenheldinnen a lesbické združenie LAZ reloaded.

CDU/CSU spolu s AfD v jednej „antigenderovej“ kategórii

Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej bavorská sesterská strana, Kresťansko-sociálna únia (CSU), sú zaradené do tej istej „antigenderovej“ kategórie ako Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Organizácie, na ktoré sa správa zameriava, tak siahajú od katolíckych pro-life skupín a zástancov rodinných politík až po demokratické politické strany, feministky a aktivistov za práva homosexuálov, ktorí kritizujú rodovú sebaidentifikáciu.

Legitímne názory pod všeobecným podozrením

Široká škála politických, etických a náboženských postojov sa klasifikuje ako takzvané „antigenderové“ naratívy. Patria sem dôraz na biologické pohlavie a výzvy na priestory vyhradené pre jedno pohlavie a športové kategórie pre ženy.

Kritika zákonov o sebaidentifikácii vrátane nemeckého zákona o sebaurčení a požiadavky na zapojenie rodičov do sexuálnej výchovy v štátnych školách sú rovnako označované za vírusy infikujúce spoločnosť. Nemecký zákon umožňuje ľuďom zmeniť svoje registrované pohlavie prostredníctvom vyhlásenia na matričnom úrade.

Zoznam „antigenderových“ naratívov uvedený v správe zahŕňa aj názor, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, ochranu ľudského života od počatia, odpor voči rodovo inkluzívnemu pravopisu s použitím hviezdičiek alebo dvojbodiek a kritiku genderových štúdií ako akademickej disciplíny.

Odvolávanie sa na slobodu náboženstva a svedomia sa vykresľuje ako obyčajný naratív, ktorý používajú odporcovia, aby sa prezentovali ako prenasledované obete.

Akékoľvek odvolávanie sa na prirodzené právo je podrobené osobitnému podozreniu. Tento princíp vychádza z toho, že základné práva a morálne zásady sú zakorenené v ľudskej prirodzenosti a predchádzajú zákonom prijatým štátom. Správa „The Hate Review“ takéto odvolávanie sa označuje za „nenávisť“.

Umlčať filozofiu ľudskej prirodzenosti

Cieľom je umlčať celý pohľad na ľudskú prirodzenosť spolu so všetkými, ktorí sa snažia udržať túto myšlienku živú vo verejnej diskusii.

Správa zaraďuje do jednej skupiny veľmi odlišné argumenty, organizácie, jednotlivcov a dokonca aj médiá z inak nesúvisiacich oblastí verejného života a všetky ich zaraďuje do jedného politického tábora, ktorý vykresľuje v negatívnom svetle. Niektoré z týchto skupín vôbec nespolupracujú, zatiaľ čo iné sa v každodennej politickej diskusii otvorene dištancujú jedna od druhej. Správa „The Hate Review“ ich však zaraďuje do jedného hnutia, proti ktorému treba bojovať.

To, čo správa nazýva „kontamináciou“, je v prvom rade otázkou toho, do akej miery sú určité názory rozšírené a ako efektívne sú ich zástancovia organizovaní.

Združenia, cirkvi, rodičovské skupiny, ženské organizácie a médiá pomáhajú upriamiť pozornosť verejnosti na takéto postoje. Čím sú organizácie väčšie a čím širší je ich dosah, tým sú považované za nebezpečnejšie. Demonštrácie, petície, publikácie a stretnutia s politikmi im poskytujú politický vplyv. Legislatívne úspechy a súdne konania iniciované na obranu ich práv sa tiež považujú za nebezpečné formy inštitucionálneho vplyvu.

Dehumanizujúci slovník

Správa tak bežné formy demokratického presadzovania názorov považuje za súčasť hrozby, ktorú opisuje. Nepokúša sa identifikovať konkrétne prípady nenávistných prejavov ani porovnateľného správania. Namiesto toho je samotný nesúhlas považovaný za nenávisť. Aj keď obvinenie nie je výslovné, vyplýva to z patologizujúceho jazyka správy, ktorý politické postoje vykresľuje ako príznaky choroby.

Názov správy tento fakt ešte zdôrazňuje: ide o prehľad „nenávisti“ a tých, ktorí sú za ňu údajne zodpovední.

Označovanie občanov a zákonne pôsobiacich organizácií občianskej spoločnosti za „kontamináciu“ a volanie po rozbití ich štruktúr je dehumanizujúce. Politickí oponenti sú prezentovaní ako škodlivá látka v rámci spoločnosti. Ich odstránenie, v podstate ich likvidácia, sa stáva výslovným politickým cieľom.

Zaraďovanie pro-life organizácií, náboženských spoločenstiev, feministiek a združení za práva homosexuálov pod takúto nálepku pre ich názory predstavuje diskrimináciu na základe názorov a zužuje priestor pre občiansku angažovanosť. Je to v rozpore s deklarovaným záväzkom Európy k pluralizmu a slobode prejavu, združovania a náboženského vyznania.

Jazyk s historickým nábojom

V nemecky hovoriacom svete organizácia Akcia za právo na život pre všetkých (ALfA) ostro kritizovala správu „The Hate Review“ ako lobistický dokument, ktorý legitímne odlišné názory vykresľuje ako spoločenskú chorobu.

Organizácia argumentuje, že správa sa selektívne zameriava na jednu stranu politického spektra a jej činnosti hodnotí prostredníctvom subjektívnych úsudkov. ALfA má výhrady najmä voči pojmom ako „kontaminácia“, „vírusová záťaž“ a „chronická infekcia“, ako aj voči deklarovanému cieľu „dekontaminácie Európy“.

Takýto jazyk, tvrdí, patologizuje tých, ktorí myslia inak, a podporuje ich vylúčenie. Organizácia upozorňuje na historické precedensy takého vykresľovania politických oponentov, pričom však neporovnáva organizáciu Forbidden Colours s príslušnými režimami.

Samotná organizácia ALfA je v správe uvedená ako členská organizácia BVL. Ako súčasti „antigenderovej“ siete sú uvedené aj jej stretnutia s poslancami, telefonická poradenská služba pre tehotné ženy a jej publikácie.

Výzvy na konanie zo strany financujúcich subjektov a kritika z Dánska

ALfA to považuje za pokus zdiskreditovať pokojné a zákonné aktivity chránené základnými právami. Vyzýva organizáciu Forbidden Colours, aby upustila od patologizujúceho jazyka, a naliehavo žiada verejných financovateľov, aby bezodkladne zistili, či podporujú správy, ktoré vykresľujú občanov dodržiavajúcich zákon ako zdroje spoločenskej nákazy.

Kritika prišla aj z Dánska. V článku uverejnenom 11. októbra na webovej stránke Dánskej spoločnosti za slobodu tlače (Trykkefrihedsselskabet) Lars Vestergaard kritizuje spájanie opačných politických názorov s „nenávisťou“ a „kontamináciou“. Označovanie presvedčenia za kontamináciu podľa neho spôsobuje, že ide o niečo nesprávne alebo chorobné.

Následná výzva na dekontamináciu podľa neho naznačuje, že by sa mali odstrániť spoločenské základy týchto presvedčení. Vestergaard to vníma ako stigmatizáciu legitímnej opozície. Správu tiež kritizuje za to, že demokratické prostriedky, ako sú legislatíva, súdne konania a politická organizácia, prezentuje ako súčasti hrozby.

Organizácia ADF International vo svojom príspevku na sociálnej sieti X označuje dokument za škandalóznu správu. Tvrdí, že správa pod zámienkou „ochrany ľudských práv a demokratických hodnôt“ hádže do jedného vreca organizácie z celej Európy zastupujúce široké spektrum presvedčení a zaraďuje ich do takzvaného „antigenderového hnutia“. Podľa ADF International takéto vyvolávanie strachu a očierňovanie ľudí, s ktorými niekto nesúhlasí, porušuje práve tie princípy, ku ktorým sa organizácia Forbidden Colours sama hlási.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.