Platy vo verejnej správe od budúceho roka porastú. Pozrite si prepočty
Valorizácia miezd o 8,4 percenta sa dotkne úradníkov, učiteľov aj policajtov a v roku 2027 má stáť 330 miliónov eur. Zvýšené tarify však zostanú zachované aj v ďalších rokoch, keď bude štát musieť pokračovať v konsolidácii.
Štátny rozpočet na rok 2027, ktorý parlament schválil 14. októbra, priniesol aj zmenu, s ktorou jeho pôvodná vládna verzia nepočítala. Od 1. júla 2027 sa zvýšia platové tarify a ďalšie zákonom určené platové zložky zamestnancov štátnej a verejnej správy o 8,4 percenta.
Rozhodnutie otvára niekoľko otázok. Prečo vláda najskôr odmietla päťpercentnú valorizáciu, aby následne schválila vyššiu? Prečo začne platiť až v polovici roka? Kto zaplatí trvalé zvýšenie mzdových nákladov v ďalších rokoch?
Od päťpercentnej dohody k nulovej valorizácii
Príbeh sa začal 17. septembra 2024, keď sa zástupcovia štátu a odborov dohodli na jednorazovej odmene 800 eur pre oprávnených zamestnancov v roku 2025 a päťpercentnej valorizácii platov v štátnej a verejnej službe od januára 2026. S dohodou však už vtedy nesúhlasili zástupcovia miest, obcí a samosprávnych krajov, ktorí upozorňovali na chýbajúce finančné krytie.
Pôvodne dohodnutá plošná valorizácia sa napokon neuskutočnila. Rozpočtový zákon na rok 2026 stanovil pre dotknuté platové tarify nulové zvýšenie, pričom pripúšťal zákonné výnimky. Významnou výnimkou bolo školstvo, v ktorom sa platy zvyšovali podľa osobitnej dohody a zákonnej úpravy.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) to považovala za nedodržanie záväzku. Spor skomplikoval aj rokovania o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa.
Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok následne kritizoval prezidentku KOZ Moniku Uhlerovú. Odborári v stanovisku z 21. júna 2026 uviedli, že o podpise kolektívnych zmlúv rozhodujú jednotlivé odborové zväzy, nie predsedníčka konfederácie.
Keď vláda 5. októbra 2026 schválila návrh rozpočtu, zvýšenie platov o 8,4 percenta nebolo jeho súčasťou. Zmena prišla o dva dni neskôr prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu podpredsedu parlamentného finančného výboru Daniela Karasa (Smer).
Minister financií Ladislav Kamenický následne potvrdil, že na valorizáciu sa v roku 2027 vyčlení 330 miliónov eur, ktoré sa presunú zo Všeobecnej pokladničnej správy. Zdôraznil pritom, že ide o koaličnú dohodu.
„Okrem valorizácie platov, na ktorej sme všetci dohodnutí aj na koaličnej rade, sme sa dohodli, že tu nebudeme dávať také návrhy, aké sme tu videli v roku 2023,“ povedal 8. októbra. Zvýšenie tarifných, funkčných a hodnostných platov podľa príslušných zákonov a predloženého návrhu definitívne potvrdil schválený rozpočet na budúci rok.
Komu a o koľko sa platy zvýšia
Valorizácia zasiahne široký okruh profesií. V štátnej správe pôjde o referentov, odborných radcov a ďalších úradníkov ministerstiev či okresných úradov. Vo verejnom záujme pôjde o zamestnancov miest, obcí, samosprávnych krajov a verejných organizácií odmeňovaných podľa dotknutých taríf.
Zvýšenie sa týka aj učiteľov, vychovávateľov, pedagogických asistentov, školských psychológov a špeciálnych pedagógov. Pri splnení zákonných podmienok sa vzťahuje tiež na opatrovateľov a sociálnych pracovníkov.
Osobitne sú upravené platy policajtov, hasičov, horských záchranárov, príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby (SIS), Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), finančnej správy a profesionálnych vojakov.
Rozhodujúci však nie je iba názov profesie, ale právny režim odmeňovania. Zákon navyše neurčuje priemerné zvýšenie v eurách pre jednotlivé povolania. Finančný dosah preto ilustruje nasledujúci prepočet.
Tabuľka: Filip Staudinger/Štandard
Pri modelovom tarifnom plate 1 600 eur predstavuje valorizácia 134,40 eura mesačne. Za šesť mesiacov druhého polroka 2027 to predstavuje 806,40 eura, za celý nasledujúci rok o 1 612,80 eura v hrubom, ak zostane základ nezmenený.
Vyššia tarifa ešte neznamená rovnaký nárast výplaty
Ani tieto sumy však automaticky nehovoria, o koľko sa zamestnancom zvýši celá výplata. Štát totiž valorizuje zákonom určené platové zložky, nie nevyhnutne celý hrubý príjem.
Predstavme si učiteľa s hrubým mesačným platom 1 800 eur. Z toho tarifný základ tvorí 1 500 eur, osobný príplatok 200 eur a ostatné príplatky 100 eur.
Tabuľka: Filip Staudinger/Štandard
Tarifa sa zvýši o 126 eur, teda o 8,4 percenta, celkový hrubý plat však iba o sedem percent. V praxi môžu výsledok ovplyvniť aj príplatky naviazané na tarifný alebo funkčný plat. Ide preto o zjednodušený model, nie o výpočet konkrétneho platu podľa všetkých zákonných pravidiel.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok navyše oznámil, že policajtom sa od januára 2027 zvýši rizikový príplatok o 150 eur mesačne. Od júla k nemu pribudne valorizácia o 8,4 percenta, ktorá má podľa ministerstva priniesť v priemere ďalších približne 200 eur. Celkový mesačný služobný príjem policajtov by tak mal byť od júla v priemere vyšší o 350 eur oproti obdobiu pred týmito zvýšeniami.
Prečo až v júli? Opozícia poukazuje na voľby
Načasovanie valorizácie vyvolalo politický spor. Kamenický vysvetľoval, že koalícia uprednostnila zvýšenie o 8,4 percenta od júla pred alternatívou 4,2 percenta od januára.
Pri nezmenenej mzdovej základni sú náklady oboch možností v roku 2027 približne rovnaké. Od roku 2028 sa však bude vyššia tarifa vyplácať celoročne. Vyčlenených 330 miliónov eur tak pokrýva rozpočtový dosah valorizácie v roku 2027, nie nevyhnutne jej náklady v ďalších rokoch.
Opozícia upozorňuje, že zvýšenie príde v období pred riadnym termínom parlamentných volieb. Poslanec SaS Marián Viskupič poukázal na to, že zamestnanci pocítia vyššie výplaty v auguste a septembri. Július Jakab z Hnutia Slovensko označil rozhodnutie za „kupovanie hlasov tejto vlády v predvolebnej kampani“.
Kamenický takéto obvinenia odmietol a júlový termín vysvetľoval koaličnou dohodou.
KOZ 13. októbra oznámila, že kolektívne zmluvy na roky 2026 a 2027 podpísali zástupcovia odborov aj štátu. Chýbali však podpisy samospráv. Odborári valorizáciu privítali, zároveň upozornili na potrebu reformy platových tabuliek. Viac prináša ich oficiálne stanovisko.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Združenie samosprávnych krajov SK8 už 8. októbra odmietli pristúpiť k dohode bez dostatočného finančného krytia. „Nepovažujeme za zodpovedné, aby sme bezprostredne pred komunálnymi voľbami prijali záväzok, ktorého finančné dôsledky budú v plnom rozsahu znášať samosprávy v nasledujúcom volebnom období,“ uviedli v spoločnom stanovisku.
Samosprávy nenamietajú proti vyšším platom ako takým. Problémom je podľa nich trvalý záväzok bez dostatočne zabezpečeného finančného krytia. Rokovania preto navrhli dokončiť až po komunálnych voľbách.
Valorizácia tak rieši jeden spor, no zároveň otvára ďalší. Zamestnanci spomínaných profesií získajú vyššie platové základy, vláda naplní novú dohodu s odbormi a koalícia vstúpi do predvolebného obdobia s konkrétnym sociálnym opatrením.
Otázka financovania však zostáva. Kým na druhý polrok 2027 sa vyčlenilo 330 miliónov eur, vyššie platy bude potrebné vyplácať aj po voľbách – v čase, keď má štát podľa vlastných plánov pokračovať v konsolidácii.
