Priznal však, že aj keď kontrolu žiadal, podozrenie nemal.
Milan Uhrík označil fungovanie odberových miest za symbol šikany a finančného obohacovania sa na pandémii. „Ja nehovorím, že všetky peniaze boli rozkradnuté, to určite nie. Ale veľká časť peňazí z toho určite bola minutá neefektívne,“ myslí si.
Vyjadril rovnako nespokojnosť s tým, že trestné stíhania sa začínajú až s odstupom piatich rokov a zatiaľ zasahujú len nižších úradníkov, zatiaľ čo hlavní politickí aktéri, ako Igor Matovič či Jaroslav Naď, nenesú následky. Podľa Uhríka nesie spoluzodpovednosť celá vtedajšia vládna koalícia.
Reštart hlinikárne
Ďalším okruhom diskusie bolo plánované obnovenie primárnej výroby hliníka v žiarskom podniku Slovalco. Výroba bola zastavená za predošlej vlády v dôsledku vysokých cien elektrickej energie a chýbajúcej kompenzačnej podpory zo štátneho Environmentálneho fondu.
Exminister vysvetlil, že zatvoreniu fabriky sa dalo predísť schválením systémovej pomoci z Environmentálneho fondu na základe schválených pravidiel Európskej únie. Zatiaľ čo vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj bol podľa neho podporovateľom tejto pomoci, navrhnuté navýšenie kompenzácií zablokoval vtedajší minister financií Igor Matovič.
Sulík odmietol vyjadrenia, že by problémom bol spolumajiteľ fabriky Jaroslav Haščák, a zdôraznil, že hlavným dôvodom boli extrémne náklady na energiu.
Líder Republiky označil krok vlády Fica k obnoveniu výroby za správny, keďže Slovalco predstavuje strategický podnik pre slovenský priemysel. Rovnako pripísal zodpovednosť za kolaps výroby bývalému vedeniu rezortov financií a životného prostredia.
Pozitívne zhodnotil, že súčasný štátny model reštartu nepočíta s priamym naliatím stomiliónovej dotácie zo štátneho rozpočtu súkromnému investorovi, ale hľadá iné úľavy. Navrhol aj efektívnejšie zhodnocovanie prostriedkov v Národnom jadrovom fonde, čím by sa dali vytvoriť zdroje na podporu energeticky náročného priemyslu.
Plány na nový jadrový blok
Diskusia sa venovala aj zámeru výstavby nového jadrového zdroja na Slovensku s plánovaným výkonom 1,2 gigawattu. Pozornosť sa sústredila aj na otázku odkúpenia 49-percentného podielu českého ČEZ-u v spoločnom podniku JESS (Jadrová energetická spoločnosť Slovenska), kde sa objavil rozdiel medzi účtovnou hodnotou a znaleckým posudkom.
Rastúca spotreba elektriny z dôvodu rozvoja elektromobility, tepelných čerpadiel a automatizácie vyžaduje podľa Sulíka nový stabilný zdroj. Už počas svojho pôsobenia na ministerstve hospodárstva pripravil základné dokumenty.
„Dali sme do prípravného konania dvetisíc strán dokumentácie k tomu, aby v Jaslovských Bohuniciach mohol vzniknúť ďalší zdroj. Áno, v tom čase som sa aj vyjadril, že na východe (sú) Kecerovce, že tam by to bolo vhodné, ale tam keď sa dnes začne, tak to bude v polovici storočia,“ podotkol.
Na rozdiel od súčasného zámeru štátu odkúpiť plný podiel v projekte považuje Sulík český ČEZ za kvalitného a skúseného partnera, pri ktorom nebolo nutné majetkový podiel štátu navyšovať na 100 percent, pokiaľ si štát udrží silný regulačný vplyv.
Zároveň skritizoval priame smerovanie zákazky k americkej spoločnosti Westinghouse bez otvoreného medzinárodného tendra, do ktorého by sa mohli zapojiť aj uchádzači napríklad z Južnej Kórey či Francúzska.
Uhrík takisto vyjadril podporu výstavbe nového jadrového bloku ako národnoštátnemu záujmu, ktorý presahuje obdobie jednej vlády. Na rozdiel od svojho diskusného oponenta v relácii však presadzuje, aby mal štát takýto strategický podnik plne pod vlastnou kontrolou a nebol závislý od výkyvov na medzinárodných trhových burzách.
V otázke cenového rozdielu pri odkupovaní podielu v spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska požaduje vyhotovenie nového znaleckého posudku. Prísne kritizoval aj obchádzanie transparentných obstarávacích postupov a vyjadril sa za zachovanie diverzifikácie dodávateľov.
Transakčná daň a konsolidácia
Obaja diskutéri sa zhodli v tom, že transakčná daň je škodlivým opatrením, ktoré zaťažovalo podnikateľské prostredie a poškodzovalo konkurencieschopnosť krajiny.
Predseda Republiky označil daň za svetový unikát, ktorý trestal podnikateľov za vyplácanie miezd a platby dodávateľom.
Reagoval aj na vyjadrenia premiéra o hospodárskom raste po jej zrušení: „To je pre mňa taká urážka podnikateľov, ako keby ste nahnali podnikateľov do miestnosti, zadymili ich tam, zamkli im dvere a potom im otvoríte okienko a poviete: ‚No tak teraz už dýchajte.‘“
Podľa neho by štát nemal nahrádzať výpadok príjmov ďalším zaťažením občanov, ale znižovaním vlastných výdavkov a rušením nadbytočných úradov.
Sulík rovnako privítal avizované zrušenie dane od januára budúceho roka a zdôraznil, že zavedenie zdanenia už raz zdanených peňazí vysielalo extrémne zlý signál zahraničným investorom.
Odmietol argumenty, že vláda prevzala najhoršie verejné financie v histórii, pričom upozornil, že súčasný kabinet napriek kritike predošlých vlád naďalej zvyšuje štátny dlh a výdavky na vlastný chod. Zodpovednosť za nájdenie náhradných zdrojov po zrušení dane má podľa neho priniesť vládna koalícia.
Svadba mladého Sulíka a Bombic
Vstupné otázky druhej časti relácie sa dotkli aj mediálnej diskusie okolo účasti Sulíka na svadbe jeho syna Filipa Sulíka, kde sa stretol s viacerými mediálne pertraktovanými osobami. Exsaskár vysvetlil, že išlo o súkromnú rodinnú udalosť bez prítomnosti médií, kde sa s hosťami krátko rozprával v neformálnom duchu.
Išlo napríklad o Mareka Šouna, Erika Kaliňáka či Daniel Bombica. Priznal, že ak sa človek s nimi rozpráva, sú to „v pohode ľudia“.
Po dodatočnom oboznámení sa s vyjadreniami napríklad Bombica, ktorého v marci Špecializovaný trestný súd uznal vinným z viacerých extrémistických činov, však priznal svoju chybu: „Keď sa na to pozriem takto komplexne, tak to moje vyjadrenie bolo chybou.“
Zároveň zdôraznil, že útoky na novinárov či spolustraníčky považuje za neakceptovateľné. Bombic totiž opakovane tvrdé slová adresoval aj Sulíkovej blízkej spolupracovníčke Jane Bittó Cigánikovej.
V relácii potvrdil svoj zámer kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, pričom chce voličov osloviť predovšetkým ponukou ekonomických riešení a komunikáciou cez sociálne siete.
Uhrík označil celú situáciu okolo svadby za bulvárnu tému a dodal, že správanie svadobného otca k hosťom považuje za prirodzené. Na margo Sulíkovho návratu do politiky poznamenal, že je otázne, či by pre neho nebolo lepšie zostávať mimo aktívneho zápasu s bývalými koaličnými partnermi.
Koaličný potenciál Republiky
V záverečnej časti relácie rečníci analyzovali spájanie síl v regionálnych voľbách a budúci koaličný potenciál jednotlivých strán. Predseda mimoparlamentnej Republiky informoval, že hnutie postavilo celkovo takmer tisíc kandidátov v komunálnych a župných voľbách po celom Slovensku. V niektorých regiónoch vytvárajú širšie koalície so stranami Smer, Hlas, SNS či dokonca s Maďarskou alianciou.
V Prešovskom kraji však kritizoval rozhodnutie Smeru postaviť vlastnú kandidátku Juditu Laššákovú proti Milanovi Mazurekovi z Republiky, čo považuje za trieštenie hlasov a politickú chybu.
K možnej spolupráci so stranou SNS poznamenal, že aj keď na komunálnej úrovni kooperujú a majú ideovo blízko, do parlamentných volieb ide Republika samostatne.
Sulík vyjadril nepochopenie nad niektorými nomináciami v regionálnych voľbách a potvrdil, že v Bratislave podporí kandidatúru Martina Winklera. K budúcim spojenectvám uviedol, že je potrebné vyhnúť sa zbytočnej polarizácii a viesť vecný dialóg so všetkými subjektmi na základe konkrétnych programových riešení.
(max)
