Poslanec Krúpa by sochu Koneva odstránil. Rusko to odsúdi, znie z ambasády

Predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský sa ju vtedy neúspešne pokúšal odkúpiť. Jej odstránenie z pražského námestia označil za pokus revidovať výsledky druhej svetovej vojny.

Presun na Slovensko podporoval aj SZPB s odôvodnením, že Konev „na pomoc SNP naplánoval a zrealizoval druhú najväčšiu horskú bitku druhej svetovej vojny, ktorú poznáme ako Karpatsko-dukliansku operáciu“. Označil ho za symbol s „potenciálom vzdávania mu úcty všetkými slovenskými generáciami“.

Slovenskí historici sa nezhodli

Práve Konevov životopis však vysvetľuje, prečo jeho pomníky dodnes vyvolávajú spory.

Sovietsky maršal Ivan Konev (1897 – 1973) bol počas druhej svetovej vojny veliteľom 1. ukrajinského frontu, ktorý sa podieľal na oslobodení Slovenska a Česka.

Keď Čarnogurský v roku 2018 požadoval, aby Banská Bystrica postavila tomuto dôstojníkovi sochu, samospráva si dala vypracovať posudok od historikov z Ústavu pamäti národa (ÚPN) a aj od Vojenského historického ústavu (VHÚ).

Pracovníci oboch inštitúcií sa nezhodli, či by bol pamätník vhodný.

Kým vojenskí historici vyzdvihli maršalove zásluhy v Karpatsko-duklianskej operácii, výskumníci z ÚPN poukázali aj na kontroverzné časti jeho života, napríklad na potlačenie protikomunistického povstania v Maďarsku či na špionáž voči našim vojskám pred inváziou v roku 1968.

Pomoc prisľúbil aj Putin

Debata o slovenskom pamätníku sa napokon posunula aj na najvyššiu politickú úroveň. Myšlienku oživil v roku 2024 premiér Robert Fico (Smer), keď v prejave k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie podotkol, že sme už postavili pamätníky kadekomu a máme podľa neho „malý dlh voči maršalovi Konevovi“.

„Je fakt, že táto operácia odklonila veľkú časť nemeckých vojsk, ktoré by inak utopili Slovenské národné povstanie v krvi za niekoľko dní,“ zdôraznil pred dvomi rokmi predseda vlády.

V máji 2025 sa k zámeru vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin. Vo verejnej časti stretnutia s Ficom uviedol, že ide o „veľmi ušľachtilý počin“ a ruská strana je ochotná pri výstavbe akokoľvek pomôcť.

Takáč: Nie je to len o Konevovi

Pri sobotňajšom odhalení sochy minister Takáč poznamenal, že stavanie pamätníkov osobnostiam, ktoré položili život za to, aby sme žili v slobodnej krajine, je v poriadku.

„Nemôžeme spájať to, čo sa deje teraz v dnešnej dobe, s tým, čo sa dialo pred viac ako 80 rokmi,“ uviedol. Minister dodal, že pamätník podľa neho nie je len o generálovi Konevovi, ale je aj o množstve ľudí, ktorí v tomto regióne položili svoj život za slobodu.

Ruský veľvyslanec Andrejev sa v príhovore poďakoval Ficovi, ktorý prišiel s iniciatívou zvečniť Konevovu pamiatku na Slovensku.

Kolenačkovanie do Moskvy, kritizuje PS

Opozícia sa na odhalenie pozerá inak. Progresívne Slovensko (PS) uverejnilo status, v ktorom skritizovalo, že sovietsky veliteľ pripravoval inváziu do Československa. Aktivitu označilo za „kolenačkovanie smerom do Moskvy“ a „hanbu“.

Podpredsedníčka PS Beáta Jurík označila pamätník za Ficov darček pre Putina. „Neviete, čo ešte Putinovi sľúbil, aby sa mu votrel do priazne? Budem sa pýtať, koľko nás to stálo,“ napísala.

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) v nedeľňajšej relácii O 5 minút 12 na STVR uviedol, že na slávnostiach na Dukle sa nezúčastnil, lebo nesúhlasí s tým, že koalícia robí z pamätných dní „proruské sviatky“. Vztýčenie sochy označil za hroznú vec.

„Nikde vo svete som nevidel, že by niekto staval takýmto ruským potentátom sochy odvtedy, čo sme sa zbavili sôch Lenina a Stalina,“ vyhlásil Krúpa. Na novinársku otázku, či by sochu odstránili, keby vládli, odvetil: „Určite áno. Toto sú veci, v ktorých by sme mali mať úplne jasno.“

Pamätník nepatrí SaS, reaguje zväz

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov označil Krúpove vyjadrenia za neúctivé voči slovenskej histórii. Politik podľa zväzu dlhodobo účelovo spája tému hrdinov oslobodenia so súčasnou medzinárodnopolitickou situáciou.

Zdôraznil, že nie je v kompetencii politických strán svojvoľne rušiť pamätníky, ktoré im nepatria, a podobné výroky označil za veľmi nebezpečné. „Vytvárajú atmosféru, v ktorej môže byť poškodzovanie či hanobenie pamätníkov vnímané ako akceptovateľná forma politického prejavu,“ poznamenal podpredseda SZPB Ján Rohár pre Štandard.

Zväz avizoval, že sa postaví proti akejkoľvek iniciatíve smerujúcej k odstráneniu ktoréhokoľvek protifašistického pamätníka. Vyzdvihol, že zmena Trestného zákona posilnila trestnoprávnu ochranu vojnových hrobov a vojenských pamätníkov.

„Zákon dnes umožňuje postihovať aj konanie spočívajúce v ich hanobení, a ochrana tak nie je viazaná iba na spôsobenie vysokej materiálnej škody,“ objasnil Rohár.

Pamätník v Kružlovej je podľa neho spätý predovšetkým s maršalovým pôsobením na pozícii veliteľa 1. ukrajinského frontu Červenej armády. „Jeho úlohu v boji proti nacizmu a zásluhy na oslobodzovaní Československa nemožno vymazať nálepkami ani dnešnými politickými spormi. Na historické udalosti je potrebné pozerať sa v dobovom kontexte,“ konštatoval Rohár.

Zväz nevníma riziko, že takýto krok poslúži propagande Kremľa. Na odhalení sochy neboli prítomní iba predstavitelia Ruskej federácie, ale aj Bieloruska, Azerbajdžanu a Kazachstanu.

„Odhalenie sochy preto odmietame interpretovať ako gesto namierené proti Ukrajine. V radoch Červenej armády a vojsk 1. ukrajinského frontu bojovali a umierali aj Ukrajinci. Aj ich obete sú súčasťou historického odkazu, ktorý si pripomíname,“ vyzdvihol podpredseda SZPB.

Naopak, za problematické zväz považuje glorifikovanie príslušníkov ukrajinského nacionalistického hnutia – banderovcov, ktorí spolupracovali s nacistickým Nemeckom a páchali zločiny na civilnom obyvateľstve.

„Ukrajina by mala jednoznačne rozvíjať a pripomínať si vlastnú tradíciu protifašistického boja a pamiatku Ukrajincov, ktorí priniesli obete pri porážke nacizmu,“ uzavrel Rohár.

Rusko zareaguje

Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku pre Štandard uviedlo, že osadenie pamätníka v Kružlovej je výlučne iniciatívou slovenských občanov. „Ruská strana ju plne víta, avšak na realizácii tohto projektu sa nijako nepodieľala.“

Ku kontroverzným častiam Konevovho životopisu len podotklo, že počas svojej dlhoročnej služby dôstojne a úspešne plnil úlohy, ktoré pred neho kládlo vedenie Sovietskeho zväzu.

Bez ohľadu na to, ako sa v jednotlivých krajinách hodnotia rôzne etapy maršalovho životopisu, zaslúži si podľa veľvyslanectva vďaku a úctu za oslobodenie Československa od nacistov pred 80 rokmi.

Dodalo, že ak by v budúcnosti došlo k odstráneniu sochy, Ruská federácia takéto konanie odsúdi. Ambasáda poslancovi Krúpovi odkázala, že by ho malo viac zaujímať, ako na takéto prípadné výčiny zareagujú slovenskí voliči.

„Bude im musieť vysvetliť, čo má proti oslobodeniu Slovenska od nacizmu a či by namiesto života v slobodnej krajine radšej nechcel zostať pod fašistickým jarmom,“ uzavrelo veľvyslanectvo.