Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump nechce ďalších Nórov v USA, lebo nedostal Nobelovu cenu

Americký prezident Donald Trump v nedeľu ostro kritizoval Nórsko, ktoré označil za „mizernú krajinu“, a vyhlásil, že nechce prijímať nórskych prisťahovalcov do Spojených štátov. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že Nobelov výbor so sídlom v Osle mu neudelil Nobelovu cenu za mier.

Trump sa tak vyjadril na predvolebnom zhromaždení v michiganskom meste Port Huron. Pri kritike prisťahovalectva a nepokojov vo Francúzsku povedal, že ľudí z niektorých krajín by prijal, no Nórov nie.

„Pretože som nedostal Nobelovu cenu... Takže nechcem nikoho z Nórska,“ vyhlásil prezident. Následne dodal: „Nórsko sa vlastne stalo mizernou krajinou.“

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by americká administratíva pripravovala oficiálne obmedzenia prisťahovalectva z Nórska.

Trump už začiatkom októbra označil neudelenie Nobelovej ceny za mier za „nezmazateľnú škvrnu“ na Nórsku.

Nórsko pritom podľa Medzinárodného menového fondu patrí medzi krajiny s najvyšším HDP na obyvateľa. Nórske ministerstvo zahraničných vecí ani Nobelov výbor na Trumpove najnovšie vyjadrenia bezprostredne nereagovali.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Analytici očakávajú rast izraelských trhov po porážke Netanjahua

Izraelské finančné trhy zaznamenali napriek trom rokom vojny a politickej nestability výrazný rast. Niektorí investori však vidia priestor na ďalšie zisky, najmä ak opozícia v utorkových parlamentných voľbách porazí premiéra Benjamina Netanjahua.

Prieskumy naznačujú tesný súboj medzi blokom vedeným Netanjahuovou stranou Likud a opozíciou okolo bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eisenkota. Ani jeden tábor podľa nich nemusí získať potrebných 61 kresiel v 120-člennom parlamente, čo môže viesť k zdĺhavému zostavovaniu vlády.

Od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 vzrástol izraelský akciový trh o 130 percent a šekel posilnil o 25 percent. Rast podporili technologické spoločnosti, rozmach umelej inteligencie aj vyššie výdavky na obranu.

Podľa analytikov JPMorgan by víťazstvo opozície mohlo posilniť šekel, zlepšiť vzťahy so západnými spojencami a zmierniť politické riziká. Pokračovanie Netanjahuovej vlády by naopak mohlo menu oslabiť.

Investori upozorňujú aj na ekonomické problémy. Podľa odhadov izraelskej centrálnej banky spôsobila vojna hospodárske straty presahujúce 55 miliárd dolárov. Verejný dlh sa priblížil k 70 percentám HDP. Niektorí investori považujú za hlavné riziko nerozhodný volebný výsledok a pokračujúcu politickú neistotu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Saudská Arábia, Turecko a Pakistan budú rokovať o bezpečnosti

Vysokopostavení predstavitelia Saudskej Arábie, Turecka a Pakistanu majú v pondelok pricestovať do Teheránu na rokovania s iránskymi predstaviteľmi o regionálnej bezpečnosti. Informuje o tom Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s prípravami stretnutia.

Saudskú Arábiu má zastupovať minister obrany Chálid bin Salmán, Pakistan náčelník armády Asim Munír a Turecko šéf spravodajskej služby Ibrahim Kalin. Ich plánovanú návštevu oznámil aj predstaviteľ iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Bágherí Kaní.

Pôjde o prvé rokovania Iránu so všetkými členmi takzvaného Mekkského paktu na vysokej úrovni od vystupňovania útokov jemenských húsíov na Saudskú Arábiu. Rijád aj v nedeľu zachytil ďalšie rakety a drony.

Pakistan pritom zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi Washingtonom a Teheránom. Munír minulý týždeň navštívil Irán, ktorého predstavitelia podľa tamojších médií odmietajú rokovať s USA, kým nebudú splnené požiadavky Teheránu.

Saudská Arábia, Turecko a Pakistan podpísali v auguste dohodu o spoločnej obrane. Ozbrojený útok proti jednému členovi považuje za útok proti všetkým. Pakistan dohodu minulý týždeň schválil, zatiaľ čo v Turecku pokračuje ratifikačný proces.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Lula da Silva vyhral prezidentské voľby v Brazílii

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva zvíťazil v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb a získal historický štvrtý mandát. Porazil senátora Flávia Bolsonara, syna bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, o takmer 4,4 milióna hlasov. Výsledok prekvapil prieskumné agentúry aj finančné trhy.

Bolsonaro však odmietol uznať porážku a oznámil, že požiada o anulovanie volieb. Namieta proti rozhodnutiu sudcu najvyššieho súdu, ktorý predĺžil hlasovanie o dve hodiny. O predĺženie pritom požiadal aj jeho vlastný volebný tím. Analytici považujú zrušenie výsledkov za veľmi nepravdepodobné.

Osemdesiatročný Lula sa stal prvým kandidátom od návratu Brazílie k demokracii v 80. rokoch, ktorý vyhral prezidentské voľby napriek druhému miestu v prvom kole.

Počas kampane zdôrazňoval boj proti chudobe, podporu pracujúcich a rozširovanie sociálnych programov. Jeho víťazstvo zároveň prerušilo sériu volebných úspechov pravice v Latinskej Amerike a zabránilo rozšíreniu bloku vlád naklonených americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

V ďalšom funkčnom období však Lula narazí na výrazne konzervatívnejší parlament. Čakajú ho aj ekonomické problémy vrátane vysokého verejného dlhu, zadlženia domácností a tlaku na štátne výdavky.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Výrobca čokolády neodhadol reakciu ľudí na zvyšovanie cien

Švajčiarsky výrobca čokolády Lindt & Sprüngli sa dostal do problémov, pretože nesprávne odhadol reakciu spotrebiteľov na zvyšovanie cien, priznal výkonný predseda predstavenstva Ernst Tanner.

Tanner v rozhovore pre NZZ am Sonntag uviedol, že problémy spoločnosti, ktorej akcie sa tento rok po nedávnom zhoršení výhľadu prepadli o viac ako 25 percent, sú spôsobené predovšetkým nesprávnym vyhodnotením situácie na nemeckom trhu.

„Nesprávne sme odhadli, ako budú zákazníci reagovať na zvyšovanie cien. Keď ceny kakaa od roku 2024 dosiahli historické maximá, chceli sme tieto dodatočné náklady preniesť na spotrebiteľov. Pritom sme však precenili, o koľko môžeme zvýšiť ceny bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo dopyt.“

Podľa Tannera sa pre niektorých spotrebiteľov stali produkty firmy v uplynulých mesiacoch príliš drahými. Tanner však zdôraznil, že Lindt & Sprüngli nie je v kríze. Zároveň si myslí, že akcie firmy sú v súčasnosti podhodnotené.

„V Severnej a Južnej Amerike, ako aj na Ďalekom východe dosiahneme aj tento rok naše rastové ciele na úrovni 6 až 8 percent,“ uviedol.

Tanner uviedol, že firma už znížila ceny niektorých výrobkov v snahe o zvýšenie predaja. Ďalší priestor na znižovanie cien by podľa neho mala získať po návrate cien kakaa na bežnejšie úrovne. Zároveň ubezpečil, že spoločnosť neplánuje plošné prepúšťanie v rámci celej skupiny a chce pokračovať v raste.

Pripustil však, že firma musí pristúpiť k úspornejšiemu hospodáreniu. Keďže v regióne Nemecka, Švajčiarska a Rakúska sa nepodarilo splniť stanovené ciele, prejaví sa to aj na výške zamestnaneckých bonusov.

(reuters, im)

Minúta  |  

O území možno rokovať iba na úrovni lídrov, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že americké varovania pred hroziacimi útokmi ruských balistických rakiet, ktoré sú kľúčové pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, boli po nedávnych problémoch plne obnovené.

V rozhovore pre ukrajinskú televíznu stanicu TSN povedal, že satelitný internet Starshield spoločnosti SpaceX funguje od skorého sobotňajšieho rána pri rýchlostiach pohybu až do 420 kilometrov za hodinu. Začiatkom októbra pritom došlo k obmedzeniu jeho výkonu v čase, keď Washington vyvíjal diplomatický tlak na Kyjev.

Zelenskyj uviedol, že o oboch otázkach rokoval s osobitným vyslancom USA Stevom Witkoffom na stretnutí v Osle, pričom následné zmeny prezentoval ako výsledok tohto rokovania.

V súvislosti s pripravovanými technickými rokovaniami medzi Kyjevom, Moskvou a Washingtonom, ktoré sa majú uskutočniť v novembri, Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina nebude rokovať o obmedzení početnosti či kapacít svojich ozbrojených síl ani o vynútenej neutralite po skončení vojny. Kyjev sa už dlhodobo usiluje o vstup do NATO napriek zdržanlivosti niektorých členských krajín.

Zelenskyj zároveň opätovne vyzval na trojstranné stretnutie medzi ním a Vladimirom Putinom, ktoré by sprostredkovali Spojené štáty.

Ukrajinský prezident dlhodobo tvrdí, že Putin je jediným človekom v Rusku, ktorý môže prijímať zásadné rozhodnutia smerujúce k ukončeniu vojny alebo viesť zmysluplné rokovania o kľúčových otázkach, ako je napríklad osud takmer 20 percent územia Ukrajiny, ktoré okupuje Rusko.

„Otázka území je červenou čiarou, o ktorej možno rokovať výlučne na úrovni lídrov,“ povedal Zelenskyj.

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.