Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čínska komunistická strana chce sprísniť disciplínu svojich členov

Komunistická strana Číny v pondelok začala štvordňové zasadnutie ústredného výboru, na ktorom chce prijať konkrétne opatrenia na sprísnenie vnútrostraníckej disciplíny. Prezident Si Ťin-pching sa usiluje upevniť svoju moc a presadiť ideologickú jednotu.

Si predstavil členom výboru návrh dokumentu, ktorý sa podľa štátnej agentúry Sin-chua zameriava na posilnenie schopnosti strany vládnuť, udržiavanie disciplíny v jej radoch a boj proti korupcii.

Podľa agentúry Sin-chua chce vedenie strany zabezpečiť, aby prijaté rozhodnutia dôsledne dodržiavali. Plánuje preto sprísniť vnútrostranícke pravidlá a odstrániť nedostatky, ktoré umožňujú ich obchádzanie.

Zasadnutie potrvá do štvrtka a podľa analytikov môže byť posledným významným straníckym stretnutím pred personálnymi zmenami vo vedení strany v roku 2027. Očakáva sa, že Si zostane na jej čele aj štvrté funkčné obdobie.

Jeho rozsiahla protikorupčná kampaň už viedla k čistkám medzi stovkami vysokopostavených funkcionárov vrátane armádnych generálov a niekdajších prezidentových spojencov.

Kritici upozorňujú, že čistky môžu oslabovať bojaschopnosť armády. Komunistická strana ich však považuje za nevyhnutné.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Brazíliu čakajú zásadné ekonomické výzvy

Brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu čakajú v jeho štvrtom funkčnom období, ktoré sa začne v januári, vážne ekonomické výzvy. Hoci brazílske hospodárstvo v uplynulých rokoch prekonávalo očakávania, rastúci verejný dlh, vysoké úrokové sadzby a štrukturálne problémy môžu skomplikovať jeho vládnutie.

Verejný dlh počas súčasného Lulovho mandátu vzrástol o viac ako desať percentuálnych bodov a presiahol 82 percent HDP. Menej ako osem percent federálneho rozpočtu pritom tvoria výdavky, ktoré môže vláda upravovať.

Úrokové sadzby dosahujú 13,75 percenta a inflácia 4,6 percenta, čím prekračuje tolerančné pásmo centrálnej banky. Vysoké náklady na úvery zaťažujú aj domácnosti a podniky. Podľa úverovej agentúry Serasa mešká so splácaním dlhov takmer 84 miliónov Brazílčanov a 9,3 milióna firiem.

Lula plánuje ďalšie oddlžovanie domácností a odpustenie daňových dlhov niektorým malým podnikateľom. Presadzovanie ekonomických reforiem mu však môže skomplikovať najkonzervatívnejší parlament od návratu krajiny k demokracii v 80. rokoch, v ktorom budú mať prevahu jeho odporcovia.

Neistota sprevádza aj daňovú reformu. Nová daň z pridanej hodnoty má začať platiť v januári, vláda však zatiaľ nezverejnila jej efektívnu sadzbu. Nezávislí analytici ju odhadujú približne na 28 percent.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump nechce ďalších Nórov v USA, lebo nedostal Nobelovu cenu

Americký prezident Donald Trump v nedeľu ostro kritizoval Nórsko, ktoré označil za „mizernú krajinu“, a vyhlásil, že nechce prijímať nórskych prisťahovalcov do Spojených štátov. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že Nobelov výbor so sídlom v Osle mu neudelil Nobelovu cenu za mier.

Trump sa tak vyjadril na predvolebnom zhromaždení v michiganskom meste Port Huron. Pri kritike prisťahovalectva a nepokojov vo Francúzsku povedal, že ľudí z niektorých krajín by prijal, no Nórov nie.

„Pretože som nedostal Nobelovu cenu... Takže nechcem nikoho z Nórska,“ vyhlásil prezident. Následne dodal: „Nórsko sa vlastne stalo mizernou krajinou.“

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by americká administratíva pripravovala oficiálne obmedzenia prisťahovalectva z Nórska.

Trump už začiatkom októbra označil neudelenie Nobelovej ceny za mier za „nezmazateľnú škvrnu“ na Nórsku.

Nórsko pritom podľa Medzinárodného menového fondu patrí medzi krajiny s najvyšším HDP na obyvateľa. Nórske ministerstvo zahraničných vecí ani Nobelov výbor na Trumpove najnovšie vyjadrenia bezprostredne nereagovali.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Analytici očakávajú rast izraelských trhov po porážke Netanjahua

Izraelské finančné trhy zaznamenali napriek trom rokom vojny a politickej nestability výrazný rast. Niektorí investori však vidia priestor na ďalšie zisky, najmä ak opozícia v utorkových parlamentných voľbách porazí premiéra Benjamina Netanjahua.

Prieskumy naznačujú tesný súboj medzi blokom vedeným Netanjahuovou stranou Likud a opozíciou okolo bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eisenkota. Ani jeden tábor podľa nich nemusí získať potrebných 61 kresiel v 120-člennom parlamente, čo môže viesť k zdĺhavému zostavovaniu vlády.

Od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 vzrástol izraelský akciový trh o 130 percent a šekel posilnil o 25 percent. Rast podporili technologické spoločnosti, rozmach umelej inteligencie aj vyššie výdavky na obranu.

Podľa analytikov JPMorgan by víťazstvo opozície mohlo posilniť šekel, zlepšiť vzťahy so západnými spojencami a zmierniť politické riziká. Pokračovanie Netanjahuovej vlády by, naopak, mohlo menu oslabiť.

Investori upozorňujú aj na ekonomické problémy. Podľa odhadov izraelskej centrálnej banky spôsobila vojna hospodárske straty presahujúce 55 miliárd dolárov. Verejný dlh sa priblížil k 70 percentám HDP. Niektorí investori považujú za hlavné riziko nerozhodný volebný výsledok a pokračujúcu politickú neistotu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Saudská Arábia, Turecko a Pakistan budú rokovať o bezpečnosti

Vysokopostavení predstavitelia Saudskej Arábie, Turecka a Pakistanu majú v pondelok pricestovať do Teheránu na rokovania s iránskymi predstaviteľmi o regionálnej bezpečnosti. Informuje o tom Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s prípravami stretnutia.

Saudskú Arábiu má zastupovať minister obrany Chálid bin Salmán, Pakistan náčelník armády Asim Munír a Turecko šéf spravodajskej služby Ibrahim Kalin. Ich plánovanú návštevu oznámil aj predstaviteľ iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Bágherí Kaní.

Pôjde o prvé rokovania Iránu so všetkými členmi takzvaného Mekkského paktu na vysokej úrovni od vystupňovania útokov jemenských húsíovcov na Saudskú Arábiu. Rijád aj v nedeľu zachytil ďalšie rakety a drony.

Pakistan pritom zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi Washingtonom a Teheránom. Munír minulý týždeň navštívil Irán, ktorého predstavitelia podľa tamojších médií odmietajú rokovať s USA, kým nebudú splnené požiadavky Teheránu.

Saudská Arábia, Turecko a Pakistan podpísali v auguste dohodu o spoločnej obrane. Ozbrojený útok proti jednému členovi považuje za útok proti všetkým. Pakistan dohodu minulý týždeň schválil, zatiaľ čo v Turecku pokračuje ratifikačný proces.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Lula da Silva vyhral prezidentské voľby v Brazílii

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva zvíťazil v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb a získal historický štvrtý mandát. Porazil senátora Flávia Bolsonara, syna bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, o takmer 4,4 milióna hlasov. Výsledok prekvapil prieskumné agentúry aj finančné trhy.

Bolsonaro však odmietol uznať porážku a oznámil, že požiada o anulovanie volieb. Namieta proti rozhodnutiu sudcu najvyššieho súdu, ktorý predĺžil hlasovanie o dve hodiny. O predĺženie pritom požiadal aj jeho vlastný volebný tím. Analytici považujú zrušenie výsledkov za veľmi nepravdepodobné.

Osemdesiatročný Lula sa stal prvým kandidátom od návratu Brazílie k demokracii v 80. rokoch, ktorý vyhral prezidentské voľby napriek druhému miestu v prvom kole.

Počas kampane zdôrazňoval boj proti chudobe, podporu pracujúcich a rozširovanie sociálnych programov. Jeho víťazstvo zároveň prerušilo sériu volebných úspechov pravice v Latinskej Amerike a zabránilo rozšíreniu bloku vlád naklonených americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

V ďalšom funkčnom období však Lula narazí na výrazne konzervatívnejší parlament. Čakajú ho aj ekonomické problémy vrátane vysokého verejného dlhu, zadlženia domácností a tlaku na štátne výdavky.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.