Preskočiť na obsah
  |  

Teherán počíta s ruskými investíciami do energetiky

Irán chce prehĺbiť energetickú spoluprácu s Ruskom. Podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího by spoločné projekty mohli posilniť energetickú bezpečnosť, rozšíriť investičné možnosti a zvýšiť kapacity na dodávky zemného plynu. Uviedol to v článku, ktorý zverejnil ruský denník Vedomosti.

Arákčí zdôraznil význam strategických vzťahov medzi Teheránom a Moskvou, ako aj spolupráce v rámci Fóra krajín vyvážajúcich plyn. Užšie partnerstvo by podľa neho umožnilo spoločné investície, prenos technológií a rozvoj energetickej infraštruktúry.

Za jednu z hlavných oblastí spolupráce označil možné investície ruských spoločností do rozvoja iránskych ropných a plynových ložísk. Spomenul aj dodávky technického vybavenia a využívanie spoločných odborných a inžinierskych kapacít.

Takéto projekty by podľa iránskeho ministra mohli zvýšiť objem ťažby a zároveň zmierniť dôsledky jednostranných reštriktívnych opatrení.

Arákčí je presvedčený, že rozvoj energetickej spolupráce medzi Ruskom, Iránom a ďalšími členmi fóra by prispel k posilneniu energetickej bezpečnosti nielen v regióne, ale aj vo svete.

(tass, lud)

  |  

Útočník z ružinovskej nemocnice ide do väzby

Obvinený muž, ktorý v piatok (23. októbra) napadol zdravotnícky personál nemocnice v bratislavskom Ružinove, bude stíhaný vo väzbe. Súd mal vyhovieť návrhu prokurátora na väzobné stíhanie obvineného. Na sociálnej sieti o tom informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Návrh na väzobné stíhanie obvineného 34-ročného E. M. D. z Írska podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II v sobotu (24. októbra) v neskorých večerných hodinách. Dôvodom je podľa prokurátora takzvaná úteková a preventívna väzba.

Muž čelí obvineniu z trestného činu výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví spáchaných na chránenej osobe. K napadnutiu došlo v priestoroch čakárne centrálneho príjmu.

Obvinený fyzicky napadol zdravotnícky personál, ktorý ho upozornil, aby neležal na sedadlách, ale išiel na vyšetrenie, pre ktoré do nemocnice prišiel. V dôsledku incidentu utrpel jeden člen zdravotníckeho personálu zlomeninu nosových kostí a druhý člen zranenia v oblasti horných končatín.

(tasr, est)

  |  

Čínska komunistická strana chce sprísniť disciplínu svojich členov

Komunistická strana Číny v pondelok začala štvordňové zasadnutie ústredného výboru, na ktorom chce prijať konkrétne opatrenia na sprísnenie vnútrostraníckej disciplíny. Prezident Si Ťin-pching sa usiluje upevniť svoju moc a presadiť ideologickú jednotu.

Si predstavil členom výboru návrh dokumentu, ktorý sa podľa štátnej agentúry Sin-chua zameriava na posilnenie schopnosti strany vládnuť, udržiavanie disciplíny v jej radoch a boj proti korupcii.

Podľa agentúry Sin-chua chce vedenie strany zabezpečiť, aby prijaté rozhodnutia dôsledne dodržiavali. Plánuje preto sprísniť vnútrostranícke pravidlá a odstrániť nedostatky, ktoré umožňujú ich obchádzanie.

Zasadnutie potrvá do štvrtka a podľa analytikov môže byť posledným významným straníckym stretnutím pred personálnymi zmenami vo vedení strany v roku 2027. Očakáva sa, že Si zostane na jej čele aj štvrté funkčné obdobie.

Jeho rozsiahla protikorupčná kampaň už viedla k čistkám medzi stovkami vysokopostavených funkcionárov vrátane armádnych generálov a niekdajších prezidentových spojencov.

Kritici upozorňujú, že čistky môžu oslabovať bojaschopnosť armády. Komunistická strana ich však považuje za nevyhnutné.

(reuters, lud)

  |  

Brazíliu čakajú zásadné ekonomické výzvy

Brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu čakajú v jeho štvrtom funkčnom období, ktoré sa začne v januári, vážne ekonomické výzvy. Hoci brazílske hospodárstvo v uplynulých rokoch prekonávalo očakávania, rastúci verejný dlh, vysoké úrokové sadzby a štrukturálne problémy môžu skomplikovať jeho vládnutie.

Verejný dlh počas súčasného Lulovho mandátu vzrástol o viac ako desať percentuálnych bodov a presiahol 82 percent HDP. Menej ako osem percent federálneho rozpočtu pritom tvoria výdavky, ktoré môže vláda upravovať.

Úrokové sadzby dosahujú 13,75 percenta a inflácia 4,6 percenta, čím prekračuje tolerančné pásmo centrálnej banky. Vysoké náklady na úvery zaťažujú aj domácnosti a podniky. Podľa úverovej agentúry Serasa mešká so splácaním dlhov takmer 84 miliónov Brazílčanov a 9,3 milióna firiem.

Lula plánuje ďalšie oddlžovanie domácností a odpustenie daňových dlhov niektorým malým podnikateľom. Presadzovanie ekonomických reforiem mu však môže skomplikovať najkonzervatívnejší parlament od návratu krajiny k demokracii v 80. rokoch, v ktorom budú mať prevahu jeho odporcovia.

Neistota sprevádza aj daňovú reformu. Nová daň z pridanej hodnoty má začať platiť v januári, vláda však zatiaľ nezverejnila jej efektívnu sadzbu. Nezávislí analytici ju odhadujú približne na 28 percent.

(reuters, lud)

  |  

Trump nechce ďalších Nórov v USA, lebo nedostal Nobelovu cenu

Americký prezident Donald Trump v nedeľu ostro kritizoval Nórsko, ktoré označil za „mizernú krajinu“, a vyhlásil, že nechce prijímať nórskych prisťahovalcov do Spojených štátov. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že Nobelov výbor so sídlom v Osle mu neudelil Nobelovu cenu za mier.

Trump sa tak vyjadril na predvolebnom zhromaždení v michiganskom meste Port Huron. Pri kritike prisťahovalectva a nepokojov vo Francúzsku povedal, že ľudí z niektorých krajín by prijal, no Nórov nie.

„Pretože som nedostal Nobelovu cenu... Takže nechcem nikoho z Nórska,“ vyhlásil prezident. Následne dodal: „Nórsko sa vlastne stalo mizernou krajinou.“

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by americká administratíva pripravovala oficiálne obmedzenia prisťahovalectva z Nórska.

Trump už začiatkom októbra označil neudelenie Nobelovej ceny za mier za „nezmazateľnú škvrnu“ na Nórsku.

Nórsko pritom podľa Medzinárodného menového fondu patrí medzi krajiny s najvyšším HDP na obyvateľa. Nórske ministerstvo zahraničných vecí ani Nobelov výbor na Trumpove najnovšie vyjadrenia bezprostredne nereagovali.

(reuters, lud)

  |  

Analytici očakávajú rast izraelských trhov po porážke Netanjahua

Izraelské finančné trhy zaznamenali napriek trom rokom vojny a politickej nestability výrazný rast. Niektorí investori však vidia priestor na ďalšie zisky, najmä ak opozícia v utorkových parlamentných voľbách porazí premiéra Benjamina Netanjahua.

Prieskumy naznačujú tesný súboj medzi blokom vedeným Netanjahuovou stranou Likud a opozíciou okolo bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eisenkota. Ani jeden tábor podľa nich nemusí získať potrebných 61 kresiel v 120-člennom parlamente, čo môže viesť k zdĺhavému zostavovaniu vlády.

Od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 vzrástol izraelský akciový trh o 130 percent a šekel posilnil o 25 percent. Rast podporili technologické spoločnosti, rozmach umelej inteligencie aj vyššie výdavky na obranu.

Podľa analytikov JPMorgan by víťazstvo opozície mohlo posilniť šekel, zlepšiť vzťahy so západnými spojencami a zmierniť politické riziká. Pokračovanie Netanjahuovej vlády by, naopak, mohlo menu oslabiť.

Investori upozorňujú aj na ekonomické problémy. Podľa odhadov izraelskej centrálnej banky spôsobila vojna hospodárske straty presahujúce 55 miliárd dolárov. Verejný dlh sa priblížil k 70 percentám HDP. Niektorí investori považujú za hlavné riziko nerozhodný volebný výsledok a pokračujúcu politickú neistotu.

(reuters, lud)