Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko si zabezpečuje ďalší plyn, zásoby má nižšie než vlani

Nemecko si zabezpečuje dodatočné rezervy zemného plynu na zimu, keďže jeho zásobníky sú naplnené výrazne menej než pred rokom. Prevádzkovateľ nemeckého trhu s plynom Trading Hub Europe (THE) oznámil uzavretie kontraktov v celkovej hodnote takmer 245 miliónov eur, ktoré majú zabezpečiť dostupnosť plynu v prípade potreby.

Podľa spoločnosti THE dosiahli náklady na mimoriadne tendre určené na zabezpečenie dodávok vo februári a v marci 2027 približne 107 miliónov eur.

Ďalších 137 miliónov eur pripadá na pravidelné tendre, prostredníctvom ktorých prevádzkovateľ každoročne zabezpečuje dostupnosť plynu pre prípad kapacitných obmedzení plynárenskej siete.

Kontrakty slúžia ako poistka pre prípad, že krajina bude potrebovať dodatočné množstvá plynu. Zúčastnené spoločnosti majú motivovať, aby ponechali plyn v zásobníkoch dlhšie a prípadne uskladnili ďalšie objemy.

K 21. októbru boli nemecké zásobníky naplnené na 61,1 percenta, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka dosahovala ich naplnenosť 75,4 percenta. Rozdiel tak predstavuje 14,3 percentuálneho bodu.

(lud)

  |  

Musk tvrdí, že ukrajinské elity bohatnú na úkor bežných ľudí

Americký miliardár Elon Musk obvinil ukrajinské elity z obohacovania sa na západnej pomoci a naznačil, že časť amerických peňazí určených Ukrajine sa vracia do Spojených štátov na financovanie politických kampaní. Svoje tvrdenia však nepodložil dôkazmi.

Musk v príspevku na sociálnej sieti X tvrdí, že medzi ukrajinskými elitami a bežnými obyvateľmi existuje zásadný rozdiel. Kým predstavitelia elít podľa neho bohatnú zo stoviek miliárd dolárov zahraničnej pomoci, obyčajní Ukrajinci posielajú svojich blízkych na front.

Podnikateľ zároveň tvrdí, že časť peňazí amerických daňových poplatníkov sa cez údajné schémy prania peňazí vracia do USA a financuje tamojšie politické kampane. Nekonkretizoval však, ktorých politikov alebo kampaní sa jeho obvinenia týkajú.

Musk už v polovici októbra vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na odchod z funkcie.

Napätie medzi Muskom a Kyjevom sprevádza aj spor o satelitné systémy Starlink a Starshield. Ukrajina v sobotu oznámila obnovenie ich plnej prevádzky po viac než týždni obmedzení. Musk však následne obvinil ukrajinskú armádu z porušovania podmienok používania Starlinku pri útočných operáciách s dronmi. Poradca ukrajinského prezidenta Serhij Beskrestnov jeho tvrdenie odmietol.

(reuters, lud)

  |  

Babiš trvá na zrušení poplatkov za verejnoprávne médiá

Vládna koalícia podľa českého premiéra Andreja Babiša nestiahne návrh na zrušenie poplatkov za verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Pripustil, že o konkrétnej podobe návrhu budú ešte rokovať a jednou z alternatív je aj dobrovoľné platenie poplatkov.

Český premiér v reakcii na víkendové aj plánované demonštrácie zopakoval, že opozícia aj spolok Milion chvilek pro demokracii rozoštvávali spoločnosť. „Pevne dúfam, že v našej krajine si nikto nepraje, aby sme tu mali útoky na politikov ako na Slovensku alebo aby na Parížskej ulici niekto rozbíjal vitríny a zapaľoval autá,“ vyhlásil Babiš.

Zrušenie poplatkov podľa neho nie je útokom na demokraciu a nezávislosť médií, iba sa mení spôsob ich financovania. „Nikdy nebudeme zasahovať do redakčnej práce Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) a ich personálnych záležitostí,“ zdôraznil predseda českej vlády.

Vládna koalícia v noci na sobotu v prvom čítaní schválila zrušenie koncesionárskych poplatkov a prevedenie financovania verejnoprávnych médií na štátny rozpočet.

Predchádzala tomu nečakaná zmena programu schôdze Poslaneckej snemovne. Na návrh jej predsedu Tomia Okamuru o novele nakoniec hlasovali v sobotu o 4.36. Pracovníci ČT a ČRo preto 3. novembra vstúpia do celodenného štrajku.

(tasr, lud)

  |  

Teherán počíta s ruskými investíciami do energetiky

Irán chce prehĺbiť energetickú spoluprácu s Ruskom. Podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího by spoločné projekty mohli posilniť energetickú bezpečnosť, rozšíriť investičné možnosti a zvýšiť kapacity na dodávky zemného plynu. Uviedol to v článku, ktorý zverejnil ruský denník Vedomosti.

Arákčí zdôraznil význam strategických vzťahov medzi Teheránom a Moskvou, ako aj spolupráce v rámci Fóra krajín vyvážajúcich plyn. Užšie partnerstvo by podľa neho umožnilo spoločné investície, prenos technológií a rozvoj energetickej infraštruktúry.

Za jednu z hlavných oblastí spolupráce označil možné investície ruských spoločností do rozvoja iránskych ropných a plynových ložísk. Spomenul aj dodávky technického vybavenia a využívanie spoločných odborných a inžinierskych kapacít.

Takéto projekty by podľa iránskeho ministra mohli zvýšiť objem ťažby a zároveň zmierniť dôsledky jednostranných reštriktívnych opatrení.

Arákčí je presvedčený, že rozvoj energetickej spolupráce medzi Ruskom, Iránom a ďalšími členmi fóra by prispel k posilneniu energetickej bezpečnosti nielen v regióne, ale aj vo svete.

(tass, lud)

  |  

Útočník z ružinovskej nemocnice ide do väzby

Obvinený muž, ktorý v piatok (23. októbra) napadol zdravotnícky personál nemocnice v bratislavskom Ružinove, bude stíhaný vo väzbe. Súd mal vyhovieť návrhu prokurátora na väzobné stíhanie obvineného. Na sociálnej sieti o tom informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Návrh na väzobné stíhanie obvineného 34-ročného E. M. D. z Írska podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II v sobotu (24. októbra) v neskorých večerných hodinách. Dôvodom je podľa prokurátora takzvaná úteková a preventívna väzba.

Muž čelí obvineniu z trestného činu výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví spáchaných na chránenej osobe. K napadnutiu došlo v priestoroch čakárne centrálneho príjmu.

Obvinený fyzicky napadol zdravotnícky personál, ktorý ho upozornil, aby neležal na sedadlách, ale išiel na vyšetrenie, pre ktoré do nemocnice prišiel. V dôsledku incidentu utrpel jeden člen zdravotníckeho personálu zlomeninu nosových kostí a druhý člen zranenia v oblasti horných končatín.

(tasr, est)

  |  

Čínska komunistická strana chce sprísniť disciplínu svojich členov

Komunistická strana Číny v pondelok začala štvordňové zasadnutie ústredného výboru, na ktorom chce prijať konkrétne opatrenia na sprísnenie vnútrostraníckej disciplíny. Prezident Si Ťin-pching sa usiluje upevniť svoju moc a presadiť ideologickú jednotu.

Si predstavil členom výboru návrh dokumentu, ktorý sa podľa štátnej agentúry Sin-chua zameriava na posilnenie schopnosti strany vládnuť, udržiavanie disciplíny v jej radoch a boj proti korupcii.

Podľa agentúry Sin-chua chce vedenie strany zabezpečiť, aby prijaté rozhodnutia dôsledne dodržiavali. Plánuje preto sprísniť vnútrostranícke pravidlá a odstrániť nedostatky, ktoré umožňujú ich obchádzanie.

Zasadnutie potrvá do štvrtka a podľa analytikov môže byť posledným významným straníckym stretnutím pred personálnymi zmenami vo vedení strany v roku 2027. Očakáva sa, že Si zostane na jej čele aj štvrté funkčné obdobie.

Jeho rozsiahla protikorupčná kampaň už viedla k čistkám medzi stovkami vysokopostavených funkcionárov vrátane armádnych generálov a niekdajších prezidentových spojencov.

Kritici upozorňujú, že čistky môžu oslabovať bojaschopnosť armády. Komunistická strana ich však považuje za nevyhnutné.

(reuters, lud)