Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babiš trvá na zrušení poplatkov za verejnoprávne médiá

Vládna koalícia podľa českého premiéra Andreja Babiša nestiahne návrh na zrušenie poplatkov za verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Pripustil, že o konkrétnej podobe návrhu budú ešte rokovať a jednou z alternatív je aj dobrovoľné platenie poplatkov.

Český premiér v reakcii na víkendové aj plánované demonštrácie zopakoval, že opozícia aj spolok Milion chvilek pro demokracii rozoštvávali spoločnosť. „Pevne dúfam, že v našej krajine si nikto nepraje, aby sme tu mali útoky na politikov ako na Slovensku alebo aby na Parížskej ulici niekto rozbíjal vitríny a zapaľoval autá,“ vyhlásil Babiš.

Zrušenie poplatkov podľa neho nie je útokom na demokraciu a nezávislosť médií, iba sa mení spôsob ich financovania. „Nikdy nebudeme zasahovať do redakčnej práce Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) a ich personálnych záležitostí,“ zdôraznil predseda českej vlády.

Vládna koalícia v noci na sobotu v prvom čítaní schválila zrušenie koncesionárskych poplatkov a prevedenie financovania verejnoprávnych médií na štátny rozpočet.

Predchádzala tomu nečakaná zmena programu schôdze Poslaneckej snemovne. Na návrh jej predsedu Tomia Okamuru o novele nakoniec hlasovali v sobotu o 4.36. Pracovníci ČT a ČRo preto 3. novembra vstúpia do celodenného štrajku.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Teherán počíta s ruskými investíciami do energetiky

Irán chce prehĺbiť energetickú spoluprácu s Ruskom. Podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího by spoločné projekty mohli posilniť energetickú bezpečnosť, rozšíriť investičné možnosti a zvýšiť kapacity na dodávky zemného plynu. Uviedol to v článku, ktorý zverejnil ruský denník Vedomosti.

Arákčí zdôraznil význam strategických vzťahov medzi Teheránom a Moskvou, ako aj spolupráce v rámci Fóra krajín vyvážajúcich plyn. Užšie partnerstvo by podľa neho umožnilo spoločné investície, prenos technológií a rozvoj energetickej infraštruktúry.

Za jednu z hlavných oblastí spolupráce označil možné investície ruských spoločností do rozvoja iránskych ropných a plynových ložísk. Spomenul aj dodávky technického vybavenia a využívanie spoločných odborných a inžinierskych kapacít.

Takéto projekty by podľa iránskeho ministra mohli zvýšiť objem ťažby a zároveň zmierniť dôsledky jednostranných reštriktívnych opatrení.

Arákčí je presvedčený, že rozvoj energetickej spolupráce medzi Ruskom, Iránom a ďalšími členmi fóra by prispel k posilneniu energetickej bezpečnosti nielen v regióne, ale aj vo svete.

(tass, lud)

Minúta  |  

Útočník z ružinovskej nemocnice ide do väzby

Obvinený muž, ktorý v piatok (23. októbra) napadol zdravotnícky personál nemocnice v bratislavskom Ružinove, bude stíhaný vo väzbe. Súd mal vyhovieť návrhu prokurátora na väzobné stíhanie obvineného. Na sociálnej sieti o tom informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Návrh na väzobné stíhanie obvineného 34-ročného E. M. D. z Írska podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II v sobotu (24. októbra) v neskorých večerných hodinách. Dôvodom je podľa prokurátora takzvaná úteková a preventívna väzba.

Muž čelí obvineniu z trestného činu výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví spáchaných na chránenej osobe. K napadnutiu došlo v priestoroch čakárne centrálneho príjmu.

Obvinený fyzicky napadol zdravotnícky personál, ktorý ho upozornil, aby neležal na sedadlách, ale išiel na vyšetrenie, pre ktoré do nemocnice prišiel. V dôsledku incidentu utrpel jeden člen zdravotníckeho personálu zlomeninu nosových kostí a druhý člen zranenia v oblasti horných končatín.

(tasr, est)

Minúta  |  

Čínska komunistická strana chce sprísniť disciplínu svojich členov

Komunistická strana Číny v pondelok začala štvordňové zasadnutie ústredného výboru, na ktorom chce prijať konkrétne opatrenia na sprísnenie vnútrostraníckej disciplíny. Prezident Si Ťin-pching sa usiluje upevniť svoju moc a presadiť ideologickú jednotu.

Si predstavil členom výboru návrh dokumentu, ktorý sa podľa štátnej agentúry Sin-chua zameriava na posilnenie schopnosti strany vládnuť, udržiavanie disciplíny v jej radoch a boj proti korupcii.

Podľa agentúry Sin-chua chce vedenie strany zabezpečiť, aby prijaté rozhodnutia dôsledne dodržiavali. Plánuje preto sprísniť vnútrostranícke pravidlá a odstrániť nedostatky, ktoré umožňujú ich obchádzanie.

Zasadnutie potrvá do štvrtka a podľa analytikov môže byť posledným významným straníckym stretnutím pred personálnymi zmenami vo vedení strany v roku 2027. Očakáva sa, že Si zostane na jej čele aj štvrté funkčné obdobie.

Jeho rozsiahla protikorupčná kampaň už viedla k čistkám medzi stovkami vysokopostavených funkcionárov vrátane armádnych generálov a niekdajších prezidentových spojencov.

Kritici upozorňujú, že čistky môžu oslabovať bojaschopnosť armády. Komunistická strana ich však považuje za nevyhnutné.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Brazíliu čakajú zásadné ekonomické výzvy

Brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu čakajú v jeho štvrtom funkčnom období, ktoré sa začne v januári, vážne ekonomické výzvy. Hoci brazílske hospodárstvo v uplynulých rokoch prekonávalo očakávania, rastúci verejný dlh, vysoké úrokové sadzby a štrukturálne problémy môžu skomplikovať jeho vládnutie.

Verejný dlh počas súčasného Lulovho mandátu vzrástol o viac ako desať percentuálnych bodov a presiahol 82 percent HDP. Menej ako osem percent federálneho rozpočtu pritom tvoria výdavky, ktoré môže vláda upravovať.

Úrokové sadzby dosahujú 13,75 percenta a inflácia 4,6 percenta, čím prekračuje tolerančné pásmo centrálnej banky. Vysoké náklady na úvery zaťažujú aj domácnosti a podniky. Podľa úverovej agentúry Serasa mešká so splácaním dlhov takmer 84 miliónov Brazílčanov a 9,3 milióna firiem.

Lula plánuje ďalšie oddlžovanie domácností a odpustenie daňových dlhov niektorým malým podnikateľom. Presadzovanie ekonomických reforiem mu však môže skomplikovať najkonzervatívnejší parlament od návratu krajiny k demokracii v 80. rokoch, v ktorom budú mať prevahu jeho odporcovia.

Neistota sprevádza aj daňovú reformu. Nová daň z pridanej hodnoty má začať platiť v januári, vláda však zatiaľ nezverejnila jej efektívnu sadzbu. Nezávislí analytici ju odhadujú približne na 28 percent.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump nechce ďalších Nórov v USA, lebo nedostal Nobelovu cenu

Americký prezident Donald Trump v nedeľu ostro kritizoval Nórsko, ktoré označil za „mizernú krajinu“, a vyhlásil, že nechce prijímať nórskych prisťahovalcov do Spojených štátov. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že Nobelov výbor so sídlom v Osle mu neudelil Nobelovu cenu za mier.

Trump sa tak vyjadril na predvolebnom zhromaždení v michiganskom meste Port Huron. Pri kritike prisťahovalectva a nepokojov vo Francúzsku povedal, že ľudí z niektorých krajín by prijal, no Nórov nie.

„Pretože som nedostal Nobelovu cenu... Takže nechcem nikoho z Nórska,“ vyhlásil prezident. Následne dodal: „Nórsko sa vlastne stalo mizernou krajinou.“

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by americká administratíva pripravovala oficiálne obmedzenia prisťahovalectva z Nórska.

Trump už začiatkom októbra označil neudelenie Nobelovej ceny za mier za „nezmazateľnú škvrnu“ na Nórsku.

Nórsko pritom podľa Medzinárodného menového fondu patrí medzi krajiny s najvyšším HDP na obyvateľa. Nórske ministerstvo zahraničných vecí ani Nobelov výbor na Trumpove najnovšie vyjadrenia bezprostredne nereagovali.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.