Preskočiť na obsah
  |  

Rezorty podpísali memorandum na ochranu zdravotníkov

Ministerstvá vnútra a zdravotníctva podpísali memorandum o spolupráci v oblasti ochrany zdravotníkov. Ide o reakciu na nedávne útoky na zdravotníkov v Bratislave. Majú nastaviť koordináciu postupov. Na tlačovej konferencii o tom informovali minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (obaja Hlas) a policajná prezidentka Jana Maškarová.

Šaško priblížil, že už v utorok bude rokovať s riaditeľmi štátnych nemocníc. Má s nimi hovoriť o zabezpečení základných bezpečnostných štandardov, ktoré zaviedol rezort zdravotníctva minulý týždeň.

Na novinársku otázku reagoval, že je zložitejšie tému riešiť so súkromnými nemocnicami, no bude s nimi rokovať. Podpísané memorandum má následne nastaviť širšie postupy.

Šutaj Eštok poukázal, že k príprave memoranda došlo rýchlo po medializovaných prípadoch. Dodal, že polícia nasadila po incidentoch v okolí urgentných príjmov viac hliadok, zapojí aj žandárske hliadky.

(tasr, lud)

  |  

Milánsky kňaz ukázal výtržníkovi prostredník a neľutuje to

Milánsky kňaz Giannicola Maria Simone sa stal internetovou senzáciou po tom, ako počas nepokojov ukázal mladému výtržníkovi prostredník. Šesťdesiatpäťročný duchovný tvrdí, že iba opätoval provokáciu a svoje gesto neľutuje. Informuje denník Corriere della Sera.

Incident sa odohral 18. októbra pred kostolom Sant’Alessandro v Zebedii v centre Milána. Simone sa počas násilností snažil zabezpečiť kostol a poskytnúť útočisko vystrašeným turistom a okoloidúcim. Keď okolo prechádzala skupina mladíkov, jeden z nich mu ukázal prostredník. Kňaz mu gesto okamžite opätoval.

Video sa následne rozšírilo na sociálnych sieťach a získalo milióny pozretí. „Nemyslím si, že by sme mali hovoriť o ľútosti. Keby som niekomu dal päsťou, tak áno. Ale nikdy som na nikoho nevztiahol ruku,“ vysvetlil duchovný.

Simone, ktorý dlhodobo pracuje s mládežou, považuje násilné správanie mladých ľudí za prejav širších spoločenských problémov. Podľa neho musia niesť zodpovednosť za svoje činy, spoločnosť by však mala lepšie pochopiť aj príčiny ich správania.

Napriek incidentu zdôrazňuje, že naďalej verí v silu dialógu.

(red)

  |  

Bulhari si prezidenta zvolia v druhom kole, účasť bola nízka

O bulharskej hlave štátu rozhodne druhé kolo volieb 1. novembra. Po spočítaní 95 percent hlasov získala úradujúca prezidentka Iliana Jotovová 34,6 percenta, bývalý dočasný premiér Andrej Gjurov 32 percent. Ani jeden z 27 kandidátov nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu.

Podľa prieskumných agentúr prišlo v nedeľu hlasovať iba približne 22 percent oprávnených voličov, čo predstavuje rekordne nízku účasť.

Voľby poznačili dronové útoky na obchodné lode pri bulharskom čiernomorskom pobreží, pri ktorých pravdepodobne zahynuli približne dve desiatky zahraničných námorníkov. Vláda požiadala spojencov o pomoc pri posilnení námornej bezpečnosti.

Sofia priamo neobvinila Rusko, premiér Rumen Radev však vyhlásil, že výsledok útokov „prospieva Ruskej federácii“. Obaja favoriti útoky odsúdili, no v postoji k vojne na Ukrajine sa rozchádzajú.

Jotovová prevzala prezidentský úrad v januári po Radevovom odstúpení. Premiér ju podporuje a obaja presadzujú diplomatické ukončenie vojny. Jej víťazstvo by znamenalo, že Bulharsko bude mať prvú zvolenú prezidentku.

Gjurova podporujú prozápadné reformné strany. Podporuje Ukrajinu a ako dočasný premiér podpísal s Kyjevom dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

(reuters, bak)

  |  

Bödör, Gašpar a Krajmer chcú prerokovať aj premlčané skutky

Podnikateľ Norbert Bödör, podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) a bývalý funkcionár Národnej kriminálnej agentúry Róbert Krajmer žiadajú, aby Špecializovaný trestný súd prerokoval aj skutky, pri ktorých zastavil trestné stíhanie pre premlčanie. Na pondelňajšom pojednávaní v kauze Očistec to oznámil obhajca Marek Para.

Súd 21. októbra zastavil trestné stíhanie v prípade dvoch skutkov Bödöra, jedného skutku Gašpara a štyroch skutkov Krajmera. Obžalovaní sa podľa Paru vzdávajú práva podať proti uzneseniu sťažnosť, žiadajú však, aby súd prerokoval aj tieto skutky.

Na pojednávanie predvolali ako svedka Petra Petrova, prezývaného Tiger, ktorý patrí medzi známe postavy takzvanej vojny v polícii. Súd najskôr prehráva zvukové nahrávky, následne plánuje jeho výsluch.

Obžaloba pôvodne zahŕňala 20 skutkov vrátane zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podplácania, prijímania úplatku či zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Medzi obžalovanými sú aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, niekdajší prezident finančnej správy František Imrecze a ďalší bývalí policajní funkcionári či podnikatelia. Väčšina obžalovaných považuje obžalobu za nedôvodnú a nezákonnú.

(tasr, bak)

  |  

Nemecko si zabezpečuje ďalší plyn, zásoby má nižšie než vlani

Nemecko si zabezpečuje dodatočné rezervy zemného plynu na zimu, keďže jeho zásobníky sú naplnené výrazne menej než pred rokom. Prevádzkovateľ nemeckého trhu s plynom Trading Hub Europe (THE) oznámil uzavretie kontraktov v celkovej hodnote takmer 245 miliónov eur, ktoré majú zabezpečiť dostupnosť plynu v prípade potreby.

Podľa spoločnosti THE dosiahli náklady na mimoriadne tendre určené na zabezpečenie dodávok vo februári a v marci 2027 približne 107 miliónov eur.

Ďalších 137 miliónov eur pripadá na pravidelné tendre, prostredníctvom ktorých prevádzkovateľ každoročne zabezpečuje dostupnosť plynu pre prípad kapacitných obmedzení plynárenskej siete.

Kontrakty slúžia ako poistka pre prípad, že krajina bude potrebovať dodatočné množstvá plynu. Zúčastnené spoločnosti majú motivovať, aby ponechali plyn v zásobníkoch dlhšie a prípadne uskladnili ďalšie objemy.

K 21. októbru boli nemecké zásobníky naplnené na 61,1 percenta, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka dosahovala ich naplnenosť 75,4 percenta. Rozdiel tak predstavuje 14,3 percentuálneho bodu.

(lud)

  |  

Musk tvrdí, že ukrajinské elity bohatnú na úkor bežných ľudí

Americký miliardár Elon Musk obvinil ukrajinské elity z obohacovania sa na západnej pomoci a naznačil, že časť amerických peňazí určených Ukrajine sa vracia do Spojených štátov na financovanie politických kampaní. Svoje tvrdenia však nepodložil dôkazmi.

Musk v príspevku na sociálnej sieti X tvrdí, že medzi ukrajinskými elitami a bežnými obyvateľmi existuje zásadný rozdiel. Kým predstavitelia elít podľa neho bohatnú zo stoviek miliárd dolárov zahraničnej pomoci, obyčajní Ukrajinci posielajú svojich blízkych na front.

Podnikateľ zároveň tvrdí, že časť peňazí amerických daňových poplatníkov sa cez údajné schémy prania peňazí vracia do USA a financuje tamojšie politické kampane. Nekonkretizoval však, ktorých politikov alebo kampaní sa jeho obvinenia týkajú.

Musk už v polovici októbra vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na odchod z funkcie.

Napätie medzi Muskom a Kyjevom sprevádza aj spor o satelitné systémy Starlink a Starshield. Ukrajina v sobotu oznámila obnovenie ich plnej prevádzky po viac než týždni obmedzení. Musk však následne obvinil ukrajinskú armádu z porušovania podmienok používania Starlinku pri útočných operáciách s dronmi. Poradca ukrajinského prezidenta Serhij Beskrestnov jeho tvrdenie odmietol.

(reuters, lud)