Takmer dve tretiny oslovených podporili zjednotenie Írska, vyplýva z prieskumu

Vyše 62 percent oslovených Írov by podporilo zjednotenie so Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva. Za zjednotenie boli všetky vekové kategórie, najviac však voliči vo veku 25 až 34 rokov a seniori nad 65 rokov.

Z prieskumu však rovnako vyplýva, že iba 20 percent oslovených považuje zjednotenie za dôležitú tému. Nadpolovičná väčšina (52 percent) má opačný názor, ale „chceli by, aby sa to raz stalo“. Takmer polovica opýtaných by chcela referendum do desiatich rokov.

Približne tri štvrtiny oslovených zároveň povedali, že by v prípade zjednotenia boli proti zmene írskej vlajky alebo hymny. Prieskum spracovala agentúra Ipsos MRBI a denník Irish Times na vzorke 1 200 respondentov v Írskej republike.

Severní Íri sú nerozhodní

V britskom Severnom Írsku dve tretiny voličov podporujú usporiadanie referenda o nezávislosti od Spojeného kráľovstva, vyplýva z prieskumu z konca augusta 2021. Lenže pri samom hlasovaní sú už nálady severoírskych voličov menej jednoznačné.

Zachovanie únie s Londýnom by podporilo 49 percent oslovených, za odtrhnutie a zjednotenie s Írskom bolo 42 percent. Zvyšných deväť percent respondentov, ktorí by mohli nakloniť misky váh na obe strany, sa nevedelo vyjadriť.

Dôležitú úlohu môže zohrať demografia. Kým pred 50 rokmi tvorili katolíci len tretinu obyvateľov Severného Írska, v súčasnosti je ich rovnako veľa ako protestantov, ktorí sú za zotrvanie v Spojenom kráľovstve. Katolíci navyše majú vyššiu pôrodnosť. Druhou stranou mince je, že takmer polovica z nich bola podľa prieskumu z roku 2019 za zachovanie status quo.

Stačí jedno referendum

Severným Írskom 20 rokov zmietali boje medzi stúpencami zjednotenia Írska a unionistami vernými Londýnu. Obdobie bojov a teroristických útokov zvané „Troubles“ sa skončilo podpisom Veľkopiatkovej dohody, ktorá umožňuje zjednotenie Írska mierovou cestou.  

Hoci médiá opakovane hovoria o nevyhnutnosti referenda v oboch častiach ostrova, právni experti majú iný názor. Bývalý severoírsky generálny prokurátor Barra McGrory a popredný írsky právnik David Kenny tvrdia, že podľa írskej ústavy aj Veľkopiatkovej dohody stačí hlasovanie v severnej časti.

Vplyv brexitu

Počas rokovaní o odchode Spojeného kráľovstva sa práve otázka hranice medzi Írskom a Severným Írskom stala jedným z najproblematickejších bodov. Aj po brexite stále nie je úplne doriešená. Rokovania má za Európsku úniu na starosti slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Brusel s Londýnom sa sporia o takzvaný „severoírsky protokol“, ktorý udržiava Severné Írsko v jednotnom trhu EÚ, aj keď Británia spoločenstvo opustila. Londýn chce od Únie ústupky, v opačnom prípade hrozí vypovedaním protokolu, čo by mohlo spôsobiť hraničné kontroly medzi Írskom a Severným Írskom. Únia aj Íri sa tomu chcú vyhnúť, pretože hranica je skôr formálna a panujú obavy z možného opätovného vzplanutia napätia v Severnom Írsku.

V brexitovom referende veľká časť územia hlasovala za zotrvanie v EÚ. V Škótsku bola podpora členstva ešte jednoznačnejšia a aj tam výsledok povzbudil stúpencov osamostatnenia od Londýna.

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová chce v roku 2023 usporiadať nové referendum o nezávislosti. Podľa prieskumov sú nálady vyrovnané, 47 percent by bolo za zotrvanie v Spojenom kráľovstve, 44 za osamostatnenie. V referende v roku 2014 zhruba 55 percent Škótov hlasovalo proti osamostatneniu.