V auguste 1652 sa odohrala bitka pri Vozokanoch neďaleko Zlatých Moraviec. Oddiel Turkov v počte asi štyritisíc mužov vyrazil z Ostrihomu na sever rabovať poživeň a zajatcov ako zásoby na zimu. Najskôr sa pokúsili zaútočiť na Nové Zámky, ale ich odrazili, potom pokračovali na Vráble a okolité dediny.
Gróf Adam Forgáč z Nových Zámkov povolal na pomoc grófa Eszterházyho z Galanty a šľachticov a vojsko z Vrábiel, Veľkých Ďarmot, Levíc, Pápy. Gróf Forgáč predpokladal, že Turci sa budú vracať aj s korisťou po ceste okolo Tesárskych Mlyňan a Veľkých Vozokan. Na poli postavili veľkú vozovú hradbu, pomedzi vozy rozmiestnili malé poľné delá. Zhromaždili asi 1 300 vojakov.
Predpoklad bol správny. 26. augusta sa Turci s korisťou a asi 100 – 150 zajatcami, mužmi a ženami z okolitých dedín, vracali na Turkami obsadené územie v Ostrihome a Budíne. Pri vozovej hradbe sa strhla bitka, trvajúca celý deň. V bitke padli štyria Eszteházyovci, ďalší štyria pokračovali v bitke. Na noc bitka utíchla. Turci mali stále početnú prevahu a nasledujúci deň mohli rozhodnúť bitku vo svoj prospech. V noci však prišli na pomoc kresťanským vojakom sedliaci zo 16-tich okolitých obcí, vyzbrojení kosami, sekerami, vidlami a tým, čo zohnali.
Sedliaci nad ránom vpadli Turkom od boku a vniesli do ich radov zmätok. Veliteľ Turkov Kara Mustafa padol. Kresťanské vojsko zvíťazilo a oslobodilo zajatcov, ktorých by inak čakalo otroctvo a háremy.
