Niektoré štáty v USA prideľujú lieky na covid na základe rasy. Stavajú na odporúčaniach vládnych úradov

Už sa nehľadí len na zdravotnú rizikovosť pacienta, ale i na jeho rasu. Podľa portálu Washington Free Beacon k tomu pristúpili viaceré americké štáty. Odporúčanie však prišlo zhora – konkrétne zo Správy potravín a liečiv (FDA). Téme sa venuje aj americký senátor Marco Rubio.

FDA povolila použitie monoklonálnych protilátok a orálnych antivirotík pre ľudí s ochorením COVID-19, avšak len pre vysoko rizikových pacientov. Zároveň zverejnila zoznam konkrétnych faktorov, ktoré majú vplyv na túto rizikovosť. Jedným z nich je rasa pacienta.

Pri monoklonálnych protilátkach sotrovimab sa spomína, že rasa či etnicita človeka môže ovplyvniť vážnosť priebehu ochorenia u jednotlivých pacientov. Pri lieku Paxlovid sa zasa v definícii vysokorizikových pacientov spomínajú rasové menšiny z dôvodu „systematickej zdravotnej a spoločenskej nerovnosti“.

Rasa dôležitejšia ako krvný tlak

Ide o nezáväzné nariadenie, ktoré má len odporúčací charakter. Viacero amerických štátov si ich však vzalo k srdcu. V New Yorku majú napríklad rasové menšiny (teda nebelosi) automaticky nárok na covidovú liečbu, bez ohľadu na vek či zdravotný stav.

V Utahu majú ľudia hispánskej či černošskej rasy viac „rizikových bodov“ v prípade ochorenia COVID-19 u osoby s ochorením srdca. Čím viac rizikových bodov, tým jednoduchší prístup k monoklonálnym protilátkam.

Nakoniec, v štáte Minnesota si úradníci vytvorili vlastný etický systém, v ktorom má v zásade 18-ročný černoch prednosť pri liečebných postupoch proti koronavírusu pred belošským dôchodcom. Napríklad vysoký krvný tlak u pacientov nad 55 rokov má v hodnotení rizika len jeden bod. Ak je človek inej rasy ako bielej, tak má už body dva.  

„Ozrejmenie z FDA znamená, že okrem zdravotných problémov môže byť vzatá do úvahy aj samotná rasa či etnicita pri identifikácii pacientov, ktorým môže najviac pomôcť záchranná liečba,“ píše sa v plánoch Minnesoty.

Na západe nič nové

Nejde o úplnú novinku v prostredí amerického zdravotníctva. Už v apríli minulého roku vyhlásila dvojica lekárov z Bostonu, ktorí vyučujú na prestížnej Harvardovej univerzite, že treba pri zdravotnej starostlivosti prihliadať na rasu.

Podobne v štátoch Vermont a New Hampshire dostali rasové menšiny prednostný prístup k očkovaniu proti koronavírusu. V minulom aj súčasnom prípade ide vraj o snahu nahradiť či napraviť rasovú nerovnosť, ktorá údajne panuje v americkom zdravotníctve.

Zaznievajú však aj argumenty, ktoré poukazujú na nerovnomerne vyššiu úmrtnosť niektorých etník. V USA umierajú na koronavírus nepomerne viac (v prepočte na 100-tisíc obyvateľov) Indiáni, černosi či ostrovania z prostredia Tichého oceánu. Naopak, najmenej umierajú Ázijci, potom Hispánci a belosi.

Nech je dôvod akýkoľvek, odporúčania založené na rase sú pre niektorých neprijateľné. „Naše zákony o občianskych právach neprestávajú platiť počas krízy vo verejnom zdravotníctve. Nemali by sme nikdy niekomu odoprieť liečbu na záchranu života len na základe jeho farby pleti,“ podotkol napríklad Roger Severino, bývalý riaditeľ pre občianske slobody na americkom ministerstve zdravotníctva.

Politikárčenie v zdraví?

„[FDA, pozn. red.] Vtláča politiku do vedy. Len pre podozrenia z takéhoto konania bol Trump kameňovaný,“ uviedol iný, nemenovaný úradník z ministerstva. Dôkazom tohto politizovania má byť podľa kritikov nerovnosť medzi faktormi rasy a pohlavia.

Doterajšie štatistiky ukazujú, že americkí muži na koronavírus umierajú o 50 až 60 percent častejšie ako ženy. V niektorých vekových skupinách je rozdiel ešte výraznejší. Napriek tomu FDA pohlavie do rizikových faktorov nezaradila. Do úvahy ho berú len v Utahu, nie však štátoch New York či Minnesota.

Podobne sa vraj neberie do úvahy ani to, kde ľudia žijú, či ich ekonomická situácia. Oba tieto údaje majú podľa portálu dokázateľný vplyv na smrtnosť nákazy nového koronavírusu medzi Američanmi, pričom môžu byť významným faktorom aj pri vyššej úmrtnosti ľudí z prostredia rasových menšín.