Po ruskej invázii by vraj USA mohli na Slovensku cvičiť ukrajinských povstalcov. Ministerstvo to popiera

Čoraz ostrejší slovník, presuny vojsk a zatiaľ neúspešné rokovania medzi NATO a Ruskom. Tak vyzerá situácia okolo Ukrajiny, ktorá je roky priesečníkom záujmov Západu, najmä USA a Moskvy.

Prezidenti Joe Biden a Vladimir Putin si už dvakrát telefonovali s cieľom zmierniť súčasné napätie na ukrajinských hraniciach. V ich blízkosti Rusko v ostatných mesiacoch rozmiestnilo približne 100-tisíc vojakov. Biden šéfa Kremľa varoval, že ak by Rusko napadlo Ukrajinu, Spojené štáty uvalia na Moskvu rozsiahle ekonomické sankcie.

Putin popiera, že by Rusko plánovalo zaútočiť na Ukrajinu, v tejto súvislosti však predložil viaceré požiadavky vrátane garancií, že sa Severoatlantická aliancia nebude viac rozširovať smerom na východ. Spojené štáty túto požiadavku Moskvy odmietli, ale prejavili ochotu rokovať o recipročných krokoch na zmiernenie napätia medzi Ruskom a Západom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neúspešne žiada o trojstranné rokovania s Bidenom a Putinom.

Americká odpora ukrajinských povstalcov

Vojnu nechce ani jedna strana. USA však s eventuálnou ruskou inváziou, aj vzhľadom na vznik proruských separatistických republík na Donbase a anexiu Krymu, počítajú. Vyplýva to z článku denníka The New York Times (NYT), ktorý zaujal známeho kritika USA i NATO Eduarda Chmelára a portály typu Extra Plus. Najnovšie použil článok predseda Smeru-SD Robert Fico ako ďalší argument na vyhlásenie referenda o obrannej zmluve s USA.

„Denník The New York Times vydal v piatok správu, z ktorej vyplýva, že Spojené štáty v prípade vojny s Ruskom plánujú poskytnúť výcvik ukrajinským povstalcom v krajinách, ktoré sú súčasťou východného krídla NATO, menovite v Poľsku, Rumunsku a NA SLOVENSKU,“ píše Chmelár.

Pravda je však zložitejšia, poďme sa na článok amerického denníka pozrieť podrobnejšie.

Reálne plány verzus eventuality

NYT v prvej časti článku uvádza, že USA od ruskej anexie Krymu poskytli Ukrajine vojenskú techniku v prepočte za vyše dve miliardy eur. Napríklad protitankové strely, rady a komunikačnú techniku.

Ďalej cituje Jamesa Stavridisa, admirála amerického námorníctva vo výslužbe a bývalého veliteľa v NATO. „Ak by Putin podnikol veľkú inváziu na Ukrajinu, vojenská pomoc od USA a NATO […] by sa výrazne zvýšila. A ak by nasledovalo ukrajinské povstanie, Putin by si mal byť vedomý, že sami po dvoch desaťročiach bojov proti povstalcom vieme, ako ich vyzbrojiť a vycvičiť,“ povedal pre denník admirál.

Stavridis a ďalší dvaja americkí generáli Rusko varujú, že ruská invázia by viedla ku krvavej povstaleckej vojne. Podobnej, akú zažil Sovietsky zväz v Afganistane, kde USA podporovali mudžahedínsky odboj.

Pri vyjadrení, ktoré nabralo najväčší mediálny ohlas sa NYT odvoláva na nemenované zdroje. „Kontaktovaní predstavitelia z prostredia americkej vlády povedali, že plány na pomoc ukrajinským povstalcom by mohli zahŕňať aj ich výcvik v štátoch na východnej hranici NATO: v Poľsku, Rumunsku a Slovensku. Povstalcom by to umožnilo unikať preč a naspäť na Ukrajinu. Nad rámec logistickej podpory a zbraní by mohli USA a spojenci v NATO poskytovať zdravotnícky materiál, služby a útočisko počas ruských útokov,“ píše americký denník.

Takže na rozdiel od vyššie uvedených vyjadrení vojenských špičiek sa denník pri možnosti výcviku a vyzbrojovaní povstalcov aj na Slovensku odkazuje na nemenované zdroje a hovorí o eventualite, nie o pevne stanovenom pláne.

Proti dodávkam zbraní na Ukrajinu sa najnovšie ozvalo Nemecko. Povedala to ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá je momentálne na oficiálnej návšteve Ruska.

Ministerstvo: Informácie sa nezakladajú na realite

Štandard sa obrátil na ministerstvo obrany s otázkami, či USA hovorili o prípadnom výcviku a vyzbrojovaní ukrajinských povstalcov na Slovensku ako členského štátu NATO, alebo pri rokovaniach o aktuálne diskutovanej obrannej zmluve so SR.

„Nikdy o žiadnej takejto možnosti, ktorá má údajne ísť od ´nespresneného zdroja´ z americkej administratívy, nebola so Slovenskou republikou diskusia ani na bilaterálnej, ani na multilaterálnej úrovni. Informácie sa teda nezakladajú na realite,“ znie stanovisko hovorkyne rezortu Martiny Kovaľ Kakaščíkovej.