Muž roky bojuje za európsky zákaz príručky pre pedofilov. Radia v nej, ako zneužívať deti

Takmer ako osamotený vojak v poli bojuje už dlhé roky Holanďan Marcel Jeninga proti sexuálnemu zneužívaniu detí. V rozsiahlom článku píše americký portál VICE o tom, ako s pomocou drobného kruhu osôb dosiahol Jeninga víťazstvo v Nemecku i v Holandsku. Teraz však mieri vyššie – k zmenám na úrovni všetkých členských štátov Európskej únie.

Holanďanova križiacka výprava sa začala v roku 2009, keď si spolu so ženou všimli, že ich trojročná dcérka má na tele stopy zneužitia. Keď sa jej spýtali, kto jej to spravil, odpovedala: „Geert“. Išlo o ich suseda, ktorého zo zákonných dôvodov poznáme len pod krstným menom.

O dva dni neskôr Geerta zadržala polícia. Vďaka porovnaniu DNA zistila, že jeho genetická informácia sa zhoduje s tou, ktorú našli na pyžame osemročnej Semihy Metinovej pred takmer dvoma desaťročiami. Tú v roku 1991 znásilnil a zavraždil neznámy útočník. Po 18 rokoch sa zistilo, že za tým stál Geert.

Nečinnosť polície?

„Mohla to byť moja dcéra,“ zhrozene uviedol Jeninga pre VICE. Obvinil tiež holandskú políciu, že svojou nečinnosťou dopustila zneužitie jeho vlastnej ratolesti. Tamojší muži zákona totiž už v roku 2006 podozrievali Geerta zo sledovania detskej pornografie. Zhabali mu počítač, na ktorom takýto materiál skutočne našli.

Napriek tomu Geerta neobvinili ani nebol zaradený do registra sexuálnych násilníkov. Dokonca mu vrátili počítač, uviedol Jeninga. Toto všetko sa stalo v tom istom roku, keď sa Holanďanovi narodila jeho dcérka. Podľa otca začal jeho sused s obťažovaním takmer okamžite. Po Geertovom zatknutí uňho polícia našla tisíce fotografií Jeningovej dcéry, pričom mnohé z nich skončili aj na internete.

Ďalšie vyšetrovanie odhalilo, že Geert mal na svedomí sexuálne zneužívanie ďalších štyroch maloletých dievčat. V roku 2010 bol odsúdený na pätnásť rokov väzenia. Tým sa však celý incident pre Jeninga neskončil. Muži zákona totiž zatkli aj jeho vlastnú matku, ktorá bola obvinená z napomáhania Geertovi pri zneužívaní.

Polícia ju nakoniec prepustila pre nedostatok dôkazov, no Jeninga sa s ňou už nikdy viac nerozprával. „Aj keď chcete dôverovať svojej vlastnej matke, nemôžete uveriť, že si nič nevšimla alebo že nemala žiadne podozrenie,“ podotkol Holanďan.

Začiatok aktivizmu

Jeningove skúsenosti ho motivovali, aby začal kampaň proti osobám a organizáciám, ktoré v Holandsku podporovali normalizáciu či legalizáciu pedofílie. Táto významná krajina taktiež hostí väčšinu internetových stránok s detskou pornografiou. V septembri 2020 to priznal i holandský minister spravodlivosti Ferdinand Grapperhaus.

V krajine sa medzičasom rozmohol fenomén takzvaných lovcov pedofilov, v holandčine „pedojagers“. Ide najmä o mladých ľudí, ktorí berú spravodlivosť do vlastných rúk. Pedofilov si vyhľadajú na internete a následne ich konfrontujú na dohodnutom stretnutí.

Počas súdneho procesu s Geertom sa Jeninga taktiež dozvedel, že jeho susedovi mala pomáhať holandská organizácia Vereniging Martijn (známa aj len ako Martijn). Tú založili v roku 1982 so zámerom boja za legalizáciu sexuálneho styku medzi dospelými a deťmi.

Svojim členom taktiež dodávala informácie a tipy, pričom podľa otca radila Geertovi, ako obťažovať jeho dcéru.

Bývalý predseda tejto organizácie Marthijn Uittenbogaard pre VICE spätne uviedol, že nikdy nemal kontakt s Geertom a nikomu nedával rady, ako porušovať zákony. Tak ako tak, po niekoľkoročnom boji rozhodol v roku 2014 Najvyšší súd Holandska o zákaze tejto organizácie.

Jeninga sa v roku 2019 zdôveril holandskému denníku AD, že deň zákazu Martijnu cítil ako víťazstvo. Nešlo však ani zďaleka o jedinú organizáciu či skupinu, ktoré tlačili na akceptáciu či legalizáciu pedofílie v krajine. Aj mnohé ďalšie západoeurópske štáty majú desaťročia skúseností s podobnými združeniami.

Neobchádza to ani stredoeurópske končiny. Spomenúť tu môžeme napríklad československú pedofilnú komunitu ČEPEK, ktorá má za sebou tiež viacero škandálov. V minulosti sa jej členovia zúčastnili aj takzvaných dúhových LGBT pochodov v Prahe.

Príručka pre násilníkov

Pokračovanie Jeningovho boja prišlo pred štyrmi rokmi, keď sa dozvedel o existencii takzvanej príručky pre pedofilov. Má ísť o zhruba tisícstranový internetový text, ktorý radí pedofilom, ako zneužívať deti a vyhnúť sa trestu.

Jedna kapitola napríklad vysvetľuje, ako vek vplýva na to, či dieťa nahlási svoje zneužitie alebo nie. Iná časť s názvom „Lovecká sezóna“ opisuje explicitné sexuálne „rady“.

Nie je známe, kto je autorom, avšak Holanďan je presvedčený, že sa obsah zhoduje s radami, ktoré podľa neho dostal Geert od Martijnu. Rozhodol sa preto bojovať za zákaz textu – podobné príručky boli vtedy nelegálne len v Spojenom kráľovstve.

Prvý krok boja sa skončil neúspechom. V máji 2019 vyhlásil minister Grapperhaus, že daná príručka neobsahovala žiadny kriminálny text. Jeninga to však odmietol prijať a v januári 2020 predstavil text poslancovi Jeroenovi van Wijngaardenovi z vládnej strany VVD.

Nekončí sa to

Poslanec predstavil návrh zákona, ktorý by tento text zakázal, a tamojší parlament ho schválil. Za rozširovanie, držanie či snahu o získanie príručky pre pedofilov hrozia tresty vo výške štyroch rokov väzenia. Návrh musí ešte schváliť vláda.

Ešte predtým sa Jeninga v roku 2019 stretol aj s nemeckými poslancami Maikom Beermannom a Silke Launertovou. O rok neskôr podal sťažnosť na prokuratúre vo Frankfurte. V júni 2021 aj Nemecko pristúpilo k zákazu tohto materiálu.

Holanďan teraz hľadí na nový cieľ – dosiahnuť zákaz pedofilnej príručky na úrovni všetkých členských štátov Európskej únie. V tomto smere sa stretol napríklad s belgickým europoslancom Jeroenom Lenaersom, avšak Jeninga dúfa, že problematický text predstaví celému europarlamentu.

Kým sa tak stane, Jeninga pomáha, kde môže. Spolu so ženou vedú poradnú skupinu pre rodičov, ktorých deti tiež zažili sexuálne zneužívanie.