Molekulárny genetik: Pri omikrone covidpasy neobstoja. Ak nepríde iný variant, v lete si vírus nevšimneme

Niektorí vedci hovoria, že vírus chce prežiť, preto nebude mutovať k smrteľnejšej forme. Iní zas hovoria, že vírus nemá mozog a pokojne môže vzniknúť aj patogénnejší variant. Čo si z toho vybrať?

Ten optimistický scenár vychádza z konceptu, ktorý sa nazýva klam preživšieho. Všetky druhy vrátane človeka vidia v prírode len situácie, kedy bol vírus dostatočne silný nato, aby sa v populácii uchytil, ale nie dostatočne silný nato, aby tú populáciu vyhubil. Kedykoľvek sa vyskytol nový príliš silný parazit alebo predátor, druh sa mu neubránil a zmizol. Tieto druhy nevidíme, lebo vyhynuli.

Čiže nevylučujete, že sa SARS-CoV-2 stane nebezpečnejším?

Každú chvíľu preskakuje nejaký vírus na ľudskú populáciu. Pokým sme neboli príliš globalizovaní, vírus ostával v danej populácii a nešíril sa. Buď nebol príliš infekčný, alebo bol natoľko smrtný, že mu celá daná populácia podľahla. Dávno pred vznikom SARS-CoV-2 sa robili testy vo viacerých čínskych dedinách. Niektoré dediny mali protilátky proti neznámemu koronavírusu, ktorý sa im podarilo vyhubiť a ten sa ďalej nerozšíril. Vidíme len vírusy, ktoré sa nestanú príliš závažnými.

A toto bude prípad omikronu?

To nevieme, pokým sa to nestane. Súčasný koronavírus však nie je tak tragicky nebezpečný ako SARS a MERS. Šanca, že SARS-CoV-2 vyhubí našu civilizáciu, je nepatrná.

Posúvame sa teda k endemickej fáze?

Ale to neznamená, že ten vírus bude miernejší. Vírus môže aj v endemickej fáze zabíjať. Na maláriu už niekoľko storočí zomiera ročne pol milióna ľudí. Nezlepšilo sa to. Vírus bude endemický, ale možno rovnako smrteľný a budeme si naň musieť dávať pozor.

Čiže koniec pandémie nastane skôr vo fázach než ako určitý bod.

Áno, to znamená „naučiť sa žiť s vírusom“. Keď budete mať nejaké respiračné ochorenie, pôjdete sa otestovať a na základe toho, aký vírus máte, vám lekár určí liečbu. Chrípka je zatiaľ jediná infekčná choroba viditeľná na demografickej krivke. Je možné, že teraz na tejto krivke pribudne ďalší patogén SARS-CoV-2.

Omikron má tendenciu infikovať bunky v horných dýchacích cestách. Je šanca, že sa zaradí k štyrom koronavírusom, ktoré sú prítomné v populácii a bude ako nádcha?

Teraz sme sa o tom rozprávali.

Snažím sa vás dotlačiť k miernejšiemu vyjadreniu a optimistickému scenáru.

(úsmev) Áno, je to možné, ale koronavírus pravdepodobne nebude taký mierny ako nádcha.

Prečo?

Aj španielska chrípka H1N1 bola najskôr mierna, ale svojím správaním sme si vypestovali veľmi smrteľnú chrípku pre mladých ľudí. Bolo po vojne a chrípka sa mohla najlepšie šíriť v poľných nemocniciach. Musela byť teda taká nebezpečná, aby sa človek do tej poľnej nemocnice dostal. Svojím správaním sme vyšľachtili variant, ktorý najlepšie bujnel v danom prostredí.

Každý variant koronavírusu bol zatiaľ horší než ten predchádzajúci. Nenechajme sa mýliť omikronom. Ten je zdanlivo miernejší než delta variant, ale omikron nevznikol z delty. Omikron vznikol z nejakého mierneho variantu a stal sa horším než variant, z ktorého vznikol. Predpokladať, že zrazu vznikne variant, ktorý bude miernejší, je dosť odvážne.

Na Slovensku už pomaly chýba politická vôľa k povinnému očkovaniu. Expremiér Igor Matovič povedal, že omikron zaočkuje každého.

Táto úvaha je chybná. Prekonanie delta variantu nechráni pred omikronom. Aktuálne šľachtíme omikron na taký variant, proti ktorému neplatia protilátky získané proti predchádzajúcemu variantu. Keď získame všetci imunitu proti omikronu, vytvorí sa niekde ďalší variant, ktorý bude mať na povrchu také zmeny, že unikne protilátkam. 

Podobné je to s chrípkou. Existuje viacero druhov – nazývame ich kmene, lebo sú od seba odlišnejšie. Každý rok je v populácii dominantný iný kmeň. Získame proti nemu protilátky, a preto sa budúci rok začne šíriť iný kmeň, proti ktorému nemáme imunitu.

A bude mať koronavírus priestor na mutovanie? Vyzerá to, akoby vylepšenie jeho schopnosti šíriť sa išlo na úkor toho, že už nie je schopný napádať pľúca.

To platí iba pri omikrone, ale nie je tam kauzálna súvislosť. Predchádzajúce varianty sa rýchlejšie šírili a boli aj smrteľnejšie. Nevieme, aký bude ďalší variant. V hre sú obe možnosti.

V tomto sa ale väčšina odborníkov nezhodne.

Ide len o to, ktorý aspekt zdôrazňujú. Nikto nevie predpovedať budúcnosť. Možností je veľa. Teraz dúfame, že omikron sa šíri tak rýchlo, že vytlačí deltu, ktorá úplne zmizne. Pomohlo by nám to, lebo delta je smrteľnejšia než omikron. Ale môže to skončiť tak, že tu ostane omikron aj delta a na začiatku sezóny sa bude treba zaočkovať proti tomu variantu, o ktorom si budeme myslieť, že v ten rok porastie. Tak sa to deje pri chrípke.

Podľa niektorých sa v tejto vlne všetci nakazíme a získame kolektívnu imunitu. Podľa vás omikron nebude omegou?

Pokiaľ bude na svete koronavírusu veľa a budú existovať oblasti, kde sa bude môcť šíriť, môže tam vzniknúť ďalší variant, ktorý obíde protilátky proti omikronu. Vírus sa tak bude opäť šíriť v populácii.

Potom vyznieva zvláštne, že také Turecko očkuje piatou dávkou, zatiaľ čo z nepreočkovaných rozvojových štátov k nám prichádzajú nové varianty.

Áno, všetky varianty vznikli v nepreočkovaných štátoch. Napríklad v Juhoafrickej republike boli všetky vlny vysoké a protilátkovú imunitu z prekonania covidu tam mali určite všetci. Existujú štáty, kde je prekonanie infekcie nad sto percent – teda sa všetci nakazili a niektorí infekciu prekonali už aj dvakrát. Podobne je na tom aj Česko, ale v štatistikách to nevidieť.

Reinfekcia sa štatisticky pomerne ťažko spracúva. V Česku sa aktuálne celkové číslo nakazených sčítava z čerstvo nakazených aj reinfikovaných. Pred rokom sa však všetkým odporúčalo, aby pri príznakoch ostali v karanténe a potom si urobili test. Veľa ľuďom po tomto čakaní vyšiel negatívny test. Zo štatistického hľadiska nemajú reinfekciu, lebo nemali pozitívny PCR test, ale v skutočnosti sa nakazili už druhýkrát. Imunita z očkovania alebo prekonania infekcie nevydrží dlho. Aj chrípku môžete dostať každý rok, ak sa neočkujete. Nie je pravdepodobné, že to skončí, keď sa všetci premoríme omikronom.

Zástupca WHO Mike Ryan o omikrone povedal: „Hovoriť iba o tom, že ide o mierny alebo menej závažný vírus, vyvoláva dojem, že by mal mať menej závažný dosah na zdravotný systém. To neplatí, ak sa vírus môže nekontrolovateľne šíriť v celej spoločnosti, a preto sme odporučili pokračovať v dodržiavaní opatrení.“ Súhlasíte s tým?

Je to správny prístup. S omikronom končí v nemocniciach percentuálne menej ľudí, ale ak sa nakazí široká časť populácie, zdravotnícke zariadenia sa opäť zaplnia. Počty ťažko chorých a mŕtvych budú, pochopiteľne, klesať, lebo starší slabí ľudia už nemôžu druhýkrát umrieť.

Ktoré opatrenia by podľa vás mali ostať?

Keďže SARS-CoV-2 trvá už tak dlho a je medializovaný, ľudia si neuvedomujú, že aj proti chrípke máme rovnaké opatrenia. Pred začiatkom sezóny sa očkujeme a keď začne byť epidémia príliš vážna, nariadime napríklad chrípkové prázdniny. Dnes sa tomu hovorí lockdown. Koronavírus je sociálna, nie individuálna choroba ako napríklad rakovina. Ak sa nakazíte koronavírusom, z malej časti ho dostáva celá spoločnosť a nemôžu proti tomu bojovať jednotlivci. Ak je vírus príliš rozšírený a začne mať výrazný dosah na chod štátu, je potrebné robiť ochranné kroky.

Áno, mávali sme chrípkové prázdniny, ale nepamätám si, že by sa zatvorili divadlá či reštaurácie a nariadili by sa akési chrípkové preukazy.

Na chrípku zomrie v Česku ročne okolo 1 500 ľudí, nie 30-tisíc ako na koronavírus. Opatrenia neboli nikdy také prísne, lebo nebolo toľko nakazených.

• 

• 

Čiže covidpasy sú opodstatnené?

Aktuálne, keď sme v rýchlo sa šíriacej omikron vlne, nemajú covidpasy opodstatnenie. Ak však príde ďalší variant, budú ho lepšie šíriť ľudia, ktorí nebudú chránení. Covidpas vypovedá o tom, že určitý človek je menším rizikom. Pojem bezinfekčný je nezmysel, lebo aj zaočkovaný človek sa môže nakaziť aj vírus ďalšej šíriť, ale táto pravdepodobnosť je násobne nižšia. Túto otázku budeme musieť riešiť ako ľudstvo. Z celej planéty sme vyrobili dokonalý inkubátor na šírenie infekčného ochorenia. Väčšina virológov sa toho obávala už niekoľko desiatok rokov.

Žijeme v obrovských mestách, kde sa premiešavajú kontakty. Veľa cestujeme a keď sa objaví omikron v Juhoafrickej republike, o týždeň je už na celom svete. Už nejde o lokálnu infekciu v malých izolovaných spoločenstvách, z ktorých sa vírus ťažko šíril alebo ich celé vyhubil. Táto doba je preč. Všetci žijeme v jednom rybníku a planéta to nemôže uniesť.

Môže sa objaviť ďalší vírus. Už sedemkrát preskočila na človeka ebola. MERS každý rok preskočí z ťavy na človeka a musíme ho zastaviť. Nedávno sme tu mali zika vírus, pred ktorým nás uchránilo len to, že ho šírili komáre a neprenášal sa z človeka na človeka. V prírode je takýchto podnetov až-až a ľudstvo sa správa ideálne na to, aby sa vírusy šírili. Covidpasy sú jedným zo spôsobov, ako zamedziť bezbrehému cestovaniu.

Hovorí sa o tom, že platnosť covidpasov sa zníži na pol roka. Očkovanie je zásah do integrity, niektorí ľudia sa nechcú neustále preočkovávať. 

Chápem, že ľudia majú peniaze a chceli by cestovať, ale vznikajú z toho konzekvencie. Môžeme cestovať bez kontrol, ale rátajme s tým, že príde pandémia. A v prírode sú oveľa nebezpečnejšie patogény než SARS-CoV-2.

Nejde len o cestovanie. Obmedzenia platia aj vnútroštátne. Nezaočkovaný človek sa dnes na Slovensku nedostane ani do kostola. Aj príliš časté preočkovanie môže mať konzekvencie. Kto chcel, zaočkoval sa a je chránený pred ťažkým priebehom ochorenia. Je adekvátne, aby sa robili takéto obmedzenia nezaočkovaných aj na štátnej úrovni?

To je skôr politická otázka než biologicko-medicínska. Covid je infekčné ochorenie – teda sociálne. Človek nie je chorý iba sám za seba, ale ako malá časť spoločnosti. Ľudia, ktorí nemajú protilátky získané buď očkovaním, alebo prekonaním covidu, sú pre spoločnosť väčšie riziko. Jednotlivé štáty volia rôzne riešenia, ako toto riziko minimalizovať. Niekde sa vydajú cestou povinného očkovania (Rakúsko), inde masívnymi kampaňami naviazanými na uvoľňovanie reštrikcií (Španielsko), inde cestou covidpasov. Keď bude množstvo vírusu v populácii malé, napríklad na úrovni chrípky, predpokladám, že vlády reštrikcie zmiernia a nebude potrebné hygienické opatrenia diferencovať.

S plošným preočkovávaním po pol roku nesúhlasia ani niektorí vakcinológovia a imunológovia.

Proti niektorým patogénom je veľmi ťažké vyrobiť vakcínu. HIV zabilo už 50-miliónov ľudí, napríklad v Juhoafrickej republike sa ním nakazila už štvrtina populácie. Nepíše sa o tom často, ale je to strašný vírus, proti ktorému sa nevieme brániť očkovaním. Ani proti malárii nemáme vakcínu. Niektoré očkovanie vydrží celý život, ale napríklad proti chrípke sa očkujeme raz ročne. Nemyslím si, že budeme proti covidu preočkovávať každého pol roka. Keď znížime množstvo vírusu v populácii, bude to s očkovaním proti covidu zrejme ako pri očkovaní proti chrípke – raz ročne sa preočkuje riziková časť populácie.

Prečo však preočkovávať všetkých? Nemali by sme klásť dôraz na protilátky?

Veľmi radi by sme prihliadali na protilátky, ale neexistuje na to jednoduchý spôsob. Obyčajné zmeranie protilátok nevypovedá nič o tom, aká kvalitná je ochrana a ako dlho vydrží. Miera protilátok je vysoko individuálna. Niekedy sa nakazia aj ľudia s hladinou protilátok tisíc, lebo nemajú vírus neutralizačné protilátky. Naopak, existujú ľudia s titrom protilátok sto, ktorí sú úplne odolní.

Ako sa v tomto líši imunita z očkovania?

Doposiaľ sa zaočkovali tri miliardy ľudí. Vieme pomerne dobre určiť pravidelnosť krivky a to, ako rýchlo protilátky z vakcíny klesajú, ako dlho ochrana vydrží a kedy je už potrebné robiť ďalší krok. To isté platí po infekcii. Vieme, kedy sa pacient nakazil, čo je dobrý referenčný bod. Ale obyčajným zmeraním protilátok po prekonaní COVID-19 nevieme, ako rýchlo protilátky klesajú, lebo nemáme referenčný bod. Človek by musel chodiť pravidelne na protilátkový test, aby bolo vidieť, ako sa mení krivka. Ďalej by si musel urobiť individuálny test, aby bolo jasné, aká hladina protilátok je preňho dobrá a až potom by niekto možno dokázal urobiť štatistiku. Zatiaľ si neviem predstaviť, že by niekto povedal: Protilátky s titrom tisíc uznáme na 30 dní. To sa nedá, nemáme na to dáta.

• 

• 

Takže nemáte pocit, že sa európske vlády správajú ako obchodní zástupcovia Pfizeru.

Európska lieková agentúra (EMA) nepustí na trh liek, pokým nie je dostatočne efektívny. Existuje veľa liekov, ktoré by chceli firmy predať, ale nakoľko tie lieky nie sú dostatočne účinné, nepovolí im to. Uznávanie protilátok nie je technologicky dotiahnuté. Rakúšania ich skúšali uznávať a veľmi rýchlo s tým skončili. Existuje veľa typov protilátok a nie je jasné, ako robiť testy.

Spomenuli ste EMA, ktorá spoločne s WHO tvrdí, že plošné preočkovávanie nie je udržateľné.

Samozrejme. Niektoré štáty začali rýchlo preočkovávať, lebo omikron je odolný voči protilátkam. Väčšina imunológov si myslí, že očkovať po troch mesiacoch nie je dobrý nápad. Očakávame však nové vakcíny. Teraz vyšla štúdia, v ktorej sa ako booster použila nazálna vakcína, ktorá vytvorí aj slizničnú imunitu. V budúcnosti možno budeme mať generické vakcíny, ktoré budú zaberať proti všetkým variantom. Štvrté dávky sa zatiaľ dávajú plošne len v Izraeli, lebo ten si veľmi váži svoju populáciu. Izrael očkuje veľmi starostlivo, a preto tam umiera menej ľudí než v Česku. Naša vláda nechá občanov radšej umrieť, než aby ich chránila a riskovala protesty. Porovnajme si škandinávske štáty. Na jedného mŕtveho Fína pripadá desať mŕtvych Švédov, lebo Švédsko rezignovalo na ochranu svojich občanov. Je to ako s očkovaním detí – niektoré štáty si svoju mladú generáciu chránia, ale iné si myslia, že je lepšie vystaviť ich vírusu, čo má konzekvencie.