Smatana: Testovaním v Trenčíne sa treba inšpirovať. Situácia sa plošne zhoršuje

Dobrovoľným testovaním s validačnou štúdiou v Trenčíne by sa mali inšpirovať aj iné slovenské mestá, myslí si analytik a bývalý generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

Počas víkendu 19.-20. decembra mesto Trenčín a 11 okolitých obcí zorganizovali dobrovoľné lokálne testovanie. Rátalo sa s otestovaním 49 598 ľudí, ktorí majú nad 10 rokov. Nakoniec bol počet otestovaných 21 660, čo predstavuje 44-percentnú účasť.

Podľa slov trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka samospráva testovanie zorganizovala za štyri dni. O jeho priebehu sa radila s odborníkmi ako matematik Richard Kollár, lekár Vladimír Krčméry, analytik Martin Smatana či biochemik Pavol Čekan. Antigénové testy im dodali ministerstvo vnútra a obrany, ktoré zabezpečilo aj pomoc piatich zdravotníkov. Premiér na sociálnej sieti avizoval, že štát poskytne AG testy všetkým mestám, ktoré sa rozhodnú nasledovať príklad Trenčína.

Pri trenčianskom masívnom testovaní sa rozhodli vyhnúť hlavnej chybe, ktorú vyčítajú vedci celoplošnému testovaniu, a preto spravili aj validačnú štúdiu. Ľudia, ktorí vyšli ako pozitívni, ale nemali príznaky, boli o pár dní pretestovaní presnejšími PCR testami, ktoré mestu darovala Čekanova firma MultiplexDX. Otestovaných bolo 159 bezpríznakových ľudí, pričom PCR testy odhalili, že 11 z nich bolo falošne pozitívnych.

Testovanie bolo správnym krokom

Podľa analytika Smatanu vysoká účasť ľudí dokazuje, že aj o dobrovoľné testovanie je zo strany občanov záujem, ak sa správne odkomunikuje. Pre Štandard uviedol, že bolo vzhľadom na premorenie oblasti veľmi potrebné.

„Trenčín je jeden z najviac premorených regiónov. Testovanie bolo dobrovoľné a pozitívnym občanom bola daná možnosť pretestovania cez PCR metódu. Toto sú tri základné piliere efektívneho antigénového testovania, v súlade s odporúčaniami Európskej komisie, konzília
odborníkov či iniciatívy Veda Pomáha.“

Testovanie tiež podľa neho pomohlo zabrániť ďalšiemu šíreniu nákazy v rodinách, keďže sa odohralo ešte pred sviatkami, ktoré by pozitívni ľudia strávili v „bublinách“ so svojimi najbližšími, a tým na nich vírus preniesli. To čiastočne pomohlo odbremeniť preplnené nemocnice od tých, ktorí by museli byť hospitalizovaní.

„Približne 7 % nakazených potrebuje hospitalizáciu, a to 2-3 týždne po infikovaní. Tým, že sa teda toto testovanie zrealizovalo sa dopomohlo tieto čísla odvrátiť. Práve teraz, v dobe keď nemocnice začínajú pripomínať bojisko, je znižovanie počtu nakazených absolútne kľúčové,“ vysvetľuje analytik.

Ďalším prínosom trenčianskeho testovania je podľa Smatanu vylepšenie verejnej mienky a mediálneho obrazu o plošných testovaniach. Chýbajúca validácia PCR testami bola tým, čo odborná verejnosť dlhodobo kritizovala. Aj vzhľadom na zlú komunikáciu zo strany vlády sa vytvoril obraz, že plošné testovania sú zbytočné. Tým, že sa pozitívni pretestovali PCR testami, sa podľa neho prípadné ďalšie plošné testovania nebudú degradovať.

„Tieto dni už viaceré mestá a obce skúšajú zorganizovať vlastné testovanie, rovnakým procesom ako Trenčín, čo len potvrdzuje tento fakt,“ prezradil.

Ako je to s falošnou pozitivitou AG testov?

Práve validačná štúdia, teda pretestovanie PCR testom, pomohlo odhadnúť falošnú pozitivitu AG testov, ktorá sa nazýva špecificita. Pokúsil sa ju vypočítať aj premiér Matovič, ktorý bral do úvahy 11 falošne pozitívnych proti celkovému počtu 21 660 otestovaných. Vyšlo mu číslo 99.95 percenta, čo je jedno slovami „DRAMATICKY menšie číslo v porovnaní s 99,68 percenta, čo udáva výrobca“.

Smatana však varuje pred takýmto štýlom zjednodušeného rátania špecificity. Vzorka 148 skutočne pozitívnych je podľa neho príliš malá, a preto došlo k štatistickým rozptylom pri špecificite. Vedci a matematici preto falošnú pozitivitu prerátali opätovne a vyšlo im iné číslo.

„Matematik Richard Kollár sa pre mesto Trenčín pozrel na tieto výsledky detailnejšie a jeho záver bol, že stredná hodnota špecificity testov v porovnaní s PCR dosiahla 99,82 %. Toto je stále výrazne viac, ako má výrobca testov v iných klinických štúdiách,“ pripúšťa Smatana.

Podľa analytika sú výsledky validačnej štúdie z Trenčína len „jedným vstupom do rovnice“, na základe ktorého nemôžeme stopercentne určiť špecificitu AG testov. Do budúcna preto odporúča, aby sa pretestovávanie PCR testami dialo pri každom masívnom testovaní a my sme mohli na základe viacerých výsledkov určiť, kto je skutočne pozitívni.

Na aké testovanie sú AG testy vhodné?

Vedci sa zhodujú na tom, že väčší problém než špecificita, spôsobuje iný parameter AG testov. Je ním ich nízka citlivosť, od ktorej závisí falošná negativita. Tá sa nedá dodatočným PCR testovaním pozitívnych vylúčiť. Falošnú negativitu vieme podľa Smatanu zmierniť jedine frekvenciou testovania alebo kombináciou prísnych opatrení a testovania.

„Ak by prevalencia v Trenčíne nebola 2,6 %, ale len napríklad 0,5 %, tak by pravdepodobnosť, že ak niekomu AG test vyšiel pozitívny, tak je aj reálne pozitívny (tzv. pozitive predictive value), klesla o viac ako 30 %. Plošné testovanie teda v Trenčíne potvrdilo odporúčania odborníkov či EU komisie,“ vysvetľuje.

Čo ďalej a kto by mal nasledovať?

Od piatka 18. decembra platia na území mesta Trenčín prísnejšie opatrenia, ktoré sú nepopulárne, ale podľa Smatanu potrebné. Mestu preto odporúča, aby pokračovalo v zákaze verejného stravovania, organizácie hromadných podujatí či akýchkoľvek hromadných stretnutí.

„Tento týždeň sme začali s očkovaním a verím, že sme už len mesiace od návratu do našich normálnych životov, bola by nesmierna škoda to teraz pred „koncom“ (ešte) viac pokaziť,“ dodáva.

Príkladom trenčianskeho testovania by sa podľa neho mali inšpirovať najmä vysoko zamorené oblasti s rýchlym šírením vírusu. Podľa aktuálnych údajov by to vraj malo byť Horné Považie a mestá Považská Bystria, Púchov, či Ilava, za ktorými by nasledovala Nitra a Svidník. Pripomína, že situácia sa zhoršuje naprieč celým Slovenskom a aktuálne údaje o počte nakazených sú skreslené kvôli vianočnému výpadku v testovaní.