Najúrodnejšie ukrajinské oblasti sú na východe, často v miestach, kde sa teraz vedú tie najzúrivejšie boje. Zvyšok Európy našťastie nie je na ukrajinských dodávkach závislý a prípadné zdraženie potravín bude nepríjemný, ale nie existenciálny problém.
To sa nedá povedať o veľkých častiach Afriky a Ázie, ktoré sú od ukrajinskej pšenice závislé. Už pred vojnou boli ceny potravín najvyššie od roku 2011, keď vypukla Arabská jar. Jedným z jej spúšťačov boli práve vysoké ceny potravín.
Vojna nemohla prísť v horšom čase
Na vojnu nie je nikdy dobrý čas, z hľadiska potravín však tá na Ukrajine nemohla prísť v horšom čase. Ich cena na svetových trhoch už dva roky rastie. Jednak za to môže covid, ktorý narušil svetové zásobovacie reťazce. Po druhé v posledných dvoch rokoch svet zažíva oceánsky a atmosférický jav známy ako La Niña, ktorý spôsobil prílišné sucho v Južnej Amerike a, naopak, prílišné vlhko v stredovýchodnej Ázii. Vojna ceny pšenice vyhnala do nových výšin. Na amerických burzách tak cena za nakontrahovaný bušel pšenice (zhruba 27,2 kg) v stredu vystúpila na 10,59 dolára. Najviac od marca 2008, keď bola 10,91 dolára.
Ukrajina je historicky považovaná za obilnicu Európy. Medzi najúrodnejšie časti krajiny patria oblasti Charkova, Chersonu, Dnepropetrovska a Záporožia, čo sú momentálne aj názvy hlavných bojísk ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko a Ukrajina predstavujú spoločne 29 percent svetového exportu pšenice, 19 percent exportu kukurice a 80 percent slnečnicového oleja.
