Bojovať s dezinformáciami cenzúrou je chyba, tvrdí Európska federácia novinárov

Cenzúra nie je vhodnou reakciou na šírenie dezinformácií, uviedla Európska federácia novinárov v reakcii na zákaz niektorých ruských štátnych médií. Organizácia tiež varuje pred ďalším obmedzovaním slobody prejavu. K blokovaniu časti mediálneho obsahu pristúpilo aj Slovensko.

Ilustračná fotografia. Foto: TASR/AP

Zákaz ruských štátnych médií môže byť predzvesťou ďalšieho okresávania slobody prejavu a tlače v členských štátoch Európskej únie. Začiatkom marca tohto roku sa tak vyjadrila Európska federácia novinárov (EFJ), európska odnož najväčšieho novinárskeho odborového združenia Medzinárodná federácia novinárov (IFJ).

EFJ reagovala s prekvapením na vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej z konca februára, ktorá oznámila zákaz ruských štátnych spravodajských portálov RT (Russia Today) a Sputnik. S týmto krokom predtým súhlasili všetky členské štáty Únie.

„V prvom rade, mali by sme pamätať na to, že regulácia médií nespadá medzi kompetencie Európskej únie. Veríme, že EÚ nemá žiadne právo dávať či odoberať vysielacie licencie. Toto je výlučná právomoc jednotlivých štátov,“ uviedol vo vyhlásení generálny tajomník EFJ Ricardo Gutiérrez.

Toto rozhodnutie podľa neho zároveň znamená, že prvýkrát v moderných dejinách západné európske štáty doslova zakazujú médiá. Gutiérrez tiež podotkol, že zákaz spravodajstva nie je dobrým spôsobom na boj s dezinformáciami.

Opačný výsledok

„Cenzúra môže mať úplne opačný vplyv na občanov, ktorí sledujú dotknuté spravodajstvo. Podľa nás je vždy lepšie bojovať proti dezinformáciám zo strany propagandistického, alebo údajne propagandistického média tým, že budeme odhaľovať ich nesprávne fakty alebo zlú žurnalistiku,“ hovorí okrem iného EFJ.

Novinárska federácia taktiež pripomína prípad z prostredia Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého musí byť zákaz spravodajcu postavený na pevných a objektívnych základoch. „Je to výzva pre demokracie, aby dokázali bojovať s dezinformáciami a zároveň dodržiavali slobodu prejavu,“ uznal Gutiérrez.

EFJ taktiež poukázala na odvetné kroky, ktoré vzišli z obmedzovania médií. Ruská strana v reakcii na zrušenie vysielania RT v Nemecku napríklad recipročne zakázala nemecký portál Deutsche Welle (DW). „Vo výsledku došlo k ochudobneniu novinárskeho pluralizmu v Rusku. Tamojší občania prišli o právo prístupu k informáciám z DW. To je poľutovaniahodné,“ zakončil generálny tajomník EFJ.

Cenzúra aj u nás?

Slovensku rovnako pristúpilo k obmedzovaniu časti mediálneho obsahu. V súvislosti s vojnou na Ukrajine prijala Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní úpravu zákona o kybernetickej bezpečnosti.

Podľa dôvodovej správy má novela za cieľ zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete prostredníctvom nového inštitútu „blokovania“. Právomoc dostal do rúk Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), ktorý bude spolupracovať s políciou aj tajnou službou. Úrad bude mať právomoc do konca júna 2022, novela jeho právomoci stanovuje vágne.

„Škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb,“ uvádza sa v novele. Prvou obeťou tohto zákona sa stal alternatívny portál Hlavné správy.