Vojna na Ukrajine ukázala zlyhanie mieru i ľudí viacerých cirkví, hovorí vatikanista, ktorého obrátil Ján Pavol II.

V čom je odlišný prístup Františka a Jána Pavla II. voči vojne?

V osobnej skúsenosti. Poliak Karol Wojtyla zažil nacizmus i komunizmus a sám povedal, že „tieto totalitné režimy som zažil zvnútra a dá sa pochopiť moja citlivosť k obrane ľudskej dôstojnosti“. Po vypuknutí druhej svetovej vojny, keď Nemecko napadlo Poľsko, utekal so svojím otcom, no vrátil sa, lebo videl, ako sa približuje Červená armáda. Na vlastnej koži zažil Pakt Molotov-Ribbentropp, v ktorom sa Sovietsky zväz a nacistické Nemecko zaviazali neútočiť na seba a vlastne si rozdelili Poľsko.

Naopak, Argentínčan Jorge Bergoglio vojnu zažil len z rozprávania, nanajvýš zažil ľudové revolúcie v Latinskej Amerike, ale to je iné ako bomby, granáty či tanky. Preto je odlišná Františkova citlivosť v odsúdení vojny, jej tragickosti, a v skutočnom pochopení toho, čo sa deje. Preto je menšia i účinnosť jeho slov a gest, spolieha sa skôr na diplomaciu.

Napríklad hneď po invázii išiel pápež na ruskú ambasádu, čo nebola najlepšia vec, mal najprv a primárne vyjadriť solidaritu s utrpením ukrajinského ľudu.

Pred hroziacou druhou vojnou v Iraku pápež Ján Pavol II. poslal dvoch kardinálov nielen na pomoc ľuďom, ako to spravil aj František, ale tiež k Saddámovi Hussainovi, lídrovi Iraku, a k prezidentovi USA. Aj keď Spojené štáty potom krajinu napadli, pápež zachránil „tvár“ Západu, viditeľne sa činil. Tesne pred vypuknutím vojny v marci roku 2003 na modlitbe Anjel Pána odložil pripravený text a povedal: „Patrím ku generácii, ktorá zažila a prežila druhú svetovú vojnu. Mám povinnosť povedať všetkým mladým ľuďom a mladším ako ja, ktorí túto skúsenosť nezažili: „Už nikdy viac vojna!“ ako povedal Pavol VI. pri svojej prvej návšteve Organizácie Spojených národov.“

Akú úlohu má spravodlivá vojna v tradícii Tomáša Akvinského?

Skončila sa a mala by sa skončiť. Ale zoči-voči tomu, čo sa deje, a to, že Západ má možnosť zastaviť Putina, hovorím za seba ako veriaci, ako katolík: Je lepšie vyzbrojiť sa v rámci OSN proti Putinovi. Ale v predstavách ľudí už v roku 2022 je, že sa nesmie viesť vojna.

Obranná vojna je predsa spravodlivá.

Áno, ale je ťažké povedať, že vojna je vôbec spravodlivá. Myslím si, že Ján Pavol II. sa v tejto línii mohol vyjadriť, lebo v čase studenej vojny boli dve mocnosti proti sebe, no teraz jedna mocnosť napadla štát. Pápež František nedávno hovoril o invázii, predtým hovoril len o agresii, invázia je niečo viac, lebo značí vstup na iné územie, narušenie suverenity a medzinárodného práva. Zdá sa mi, že ide o odlišnú situáciu.

Je účinná Františkova diplomacia nepomenovať jasne útočníka?

To asi nepochádza od štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina, ale skôr od pápežových osobných poradcov, ktorí mu veľmi nepomáhajú. Verili, že takto bude mať možnosť mediácie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Súhlasíte s názorom, že František je zmätočný a na začiatku bol rusofil, ako sa objavilo v talianskej tlači?

Nebol rusofil, ale jeho spôsob kritiky vojny sa skrátka silou udalostí vyvíja, postupne zostruje slová, ale vidieť, že ho to stojí námahu, akoby hovoril menej než to, čo si ozaj myslí. Rovnako pápež František azda nikdy nevyslovil slovo Hongkong, lebo spravil kontroverznú dohodu o menovaní biskupov s Čínou, a tak ide o citlivú otázku. Je väzňom politiky svojho vlastného štátneho sekretariátu.

Gian Franco Svidercoschi

Je taliansky vatikanista s poľskými koreňmi, ktorý spolupracoval s Jánom Pavlom II. Vďaka priateľstvu s poľským pápežom znovuobjavil katolícku vieru a o Karolovi Wojtylovi napísal niekoľko kníh, napríklad Kto má strach z Jána Pavla II.? a Pápež, ktorý nezomiera. Do češtiny preložili knihy Život s Karolem a List židovskému příteli. Práve mu vyšla publikácia Lolekovi priatelia o osudoch niekoľkých Židov a priateľov poľského pápeža Karla Wojtylu, ktorého prezývali Lolek. Svidercoschi pôsobil aj vo vatikánskom denníku Osservatore Romano.