Keď nestačí viac Európy zhora, skúsime viac Európy zdola. Operácia s názvom Konferencia o budúcnosti Európy

Dajme ľuďom šancu povedať, ako si predstavujú budúcnosť Európskej únie, znel oficiálny plán na začiatku. Francúzsky prezident Emmanuel Macron prišiel v roku 2019 s návrhom, že by sa mohla usporiadať obrovská dvojročná celoeurópska konferencia, do ktorej by sa zapojilo množstvo občanov.

Mala sa začať na jar v roku 2020 a skončiť na jar 2022 – počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ a vrcholiacej prezidentskej kampane. Prvú kampaň v roku 2017 vyhral Macron so silným európskym programom, uspel aj v druhej proti rovnakej súperke, Marine Le Penovej.

Ako to v Únii býva, všetko sa skomplikovalo. Konferencia sa nezačala na jar 2020, pretože jednotlivé inštitúcie EÚ a členské štáty sa sporili, kto ju bude viesť. Zálusk na post prejavoval belgický expremiér a dlhoročný europoslanec a zástanca posilňovania právomocí Únie Guy Verhofstadt. Lenže kvôli jeho pohľadu na európsku integráciu bol pre viacero členských štátov neprijateľný. Hľadal sa umiernenejší politik a padol návrh, že správnym kandidátom by mohol byť fínsky expremiér Alexander Stubb. Európsky parlament (EP) však chcel vo vedení konferencie europoslanca.

Spory viedli ku kompromisu európskeho strihu – namiesto jedného šéfa dostala konferencia trojčlenné predsedníctvo zložené z lídrov eurokomisie, europarlamentu a Rady EÚ. K tomu pribudla výkonná rada a vlastné plenárne zasadnutie. V skratke, nemalo to jedného pána.

Konferencia sa napokon pre spory, nezáujem niektorých zainteresovaných a pandémiu začala až v máji 2021. Namiesto dvoch rokov sa skrátila v podstate len na jeden a opäť koncovka vyšla na jar 2022, keď v Únii predsedá Francúzsko.

Fanúšikovia európskej integrácie

Zapojiť sa mohol prakticky každý, kto mal záujem o EÚ. Takých ľudí nie je veľa, čo ukazujú voľby do EP, Slovensko v nich má spomedzi členských štátov dlhodobo najnižšiu účasť.

Dvesto ľudí, náhodne vybraných zo všetkých členských krajín Európskej únie, ale proporčne podľa veku a vzdelania, zasadlo do celoeurópskych panelov. Z nich vzišli odporúčania, akým smerom by sa mala Únia uberať.

Mnohé návrhy spočívajú v prenášaní kompetencií z národných štátov na Úniu, v čom sú si účastníci Konferencie o budúcnosti Európy s europoslancami podobní. V pléne majú väčšinu európski ľudovci, socialisti, progresívci a ľavičiari, ktorí viac či menej podporujú európsku integráciu a líšia sa len v miere.

Zmeny v hlasovaní a právny štát podľa EÚ

Viacero návrhov nie je žiadnou novinkou a v inštitúciách EÚ kolujú už dlhšie, spravidla však na nich nie je zhoda na úrovni členských štátov. Klasickými trecími plochami je zahraničná politika a dane, kde sa zmeny schvaľujú jednohlasne. Zoznam odporúčaní nájdete tu a tu.

„Odporúčame, aby sa prehodnotili hlasovacie systémy v inštitúciách EÚ so zameraním na otázku jednomyseľného hlasovania. Hlasovacia váha by sa mala vypočítať spravodlivo, aby boli chránené záujmy malých krajín,“ znie jeden z občianskych návrhov, ktorý dlhodobo presadzujú viaceré západné členské štáty. Argumentujú vyššou efektivitou rozhodovania, niektoré štáty V4 zasa namietajú, že zahraničná politika je citlivá oblasť a malo by v nej platiť de facto právo veta.

Účastníci konferencie rovnako presadzujú, aby sa na európskej úrovni postihovali všetky prípady porušenia právneho štátu. Momentálne sa Únia zaoberá tými, ktoré ohrozujú jej finančné záujmy. Jablkom sváru je chýbajúca jednotná definícia právneho štátu a námietky Poľska a Maďarska, že sa potenciálne sankcie môžu týkať aj kultúrnych a etických tém, ktoré sú v kompetencii členských štátov. O právnom štáte by účastníci radi organizovali výročné konferencie.

Opäť európska ústava a referendum

Panelisti oživili myšlienku európskej ústavy, ktorú pred 20 rokmi odmietli Francúzi a Holanďania v referende: „Odporúčame, aby EÚ znovu otvorila diskusiu o ústave Európy s cieľom vytvoriť ústavu, o ktorej budú informovaní občania EÚ. Občania by mali mať možnosť hlasovať pri tvorbe takejto ústavy.“

Ambicióznym návrhom je celoeurópske referendum, ktoré by bolo právne záväzné. Ľudové hlasovanie nie je uzákonené vo všetkých členských štátoch a už vôbec nie v záväznej forme.

Panelisti by tiež zmenili názvy európskych inštitúcií a chcú občianskych predstaviteľov pri európskom legislatívnom procese. Ten je pomerne komplexný, sú doň zapojené tri rôzne inštitúcie, pričom niektoré návrhy schvaľujú nie mesiace, ale roky.

Vychovávanie občanov daňami a osnovami

Viacero návrhov má jasný ľavicovo-etatistický podtón a podporuje úlohu štátu či Únie pri prerozdeľovaní statkov a výchovávaní obyvateľov.

„Odporúčame zdaňovať veľké korporácie a príjmy z veľkých korporácií, aby prispievali na verejné investície, a využiť dane na investície do vzdelávania a rozvoja každej krajiny,“ navrhujú panelisti.

EÚ by podľa nich mala podporovať vyššie dane na mäso a cukor, producentov emisií, dovozcov neekologického tovaru, chovateľov dobytka a podobne. Vyššie dane považujú za riešenie viacerých problémov. „Domnievame sa, že zdaňovanie a dotácie budú motivovať spoločnosti na výrobu zdravších potravinových výrobkov,“ argumentujú predkladatelia.

Panelisti, podobne ako viacerí europoslanci, navrhujú zjednotenie školských osnov vrátane sexuálnej výchovy. „Odporúčame, aby Európska únia zaujala pevný postoj a vplývala na všetky členské štáty, aby do školských učebných plánov podľa vhodnosti zahrnuli otázky duševného zdravia a sexuálnej výchovy. S cieľom pomôcť členským štátom prijať takéto otázky do školských učebných plánov by mala Európska únia vypracovať a sprístupniť štandardný program o otázkach duševného zdravia a sexuálnej výchovy.“

Konferencia sa končí

Konferencia o budúcnosti Európy sa chýli ku koncu. Minulý týždeň mala posledné plenárne zasadnutie, celkovo schválila 49 návrhov na rozsiahle reformy a viac ako 300 opatrení. Delegácia europarlamentu návrhy podporila.

Na budúci týždeň, počas Dňa Európy (9. mája), traja spolupredsedovia Výkonnej rady predstavia záverečnú správu z Konferencie o budúcnosti Európy predstaviteľom inštitúcií EÚ v Štrasburgu.

Poslanci chcú na základe požiadaviek občanov formálne iniciovať proces revízie zmlúv, ktorý je pri desatine zamýšľaných reforiem nevyhnutný. Otváranie základných dokumentov je však nepravdepodobné.

Kým viaceré návrhy smerujú k postupnej centralizácii EÚ, pätica akademikov s podporou vyše 200 signatárov priamo vyzýva na vytvorenie Spojených štátov európskych. Argumentujú vojnou na Ukrajine, ktorá podľa nich ukázala, že je nevyhnutné zjednotiť zahraničnú, energetickú aj obrannú politiku EÚ.

Ako sa s návrhmi občanov naloží

Podobných iniciatív na zapojenie občanov do formovania budúcnosti EÚ bolo už niekoľko. V roku 2002 sa začal Konvent o budúcnosti Európy. Viedol ho francúzsky exprezident Valéry Giscard D’Estaing. Po roku a pol vyústil do záverov, ktoré sa stali základom budúcej takzvanej európskej ústavy. V referendách ju napokon odmietli francúzski aj holandskí občania. Na druhej strane, časti ústavy boli pretavené do Lisabonskej zmluvy, ktorá bola riadne ratifikovaná.

Ďalšiu podobnú aktivitu vyvinula Európska komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera, ktorý v roku 2017 predstavil možné scenáre vývoja EÚ. Následne spustil priame verejné debaty občanov s eurokomisármi aj online diskusie. Výsledok celého procesu dostali lídri členských štátov na stôl v máji 2019 na samite v rumunskom Sibiu. Problém však bol v tom, že návrhy občanov prišli v čase, keď Úniu paralyzoval odložený brexit a hlboké názorové spory medzi členskými štátmi. Ku konsenzu preto v kľúčových témach nedospeli.

Hoci občianski panelisti aj europoslanci by chceli meniť základné európske zmluvy, viaceré členské štáty sú proti. Ešte pri plánovaní Konferencie od toho cúvla eurokomisia a krok odmietli lídri v záveroch samitu v júni 2020 (posledná strana, sekcia D). Akékoľvek zmeny zmlúv podliehajú jednomyseľnému schvaľovaniu v Európskej rade a parlamentoch členských štátov. Jednak je zložité dosiahnuť zhodu na znení zmien a potom nasleduje zdĺhavý a zložitý schvaľovací proces, spomeňme si na schvaľovanie obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou známu pod skratkou CETA, ktorú blokoval regionálny parlament v belgickom Valónsku.

Lídri dostanú výsledky a odporúčania konferencie, no napriek nástojeniu Európskeho parlamentu ich však závery nezaväzujú. Nie je preto vylúčené, že koncovka bude rovnaká ako pri podobných pokusoch pred dvadsiatimi a piatimi rokmi. Rovnako sa však opakovane ukázalo, že tlak či dopyt po centralizácii EÚ je veľký, čo môže vyústiť do prijatia konkrétnych opatrení. Počas pandémie sa napríklad veľa diskutovalo o zvýšení právomocí EÚ v oblasti zdravotnej politiky, pri Ukrajine zasa v zbrojení a obrannej politike.