Preskočiť na obsah
PolitikaEurópa

Reálna hrozba alebo obyčajné vydieranie? Turecko aj Chorvátsko vetujú rozšírenie NATO o severské štáty

Severania chcú vstúpiť do NATO, dva členské štáty sa ozývajú proti. Čo stojí za námietkami Chorvátska a Turecka? Štandard sa pozrel na ich argumenty a oslovil odborníkov. Turecký prezident sa zrejme snaží získať výhody rok pred dôležitými dvojitými voľbami.

Recep Tayyip Erdogan a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Recep Tayyip Erdogan a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Publikované: 

Po ruskej invázii na Ukrajinu sa dlhodobo neutrálne Fínsko a Švédsko rozhodli zmeniť postoj. Prejavili záujem o členstvo v NATO. V centrále v Bruseli a západných štátoch Aliancie boli reakcie priaznivé a radostné.

Lenže v NATO platí, že ak nebudú súhlasiť všetci, nebude z toho nič. Chorvátsko a Turecko sa ozvali proti. Chorváti sledujú vlastné politické ciele, Turecko zas oficiálne hovorí o kurdskom separatizme. Čo sa skrýva za ich postojom a sú oba štáty skutočne schopné a ochotné zablokovať cestu severanom do NATO?

Turecké členstvo v NATO

Začnime pri tureckom členstve v NATO. Do Aliancie sa dostalo pred 70 rokmi v prvej vlne rozšírenia spolu s Gréckom. Oba štáty sa počas studenej vojny stali hrádzou proti vtedajšiemu sovietskemu expanzionizmu.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.