Prečo je chorvátsky prezident proti fínskemu vstupu do NATO? Vysvetlenie hľadajte na Balkáne

Jedným z odôvodnení Ruska pre napadnutie Ukrajiny bola snaha zabrániť rozširovaniu NATO na východ. Sľuby Západu Kyjevu o členstve v Severoatlantickej aliancii sa ukázali ako nereálne – USA boli jasne za, ale Nemecko aj Francúzsko mali námietky a roky váhali. Ruskou inváziou sa vidina ukrajinského členstva v NATO (od anexie Krymu aj tak skôr v teoretickej rovine) nadobro rozplynula, od zámeru pragmaticky upustil aj Volodymyr Zelenskyj.

Vojnou na Ukrajine teda Rusko zabránilo rozšíreniu NATO na východ, ale nie na sever. Fínsko a Švédsko sa pre ruskú agresiu rozhodli porušiť desaťročia trvajúcu formálnu nestrannosť a v horizonte dní majú definitívne ohlásiť žiadosť o vstup do spolku.

Drvivá väčšina členských štátov sa ozvala jednoznačne za rozšírenie o dva severské štáty, priaznivé stanovisko prejavil aj šéf Aliancie Jens Stoltenberg. S NATO dlhodobo spolupracujú, výzbroj majú kompatibilnú a sú politicky aj ekonomicky stabilné. Oba sú súčasťou Západu a voči ruskej agresii sa jasne vymedzujú.

Z hľadiska pripravenosti a prínosu sú na tom lepšie ako štvorica balkánskych štátov, ktorá v ostatných 15 rokoch rozšírila rady NATO: Chorvátsko, Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko. Práve chorvátsky prezident sa však vyhráža vetom.