Prečo je chorvátsky prezident proti fínskemu vstupu do NATO? Vysvetlenie hľadajte na Balkáne

Jedným z odôvodnení Ruska pre napadnutie Ukrajiny bola snaha zabrániť rozširovaniu NATO na východ. Sľuby Západu Kyjevu o členstve v Severoatlantickej aliancii sa ukázali ako nereálne – USA boli jasne za, ale Nemecko aj Francúzsko mali námietky a roky váhali. Ruskou inváziou sa vidina ukrajinského členstva v NATO (od anexie Krymu aj tak skôr v teoretickej rovine) nadobro rozplynula, od zámeru pragmaticky upustil aj Volodymyr Zelenskyj.

Vojnou na Ukrajine teda Rusko zabránilo rozšíreniu NATO na východ, ale nie na sever. Fínsko a Švédsko sa pre ruskú agresiu rozhodli porušiť desaťročia trvajúcu formálnu nestrannosť a v horizonte dní majú definitívne ohlásiť žiadosť o vstup do spolku.

Drvivá väčšina členských štátov sa ozvala jednoznačne za rozšírenie o dva severské štáty, priaznivé stanovisko prejavil aj šéf Aliancie Jens Stoltenberg. S NATO dlhodobo spolupracujú, výzbroj majú kompatibilnú a sú politicky aj ekonomicky stabilné. Oba sú súčasťou Západu a voči ruskej agresii sa jasne vymedzujú.

Z hľadiska pripravenosti a prínosu sú na tom lepšie ako štvorica balkánskych štátov, ktorá v ostatných 15 rokoch rozšírila rady NATO: Chorvátsko, Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko. Práve chorvátsky prezident sa však vyhráža vetom.

Milanovič proti Ukrajine v NATO

Chorvátsky prezident, niekdajší líder tamojších sociálnych demokratov, sa mesiac pred ruskou inváziou ozval proti ukrajinskému členstvu v NATO. Avizoval, že proti Rusku odmieta bojovať a chcel stiahnuť chorvátskych vojakov z Poľska – hoci tí už vtedy boli späť vo vlasti. Milanovičovo vyjadrenie prehĺbilo spory s chorvátskou vládou aj s Kyjevom.

PolitikaChorvátsky prezident: S Ruskom bojovať nebudeme. V prípade vojny stiahneme našich vojakov

Stredopravá vláda premiéra Andreja Plenkoviča naklonená Kyjevu sa vtedy ospravedlňovala Ukrajine za výroky prezidenta. Nie je tajomstvom, že dvaja najvyššie postavení chorvátski politici medzi sebou súperia a nevedia sí prísť na meno.

Prezident dlhodobo opakuje, že „vojna na Ukrajine sa ich netýka“, podobne argumentuje aj slovenský expremiér Robert Fico. Medzičasom sa objavili správy, že na Ukrajinu odišlo bojovať 200 chorvátskych dobrovoľníkov a ruská vláda si predvolala chorvátskeho vojenského pridelenca v Moskve.

Milanovič proti Fínsku v NATO

Najnovšie sa chorvátsky prezident ozval proti fínskemu členstvu v NATO. „Ako hlava štátu zastupujúca Chorvátsko na samite NATO budem vetovať túto pozvánku, ak bude predložená na tejto úrovni,“ vyhlásil Milanovič. Chce stíhať „ako diabla“ akéhokoľvek chorvátskeho predstaviteľa, ktorý by krok podporil.

Napriek tomu odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajine a hovorí, že presadzuje chorvátske záujmy. „Nemám s Ruskom nič spoločné. Rusi si hrajú svoju hru. V tejto vojne sú agresorom,“ cituje ho chorvátsky denník Večernji list.

Bosnianska linka

Pri bližšom pohľade na chorvátsku politickú scénu sa ukazuje, že za prezidentovými vyjadreniami možno hľadať spory s premiérom a situáciu v Bosne a Hercegovine, kde žije početná chorvátska menšina, a na jeseň (október 2022) ju čakajú parlamentné voľby.

„My máme pri moci kliku, ktorá ide proti záujmom Chorvátov žijúcich v Bosne a Hercegovine. Pri skladaní sľubu som sa zaviazal, že budem chrániť aj ich a v prípade potreby som pripravený za nich aj politicky zomrieť,“ uviedol Milanovič.

Snaží sa zmeniť volebný systém v Bosne, kde si v parlamentných voľbách obyvatelia volia svojich zástupcov v dvoch obvodoch: Federácia Bosny a Hercegoviny (zložená z Chorvátov a početnejších Bosniakov) a Rebublika srbská. Milanovič chce, aby mala chorvátska menšina vlastný obvod a kandidátov, nech ich početnejší bosniacki voliči neprehlasujú.

Vládu v Záhrebe obviňuje, že tento cieľ nedokáže presadiť na medzinárodnej úrovni a zrádza tým krajanov v Bosne. „Nakladajú s nami ako s hlupákmi a nejakým treťotriednym národom,“ odkázal Milanovič západným veľmociam.

Vydieranie vetom

A ako to súvisí s Fínskom? Viacero zdrojov naznačuje, že chorvátsky prezident, ale aj opozícia, sa vetovaním rozšírenia NATO na severe Európy snažia vymôcť si pozornosť veľmocí.

Bulharské médiá hovoria, že Milanovičova logika je „veľmi balkánska“ a jednoducho používa veto ako páku na presadenie vlastných záujmov v susednej Bosne.

Takto podľa bulharských médií, ktoré cituje Večernji list, uvažuje chorvátsky prezident: „Ak Cyprus môže vetovať sankcie EÚ proti bieloruskému prezidentovi, kým sa nevyrieši spor o plyn s Tureckom, prečo by to isté nemohlo urobiť Chorvátsko? Chcete vstúpiť do NATO? Bez problémov. My máme času dosť. Je to pre Fínsko kľúčové, pre nás je zasa kľúčové to, či si Chorváti môžu voliť chorvátskych predstaviteľov v Hercegovine. Teraz nás budú počúvať aj tí, ktorých by inak nepočúvali.“

Na zmenu volebného zákona, poťažmo bosnianskej ústavy, je potrebný súhlas západných mocností, ktorý sa Chorvátom dlhodobo nedarí získať. Západ do krehkého daytonského systému napriek jeho nedostatkom nechce zasahovať.

Podobný názor ako prezident má líder chorvátskej opozičnej strany Most Zvonimir Troskot. „Ak sa venujeme NATO a bezpečnostným otázkam na severe Európy, nevidíme dôvod na to, aby sme sa nimi nezaoberali rovnako na juhu Európy. Je to jedna z ciest, ako našim spojencom a EÚ ukázať, že nie sme spokojní s nemeckou zahraničnou politikou.“

Nezabúdajme na to, že balkánske štáty sa dlhé roky snažia o vstup do EÚ. Napredujú v prístupových rokovaniach len pomaly (Srbsko, Čierna Hora), ešte ich nezačali (Severné Macedónsko, Albánsko) a Bosna a Hercegovina nemá ani štatút kandidátskeho štátu. Zato Ukrajina sa chce bleskovo stať kandidátom, urýchlene dosiahnuť členstvo a viacero štátov EÚ vrátane Slovenska ju v tom podporuje. Kyjev má skrátka pozornosť západných elít, o ktorú sa usiluje chorvátsky prezident.