Hrdinovia, neonacisti či niečo medzi? Svet aj Slovensko rieši otázku, ako veľmi sa Azov zmenil

Od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine v utorok uplynuli presne tri mesiace. Keď prezident Vladimir Putin v skorých ranných hodinách 24. februára oznamoval začiatok takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, jedným z hlavných zámerov bolo denacifikovanie tohto susedného štátu.

Hneď na začiatok treba uviesť, že z medzinárodnoprávneho aj politického hľadiska neexistuje argument, ktorý by vedenie vojny proti druhej krajine – obzvlášť v tomto rozsahu – ospravedlňoval prítomnosťou krajne pravicového extrémizmu. Platí to bez ohľadu na veľkosť problému.

Faktom však je, že na Ukrajine boli a sú nacistické a nacionalistické prvky prítomné. V tejto súvislosti možno spomenúť okrajové politické strany Pravý Sektor alebo Sloboda, heroizovanie kontroverzného Stepana Banderu aj zo strany prozápadného exprezidenta Viktora Juščenka či organizovanie krajne pravicových vojenských táborov pre deti.

Momentálne najväčšiu pozornosť v tomto smere ale púta batalión Azov, ktorý až donedávna vzdoroval prevahe okupantov pri obrane ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Sú však výčitky o jeho nacizme relevantné alebo ide o ďalšiu z rovín ruskej propagandy?