Čína už dva roky o covide klame. Prečo jej Vatikán dôveruje? Pýta sa George Weigel v Ríme

Vatikánska východná politika, takzvaná Ostpolitik, bola témou číslo jeden u vatikanistov azda s výnimkou talianskych kolegov. Tí sledovali najmä zasadnutie Talianskej biskupskej konferencie, ktorá sa stretla s pápežom a zvolili si nového predsedu kardinála Mattea Zuppiho.

Záber z Pekingu. Foto: TASR/AP

Debata o vojne na Ukrajine sa neraz redukuje na to, či sa do krajiny majú posielať zbrane, alebo nie. Je to správne vnímanie konfliktu? Toto sa taliansky novinár spýtal vatikánskeho „ministra zahraničných vecí“ Paula Gallaghera na záver jeho návštevy v slovanskom štáte.

„Zdá sa mi veľmi jasné, že je, žiaľ, príliš skoro hovoriť najprv o mieri a potom o zmierení. Mnohí nám vraveli, že tejto téme rozumejú, chápu, že ide o hlboko ľudské i kresťanské hodnoty, ale, bohužiaľ, ľud si v týchto mesiacoch veľa vytrpel. Je priskoro. Ukrajina sa musí brániť a na to potrebuje dostávať pomoc vrátane vojenskej. Vždy sme trvali na tom, že musí existovať určitá proporcionalita, lebo opätovne začať preteky v zbrojení v Európe, vo svete nie je vhodné... Je nutné, aby bola Ukrajina zahrnutá do všetkých iniciatív za mier.“

Tajomník pre vzťahy so štátmi arcibiskup Gallagher dodal, že treba byť v neustálom kontakte s Ukrajincami. Medzinárodné spoločenstvo sa na všetkých úrovniach musí zomknúť okolo Ukrajiny. Svet a Európa boli voči krajine veľmi štedrí, doplnil arcibiskup. Vypočul si mnoho svedectiev vďačnosti Poľsku a tamojšej katolíckej cirkvi. Vnímal aj pocit osamelosti Ukrajincov voči veľkým výzvam súčasnosti. Možnú návštevu pápeža do Kyjeva, o čom sa debatovalo hlavne pred týždňom, nekomentoval.

Pápež František v týždni blahoželal k meninám moskovskému patriarchovi Kirillovi, ktorý aktuálny konflikt neodsúdil a vraví o jeho metafyzickom význame. Pontifik vyzdvihol Kirillovho menovca a „veľkého apoštola Slovanov“ svätého Cyrila. Rímsky biskup dodal, že sa modlí za Kirilla a cirkev, ktorá je zverená do jeho pastoračnej starostlivosti. Od Ducha Svätého vyprosil „obnovu a posilnenie v službe evanjelia, najmä v našom úsilí chrániť hodnotu a dôstojnosť každého ľudského života“.

Vzťahy Ríma a Moskvy sa rozvíjajú

Kirillova pravá ruka metropolita Hilarion podčiarkol, že vzťahy rímskej i moskovskej cirkvi sa rozvíjajú napriek ťažkému obdobiu. Neľahká situácia je podľa neho pochopiteľná, keďže „pápež je pod tlakom z rôznych strán... Ale nepochybujem, že (vzťahy) sa budú rozvíjať".

Pontifik Jorge Bergoglio sa od začiatku ruskej invázie do susednej krajiny pred troma mesiacmi snaží udržiavať vyváženú pozíciu, no jeho protivojnové apely sa stupňujú. Niekoľko vatikanistov zostavilo zoznam Františkových súvisiacich slov. Ich záver znie: pápež sa jasne zaujíma o osud Ukrajiny už od počiatku konfliktu a pre niektorých počas celého svojho pontifikátu. Nemenuje agresora, aby Svätá stolica mohla byť sprostredkovateľom medzi Ruskom a Ukrajinou. Avšak František na Malte odsúdil ruského prezidenta Vladimira Putina bez toho, že by ho menoval, komentovali médiá a spravodajské agentúry. Bližšie sa na nedávne slová pozrieme v nedeľnom pápežovom prehľade.

Tamojší konflikt zrejme spochybňuje vatikánske diplomatické vzťahy, lebo Petrov nástupca stále nie je v role mediátora, myslia si dokonca niektorí bergogliovci, teda prívrženci politiky pontifika Jorgeho Bergoglia. Predvídajú, že predlžovaním vojny, naopak, zosilnie pápežova kritika NATO a jeho „štekotu pred bránami Ruska“. Problematicky sa vníma tiež vatikánska politika voči Číne, ktorá dosiaľ údajne fungovala ako dedičstvo takzvanej „Ostpolitik“ (doslova východnej politiky) počas komunizmu.

V čínskej autonómnej oblasti totiž v Hongkongu zadržali kardinála, ktorý sa považuje za národného hrdinu a prezývajú ho „Svedomie Hongkongu“. Joseph Zen Ze-kiun čelí súdu za porušenie kontroverzného zákona o národnej bezpečnosti. Kardinál Zen je taktiež hlasný kritik podobne kontroverznej dohody, ktorú Svätá stolica uzavrela s komunistickou Čínou o menovaní biskupov v tejto krajine.

Vatikánska Ostpolitik k Moskve i Pekingu musí hovoriť pravdu

O Ostpolitik k Moskve a Pekingu hovoril v Ríme životopisec pápeža Jána Pavla II. George Weigel. Americký cirkevný a politický komentátor s odznakom vo farbách ukrajinskej vlajky na saku pripomenul, že Karol Wojtyla mal oproti svojmu terajšiemu nástupcovi Jorgemu Bergogliovi výhodu zoči-voči východným mocnostiam. Akú?

George Weigel na archívnej fotografii. Foto: Michael Swan/flickr.com

V Ázii, Latinskej Amerike a v „Ostpolitik“ aplikoval poľský pápež rovnaký pastoračný prístup a cirkevné metódy, aké praktizoval v Krakove, kde bol arcibiskupom. V tom bolo riadenie Ducha Svätého, ktorý si v čase studenej vojny nie nadarmo "vybral" za Petrovho nástupcu Slovana a Poliaka, ktorý výborne poznal vtedajší kľúčový kontext stredo-východnej a komunistickej Európy. Takto to vnímal i samotný Karol Wojtyla, prízvukoval Weigel. Zároveň odolal „tyranii možného“ a svojím úsilím i vierou prispel k tomu, čo sa zdalo nemožné, k pádu Sovietskeho zväzu. Viac než mediálnym naratívom a interpretáciám veril ľuďom, ktorí dobre poznali dané krajiny, a stali sa jeho poradcami a apoštolskými nunciami.

Jeden z účastníkov prednášky oponoval, že vatikánska diplomacia musí zahŕňať pastoráciu veriacich v Rusku i Číne. Weigel odpovedal, že v prvom rade treba hovoriť pravdu: „Komunizmus je kultúra lži.“ Zamyslel sa, ako môže Vatikán čakať, že komunisti v Pekingu dodržia sino-vatikánsku dohodu:

„Už sú to dva roky, čo Čína klame o víruse COVID-19,“ odvetil.

Pápež František sa v týchto dňoch vyjadril aj k situácii kresťanov vo východoázijskom štáte, na čo sa pozrieme v nedeľnom pápežovom prehľade.

Citát týždňa

Vyberáme slová, ktoré George Weigel vyslovil počas debaty po svojom prejave v Ríme:

„Svätá stolica v 21. storočí používa len morálnu silu. Je to jediná sila, ktorú má, a morálne svedectvo sa začína tým, že hovoríte pravdu. Povedať pravdu môže vyčistiť priestor na serióznu konverzáciu.“