Vojna na Ukrajine ukázala zlyhanie mieru i ľudí viacerých cirkví, hovorí vatikanista, ktorého obrátil Ján Pavol II.

277823861_668523234419493_485932077618919825_n Gian Franco Svidercoschi. Foto: Bohumil Petrík

V čom mal pápež Ján Pavol II. výhodu oproti Františkovi pri odsúdení vojny? V osobnej skúsenosti, hovorí pre Štandard taliansky vatikanista a znalec pontifikátu Jána Pavla II. Gian Franco Svidercoschi. Poľský pápež zažil nacizmus i komunizmus, zatiaľ čo Argentínčan Jorge Bergoglio vojnu zažil len z rozprávania, ale to je iné ako bomby, granáty či tanky.

Ako vidíte pripravované druhé stretnutie rímskeho biskupa a moskovského patriarchu?

Pápež si mal dať schôdzku s Kirillom v roku 2014 v Kyjeve na Majdane, aby sa spoločne modlili k Bohu, aby odvrátil dnešné bláznovstvo novej svetovej vojny. Niečo podobné sa stalo v roku 1986, keď Ján Pavol II. zvolal na modlitbu do Assisi predstaviteľov rôznych náboženstiev. Teraz, keď sa patriarcha kontroverzne vyjadril o vojne, má pápež problém s prípadnou cestou na Ukrajinou, lebo by vyvolal ďalší spor v pravosláví. Aj hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá patrí pod moskovský patriarchát, je proti Moskve. Kirillov politicko-náboženský prístup je dosť smiešny.

Absurdné bolo už prvé stretnutie pápeža Františka a patriarchu Kirilla v roku 2016. Na letisku bez žiadnych náboženských symbolov nehovoriac o tom, že to bolo na komunistickej Kube. V súčasnosti sa hovorí o ďalšom stretnutí azda na Blízkom východe. Aký to má zmysel? Mohli by sa stretnúť v Ríme či v Moskve, to je jedno. Vojna na Ukrajine ukázala zlyhanie krehkého mieru, ale aj viacerých ľudí viacerých cirkví, lebo obnažila ich neschopnosť reálne zakročiť.

Je v tejto chvíli cirkev v Ríme, Moskve či v Kyjeve, ktorá hovorí a ktorú počúvajú bez toho, aby ju zneužívali? Tak to napríklad robí Putin, ktorý si vysvetľuje evanjelium po svojom.

Proti vojne sa však vyjadrili napríklad aj stovky kňazov a diakonov ruskej pravoslávnej cirkvi.

Áno, vyhlásenia sú dôležité, no ako prorocké gesto by som čakal hlavných zástupcov rímskej a moskovskej cirkvi, aby sa šli modliť do Kyjeva. Nik by nestrieľal a v ten deň by zachránili tisíce ľudí. Teraz je to nemysliteľné, no v roku 2014 ešte áno a Kirill by vtedy mohol zaujať iný spôsob ako teraz, ktorým ospravedlňuje vojnu zmienkou o gej pochodoch či západných hodnotách. Vidieť, ako zaostali.

Nie je to vojna proti Ukrajine, ale proti Západu, a som zhrozený, že aj po 80 rokoch sa opakujú tie isté situácie. Napríklad to, čo sa stalo v ukrajinskej Buči, je podobné ako tragédia v Katyni (sovieti tam počas druhej svetovej vojny zavraždili tisíce poľských dôstojníkov, pozn. red.). To je strašné.

Aj o tomto by pápež mohol hovoriť s Kirillom na pripravovanom stretnutí.

Ako? V marci spolu telefonovali, pápež hovoril o konci svätej a spravodlivej vojny a nutnosti mieru, a potom Kirill spraví vlastné vyhlásenie – a predtým hovoril dokonca o metafyzickej vojne.

V čom je odlišný prístup Františka a Jána Pavla II. voči vojne?

V osobnej skúsenosti. Poliak Karol Wojtyla zažil nacizmus i komunizmus a sám povedal, že „tieto totalitné režimy som zažil zvnútra a dá sa pochopiť moja citlivosť k obrane ľudskej dôstojnosti“. Po vypuknutí druhej svetovej vojny, keď Nemecko napadlo Poľsko, utekal so svojím otcom, no vrátil sa, lebo videl, ako sa približuje Červená armáda. Na vlastnej koži zažil Pakt Molotov-Ribbentropp, v ktorom sa Sovietsky zväz a nacistické Nemecko zaviazali neútočiť na seba a vlastne si rozdelili Poľsko.

Naopak, Argentínčan Jorge Bergoglio vojnu zažil len z rozprávania, nanajvýš zažil ľudové revolúcie v Latinskej Amerike, ale to je iné ako bomby, granáty či tanky. Preto je odlišná Františkova citlivosť v odsúdení vojny, jej tragickosti, a v skutočnom pochopení toho, čo sa deje. Preto je menšia i účinnosť jeho slov a gest, spolieha sa skôr na diplomaciu.

Napríklad hneď po invázii išiel pápež na ruskú ambasádu, čo nebola najlepšia vec, mal najprv a primárne vyjadriť solidaritu s utrpením ukrajinského ľudu.

Pred hroziacou druhou vojnou v Iraku pápež Ján Pavol II. poslal dvoch kardinálov nielen na pomoc ľuďom, ako to spravil aj František, ale tiež k Saddámovi Hussainovi, lídrovi Iraku, a k prezidentovi USA. Aj keď Spojené štáty potom krajinu napadli, pápež zachránil „tvár“ Západu, viditeľne sa činil. Tesne pred vypuknutím vojny v marci roku 2003 na modlitbe Anjel Pána odložil pripravený text a povedal: „Patrím ku generácii, ktorá zažila a prežila druhú svetovú vojnu. Mám povinnosť povedať všetkým mladým ľuďom a mladším ako ja, ktorí túto skúsenosť nezažili: „Už nikdy viac vojna!“ ako povedal Pavol VI. pri svojej prvej návšteve Organizácie Spojených národov.“

Akú úlohu má spravodlivá vojna v tradícii Tomáša Akvinského?

Skončila sa a mala by sa skončiť. Ale zoči-voči tomu, čo sa deje, a to, že Západ má možnosť zastaviť Putina, hovorím za seba ako veriaci, ako katolík: Je lepšie vyzbrojiť sa v rámci OSN proti Putinovi. Ale v predstavách ľudí už v roku 2022 je, že sa nesmie viesť vojna.

Obranná vojna je predsa spravodlivá.

Áno, ale je ťažké povedať, že vojna je vôbec spravodlivá. Myslím si, že Ján Pavol II. sa v tejto línii mohol vyjadriť, lebo v čase studenej vojny boli dve mocnosti proti sebe, no teraz jedna mocnosť napadla štát. Pápež František nedávno hovoril o invázii, predtým hovoril len o agresii, invázia je niečo viac, lebo značí vstup na iné územie, narušenie suverenity a medzinárodného práva. Zdá sa mi, že ide o odlišnú situáciu.

Gian Franco Svidercoschi. Foto: Bohumil Petrík

Je účinná Františkova diplomacia nepomenovať jasne útočníka?

To asi nepochádza od štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina, ale skôr od pápežových osobných poradcov, ktorí mu veľmi nepomáhajú. Verili, že takto bude mať možnosť mediácie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Súhlasíte s názorom, že František je zmätočný a na začiatku bol rusofil, ako sa objavilo v talianskej tlači?

Nebol rusofil, ale jeho spôsob kritiky vojny sa skrátka silou udalostí vyvíja, postupne zostruje slová, ale vidieť, že ho to stojí námahu, akoby hovoril menej než to, čo si ozaj myslí. Rovnako pápež František azda nikdy nevyslovil slovo Hongkong, lebo spravil kontroverznú dohodu o menovaní biskupov s Čínou, a tak ide o citlivú otázku. Je väzňom politiky svojho vlastného štátneho sekretariátu.

Gian Franco Svidercoschi

Je taliansky vatikanista s poľskými koreňmi, ktorý spolupracoval s Jánom Pavlom II. Vďaka priateľstvu s poľským pápežom znovuobjavil katolícku vieru a o Karolovi Wojtylovi napísal niekoľko kníh, napríklad Kto má strach z Jána Pavla II.? a Pápež, ktorý nezomiera. Do češtiny preložili knihy Život s Karolem a List židovskému příteli. Práve mu vyšla publikácia Lolekovi priatelia o osudoch niekoľkých Židov a priateľov poľského pápeža Karla Wojtylu, ktorého prezývali Lolek. Svidercoschi pôsobil aj vo vatikánskom denníku Osservatore Romano.


Ďalšie články