Komentátor si môže dovoliť povedať to, čomu sa diplomat či štátnik vyhne, aj keď to všetci aj tak vidia – na americkom prezidentovi Joeovi Bidenovi sa podpisuje vek. Plná duševná sviežosť v sedemdesiatich deviatich rokoch je výnimka, nie pravidlo, a Biden sa mu nevyhol. Takže keď má aktuálne reagovať, môže mu okamžitá orientácia spôsobiť problémy, zarozpráva sa či hovorí veci, ktoré nie sú úplne tak. To je problém, ktorý radi prenecháme Američanom. Ale svet určite musia zaujímať jeho názory na medzinárodnú politiku, momentálne na vojnu na Ukrajine. Niektoré výroky vytrhnuté z kontextu, napríklad ten o tom, že Putin nemôže zostať pri moci, si môže každý vykladať, ako chce.
Biden nedávno formuloval svoju „ukrajinskú“ politiku v článku pre New York Times a nebezpečenstvo rôznych interpretácií tam nehrozí. Naopak, môžeme povedať, že keď má človek možnosť usporiadať si myšlienky, tak text ukazuje aj pozitíva vysokého veku. Je nielen výrazovo triezvy – aj čo sa týka koncepčného aparátu, akoby bol napísaný pred tridsiatimi rokmi a nie dnes (nie však vtedajším Joeom Bidenom, ktorému sa záľuba v kvetnatej rétorike párkrát vypomstila).
Biden v texte objasňuje niekoľko bodov, okolo ktorých sa v USA v poslednom čase rozprúdila diskusia. Takticky cituje prezidenta Zelenského, že túto „vojnu definitívne ukončí len diplomacia“, aby potvrdil, že nebude „vyvíjať nátlak na ukrajinskú vládu – neverejne ani verejne – k územným ústupkom. Niečo také by bolo chybné a v rozpore so zavedenými zásadami. Rozhovory Ukrajiny s Ruskom neuviazli, pretože by sa Ukrajina obrátila k diplomacii chrbtom. Uviazli, pretože Rusko pokračuje vo vojne v snahe zmocniť sa toľkých ukrajinských území, ako je len možné.“
Čo neznamená, že k nejakým územným ústupkom – nech už ich definujeme voči akémukoľvek predchádzajúcemu stavu – nakoniec nedôjde. Biden len hovorí, že o tom musia rozhodnúť Ukrajinci sami. Implicitne tak nesúhlasí s Henrym Kissingerom, ktorý o územných ústupkoch hovoril minulý týždeň.
Američania nedodajú rakety s najdlhším doletom