Rezník: Keby sme robili spravodajstvo progresívne, výhrady k mojej osobe by boli oveľa menšie

Vaše pôsobenie si mnohí spájajú s odchodom ľudí ako pani Kovačič Hanzelová zo spravodajstva. Ako to spätne hodnotíte, prečo podľa vás títo ľudia odišli?

Každý odchod zamestnanca ma ako šéfa zamrzí. O to viac, keď je nespokojných viac. V tomto prípade išlo o slobodné rozhodnutie viacerých redaktorov spravodajstva. Je to však už roky stará záležitosť, s ktorou sme sa snažili vysporiadať a budovať tím spravodajstva naďalej tak, aby prinášal objektívne informácie verejnosti. V sekcii spravodajstva pracujú aj ľudia, ktorí tam pracovali aj predtým, ako som do RTVS prišiel ja. Odmietam akékoľvek tlaky na redaktorov alebo zamestnancov. Som si vedomý toho, že aj v súvislosti s novým spravodajským okruhom sa máme kam posúvať, personálne aj technicky a robíme všetko pre to, aby sa naši zamestnanci cítili maximálne komfortne. Spravodajstvo sa za uplynulé štyri roky posunulo k vyššej kvalite, k vyššej sledovanosti. O tom svedčia všetky prieskumy, ktoré hodnotia dôveryhodnosť spravodajstva RTVS. Život sa za ten čas posunul niekde úplne inde. Pre mňa je dôležité to, že všetky situácie sme zvládli.

Oni tvrdia, že odišli preto, lebo tu boli nejaké zásahy do ich práce…

Nie, prepáčte, ale tu vás musím zdvorilo prerušiť. Neboli tam žiadne zásahy do ich práce.

Keď sa na to teraz spätne dívate, spravili by ste niečo inak?

Ja sa väčšinou späť nepozerám, lebo žijeme v danom čase a priestore a daných okolnostiach. Preto to podľa mňa nemá zmysel.

Boli by ste radi, ak by sa títo ľudia vrátili späť?

Nemyslím si, že by bolo potrebné, aby sa vrátili do RTVS. Dnes tu máme veľa šikovných novinárov a žurnalistov, ktorí si robia svoju prácu mimoriadne dobre. To nie je len pocitová záležitosť, o tom svedčia dáta.

Hovoríte, že spravodajstvo sa zlepšilo, no zároveň vieme, že len nedávno musel kvôli manažérskemu zlyhaniu odstúpiť váš šéf spravodajstva pán Chuguryan, ktorý nezachytil situáciu na Ukrajine. Nie je to v rozpore?

Nie, lebo spôsob, akým kladiete otázku, má v sebe inkluzívne obsiahnutý princíp pars pro toto, to znamená, že zamieňate časť za celok. Spravodajstvo RTVS patrí v prieskumoch medzi dlhodobo najobjektívnejšie spomedzi všetkých televízií na Slovensku. Ide o nepretržitú 24-hodinovú výrobu a obrovské kvantum informácií a zdrojov. Dlhodobo sa nám darí prinášať overené a objektívne informácie. Nehovorím, že sa nestane chyba, omyl alebo nezrovnalosť. Sme ľudia a všetci môžeme občas zakopnúť. Nepovažujem preto za fér hodnotiť spravodajstvo ako celok na základe niekoľkých pochybení. Rozumiem tomu, že hodnotné a dôležité spravodajské príspevky sa tu chváliť nebudú, nie je však v poriadku hodnotiť na základe niekoľkých prešľapov kvalitu fungovania celého spravodajstva RTVS. Pracujú tam totiž konkrétni ľudia, mnohí tam pracovali už pred mojím nástupom a pracujú tam dodnes. Aj voči týmto šikovným ľuďom a aj voči všetkým zamestnancom RTVS je takéto zovšeobecňovanie naozaj nefér. Ak mesačne robíme tisíce reportáží, tak je štatisticky pravdepodobné, že urobíme nejakú chybu. Keď upečiete 999 chlebov v štandardnej kvalite, tak to vaši zákazníci vnímajú ako úplnú samozrejmosť. Ak sa vám v tisícom objaví kaz, tak vám to pokazí meno aj pri tých zvyšných 999. Toto sa naši kritici snažia urobiť aj vo vzťahu k spravodajstvu – vlastnosti jednej časti sa prisudzujú celku.

Súviselo s odchodom pána Chuguryana aj vystúpenie Jána Čarnogurského?

Nie. Odchod Vahrama Chuguryana súvisel s nezachytením začiatku vojny na Ukrajine v televíznej časti spravodajstva.

Výšku odstupného pána Chuguryana mi zrejme neprezradíte.

Legislatívne to nie je možné. Ale chcem povedať, že jeho výška bola dohodnutá pri nástupe, nie pri odchode.

Väčšina novinárskej obce na Slovensku je liberálna či progresívna. Česká televízia tomuto trendu podľahla a jej redaktori z veľkej časti kopírujú mainstreamové spravodajstvo zo sveta a produkujú rovnaké z Česka. Mala by RTVS podľa vás tomuto vzdorovať?  

Ja si myslím, že práve spravodajstvo RTVS je príkladom toho, ako sa má a dá robiť verejnoprávne spravodajstvo. Myslím si, že naše spravodajstvo je centristické. To znamená, v našom spravodajstve sa snažíme zachytávať aj liberálny aj konzervatívny svetonázor, aj sociálno-demokratický, aj národne orientovaný, aj environmentálny, aj rôzne iné. To je podľa mňa úlohou verejného spravodajstva. Keby sme robili spravodajstvo liberálno-progresívneho typu, tak by výhrady aj k RTVS alebo mojej osobe boli oveľa menšie, ak by vôbec nejaké boli. Som pripravený niesť toto bremeno, lebo si myslím, že spoločnosť sa skladá z mnohých parciálnych celkov a úlohou RTVS je, aby tieto celky integrovali do jedného spravodajského celku.

Podľa akých princípov je podľa vás možné dosiahnuť názorovú vyváženosť spravodajstva? A teraz sa nepýtam na rôzne diskusie, komentáre a podobné formáty, ale na spravodajstvo, aké rozhlas vysiela každú polhodinu.

Takéto spravodajstvo je zostavované predovšetkým z agentúrnych správ a zo zvukových materiálov, ktoré pripravujú naši redaktori. Agentúrna správa je vystavaná ako obrátená pyramída, to znamená najprv máte základ a potom na to nabaľujete nejaké veci. Myslím si, že v rozhlasovom spravodajstve to dodržiavame. Ako mladý som mal možnosť byť na stážach v BBC a navždy som si zapamätal to, čo nám guvernér BBC hovoril vo vzťahu k spravodajstvu, že z desiatich dielov štyri patria koalícii, štyri opozícii a dve vláde. A keďže vláda je zložená na základe výsledkov koaličnej dohody, tak plus mínus šesť dielikov má vláda a koalícia a štyri opozícia. Toto sa snažím celý môj profesionálny život dodržiavať.

Darí sa tento princíp zachovať aj pri zahraničných spravodajcoch? Nemám pocit, že by sa správy z USA, špeciálne správy o Donaldovi Trumpovi v niečom zásadne líšili od správ v mainstreame.

V Spojených štátoch sme dlhý čas nemali televízneho spravodajcu. Istý čas to robil Martin Rajec, ale ten pripravoval príspevky predovšetkým pre rozhlas. Odkedy je spravodajcom v USA Štefan Hudec, tak je spravodajstvo zo Spojených štátov vyvážené, o čom svedčí aj to, že vy sa pýtate na toto, ale liberálna časť mediálneho priestoru nám vyčítala a vyčíta, že spravodajstvo, ktoré odtiaľ robíme je príliš pro-trumpovské.

Čo by ste v rámci spravodajstva chceli do budúcna zlepšiť?

Za celé tie roky neboli v RTVS vytvorené podmienky na to, aby sa vytvoril spravodajský okruh. Ten sme chceli spúšťať v septembri 2023, ale vojna na Ukrajine pred nás postavila novú výzvu a myslím si, že sme ju so cťou zvládli, aj keď nie v dokonalej podobe. Ak by sme šli podľa pôvodných plánov, prišiel by s plnou parádou, vybudovanými štúdiami, s grafikami. Teraz sme ho spravili od piatka poobedia do pondelka rána a to považujem za nesmierne zložitý a úžasný výkon všetkých kolegov v RTVS. Každopádne, naša predstava toho, ako by tento kanál mal vyzerať, je, že v štúdiu bude sedieť dátový analytik, ktorý bude priamo v rámci relácie posúvať dáta dvom moderátorom a jednému alebo dvom hosťom. To posunie realizáciu spravodajstva na úplne inú úroveň. Mnohí nás teraz, po troch mesiacoch fungovania, porovnávajú s ČT 24. Ale tá vysiela od roku 2005, českí kolegovia túto televíziu cibria sedemnásť rokov. Nechcite od nás, aby sme za tri mesiace robili to, čo robia oni po sedemnástich rokoch. A to ani nespomínam fakt, že Česká televízia a Český rozhlas majú k dispozícii dokopy 380 miliónov a my máme rozpočet 150 miliónov eur.

O vás je známe, že ste za zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Viete povedať, akú sumu by ste preferovali?

V roku 2020, od konca mája až do polovice augusta na ministerstve kultúry niekoľkokrát zasadla komisia, ktorá tento problém riešila, ktorá ho analyzovala a ktorá dospela k záveru, že optimálny poplatok je 8,50 eur. Ale dospela aj k záveru, že to nie je možné urobiť skokovo. Zvyšovať sa to má rok po roku o istý koeficient. Veľmi dôležité bolo aj to, že na konci dňa malo byť legislatívne ukotvené to, ako sa bude koncesionársky poplatok valorizovať. My dnes máme trojzložkový systém, to znamená, že máme koncesionárske poplatky, ktoré sú devätnásť rokov na rovnakej úrovni, máme zmluvu so štátom a možný príjem z reklamy, kde však môžeme mať len 0,5 percenta vysielacieho času, čo je v podstate zanedbateľné. Hoci musím povedať, že za uplynulých 5 rokov sme príjmy z reklamy zdvihli o sto percent. Zmluva so štátom sa podpisuje na dvoj- až trojročné obdobie, pričom ide len o šikovnosť štatutára RTVS a ministerstva kultúry, ktoré s tým v konečnom dôsledku aj tak ide na ministerstvo financií. Myslím, že čas hrá v tomto prípade v náš prospech. Čím nezávislejšia je RTVS, tým je aj vyššia kvalita demokracie.

Výber koncesionárskych poplatkov sa v mnohých prípadoch spája s drakonickým vymáhaním. Aj ja sám viem o prípade, keď ľuďom prišlo vyrozumenie, že majú zaplatiť dlh presahujúci 700 eur.

Drakonicky sa koncesionárske poplatky vymáhajú spätne. Riešim také prípady a v niektorých rozhodnem, že toto nie, lebo rodina žije v zložitej sociálnej situácii. Na druhej strane, ten poplatok je zo zákona povinný platiť každý občan. Áno, stávajú sa také prípady, ale urobili sme opatrenia na to, aby sme tie prípady minimalizovali. Je treba povedať, že my mesačne rozpošleme tisíce takých výziev. To len svedčí o tom, ako bolo dlhodobo zanedbané platenie koncesionárskych poplatkov zo strany niektorých ľudí. Nehovoriac o tom, že si pamätám situáciu, keď istý nemenovaný minister financií vyzval ľudí, aby neplatili koncesionárske poplatky. To považujem za absolútne zlyhanie elít.

Aj vaši kritici uznávajú, že na začiatku vášho pôsobenia sa vám podarilo finančne zastabilizovať fungovanie RTVS. Teraz vás však kritizujú za istú rozšafnosť, napríklad za spustenie nových kanálov, ktoré majú byť – ako to volajú – len akýmsi vaším pomníkom, pričom RTVS na to údajne nemá peniaze.

Už pred piatimi rokmi som mal v projekte napísané, že vybudujem športový okruh, po ktorom verejnosť dlhodobo volá. Základným stavebným kameňom televíznej práce je budovanie diváckeho návyku. To znamená, že divák vie, že v tomto čase v daný deň dostane taký a taký typ programu. Do toho prídu majstrovstvá sveta v hokeji, čo znamená 64 zápasov. My ale nevieme zavolať do IIHF, že prepáčte, nedávajte zápasy o pol šiestej, lebo my tam máme národnostné vysielanie. Vytvorením športového okruhu sme vyriešili stabilizáciu programových štruktúr, predovšetkým na Dvojke, ale aj na Jednotke.

Otázkou je, či máme na spustenie nových kanálov.

Samozrejme, vysvetlím to. Trojku, ktorá je lowcostový okruh, sme vybudovali, lebo ľudia dlhodobo volali po tom, že chcú vidieť veci z archívu. Celá Trojka ročne stojí 1,8 milióna, z toho aj tak najväčší balík ide ochranným zväzom. Ale kľúčové je, že vzhľadom na zmluvu, ktorú máme s Towercomom a ktorú sme zdedili, platíme od roku 2011 do roku 2026 tejto spoločnosti veľmi veľké peniaze. Tá zmluva je v podstate nevypovedateľná, lebo aj keď ju vypoviete, musíte vyplatiť všetko rovnako, akoby ste tie služby odoberali do roku 2026 a v konečnom dôsledku aj tak nemáme alternatívnu sieť televíznych prijímačov.

Náklady na dva okruhy a päť okruhov sú v princípe také isté, lebo sme s Towercomom ako ich najväčší klient vyrokovali zľavy. Zmluva za dva okruhy bola dohodnutá na 1,8 milióna a my to dnes máme za 600-tisíc. Tam sme našli prostriedky na to, aby sme mohli mať päť televíznych okruhov. Druhá vec je, pozrite sa dookola. Česká televízia má šesť televíznych okruhov. Koľko okruhov majú rakúska, poľská, slovinská televízia? Slovenská televízia mala dva okruhy, veď to je nekonečná hanba. Môj manažment vytvoril štandardný multikanálový vysielací dom. Na to som veľmi hrdý.

Nemyslíte si, že by bolo v rámci šetrenia možné spojiť napríklad športový a spravodajský kanál?

Nie, to nie je možné.

Prečo?

Poznáte niekde na svete okruh, ktorý by vysielal spravodajstvo a šport? To nefunguje. Keby to fungovalo, tak by to už dávno niekde mali. Základom úspešného televízneho programingu je budovanie diváckeho návyku. Keď bude hokejový zápas play-off a v tej istej chvíli urobí tlačovku, napríklad predseda vlády, tak poviete divákom, že máme štrnástu minútu tretej tretiny, stav zápasu je 2:2 a my prepíname na tlačovku? Veď by nás roztrhali. Verte tomu, že máme rozanalyzované, ako fungujú charaktery a profily jednotlivých televíznych okruhov vo svete. A spravodajsko-športový okruh nefunguje.

RTVS stratilo licencie na vrcholové futbalové a hokejové podujatia…

A to vám kto povedal? Prečítali ste si Mediaboom?

Je predsa pravda, že licenciu na majstrovstvá sveta v hokeji máte už len na jeden rok, nie?

Šport RTVS odvysiela do roka vyše 5-tisíc hodín programu. Veď to sú stovky zápasov. Veď to nie je len o majstrovstvách sveta v hokeji. Máme všetky prípravné zápasy a ďalších 111 licencií. Máme tam futbalu, koľko chcete, máme tam hokeja, koľko chcete. Máme hokejovú ligu, máme zápasy reprezentácie. Keby som to otočil v logike tejto otázky, tak by som sa mohol opýtať, že kolegovia z JOJ Šport majú licenciu až od roku 2024, tak prečo vysielajú, keď ju majú až od roku 2024?

Otázka sa týkala vrcholových podujatí. Tých, ktoré majú najvyššiu sledovanosť.

Ale vrcholové podujatie je aj olympiáda a tú ostatní nemajú a my ju máme. Veď my sme doteraz tiež nemali všetko. A to, čo sme nemali my, sa nevysielalo vôbec, alebo to v skrátených sekvenciách vysielal len Eurošport, a aj to nie Slovákov. Máme dostatok atraktívneho obsahu. A dovolím si tvrdiť, že šport tu robíme najlepšie.

Teraz však vyznievate tak, že vám nezáleží na tom, či budete alebo nebudete vysielať majstrovstvá sveta v hokeji či futbale.

To nie je pravda. Pred chvíľou ste sa ma pýtali na koncesionárske poplatky. Pred desiatimi rokmi sa za ligu majstrov platilo 700-tisíc na dve sezóny. O2 to teraz kúpilo na slovenský a český trh za 14 miliónov a potom to za šesť miliónov dal pre Slovensko Orangeu, ktorý to napokon zabalil. Tie práva zdraželi natoľko, že televízie na to nemajú, preto to kupujú telekomunikační operátori. To, samozrejme, nemôže nič meniť na ambícii národného vysielateľa podporovať domáci šport a pohyb. Zmyslom športového okruhu ale nie je len prinášať reprezentáciu. Samozrejme, to je v prvých troch prioritách. A áno, od roku 2024, možno 2025 získal licenciu na šport niekto iný. Tam sa ešte naťahujeme o to, že sme mali kúpenú licenciu aj na rok 2020, len v rámci covidu hokejové majstrovstvá neboli, takže je možné, že sa to posunie. Ale zmyslom športového okruhu je, aby sa ľudia začali viac hýbať, nielen vysielať reprezentáciu.

Prejdime k voľbe: prečo by vás mali voliť konzervatívni poslanci?

Lebo počas celého môjho pôsobenia v médiách som sa vždy otvorene hlásil k tomu, že som národne, konzervatívne a kresťansky založený človek. Aj v rozhlase, aj v televízii som sa vždy snažil vytvárať rodinne založené programy. Programy, ktoré preferujú spôsob života, ktorý máme ukotvený v ústave a ktorý vyplýva z toho, že žijeme v priestore, ktorý je definovaný nejakými základnými kresťanskými východiskami.

Snažili ste sa získať aj nejakú politickú podporu?

Nie. Celý čas to robím spôsobom, že urobím projekt, predstavím víziu a idem ju odprezentovať. Takto som to vždy robil, takto je to podľa mňa korektné. V hodnotení kandidátov som si prečítal mimoriadne zábavnú vetu: „RTVS trpí jeho pragmatizmom a schopnosťou dohodnúť sa na politickej úrovni prakticky s kýmkoľvek, kto ho podporí.“ Začínal som v roku 1993 v Košickom štúdiu, kde som vyhral konkurz. Prvýkrát ma zvolili za Mečiara, potom ma zvolili za Dzurindu, do TASR ma zvolili za Fica, ale aj za Radičovej, potom ma znovu zvolili za Fica a teraz som tu za Matoviča aj Hegera. To si vážne myslíte, že ja som za niekým chodil, či sa nedohodneme? Nie je to skôr tým, že sa snažím riadiť médiá tak, že dávam priestor čo najširšiemu spektru názorov a byť slušný ku každému, aj k liberálovi, aj ku konzervatívcovi, aj k socialistovi, proste ku všetkým? Lebo slušnosť a dialóg je základom toho, že sa ľudstvo posúva vpred. A to, čo mi prekáža, je, že hneď ako nemáte názor, ktorý korešponduje s liberálno-progresívnymi predstavami, tak v prvom kole ste neslušný človek. V druhom kole je, že neslušný človek nemôže byť súčasťou verejnej debaty. A v treťom kole vás ostrakizujú úplne a potom sa otočia a pozrú sa, že kto je ďalší.

Ste prezentovaný ako opozičný kandidát. Cítite sa tak?

Nie. Cítim sa ako kandidát RTVS.

Myslíte si, že máte šancu vyhrať už prvé kolo?

Nad týmto sa nezamýšľam. Jediné, čo viem, je, že nemám žiadny plán B.

Boli ste na vypočúvaní aj na nejakom poslaneckom klube?

Nie.

Ostatných kandidátov som sa pýtal, čo sa vám za uplynulých päť rokov podarilo. Vás sa chcem opýtať, čo sa vám nepodarilo?

A prečo sa ma neopýtate, čo sa mi podarilo?

Tak povedzte tri veci, ktoré sa vám podarili.

Počas môjho funkčného obdobia vznikli tri nové televízne okruhy, čo tu predtým nikto nikdy nespravil. Natočili sme dva najsledovanejšie seriály v histórii RTVS – Hniezdo a Priznanie. A po dlhých rokoch sme koprodukovali aj jeden famózny film, ktorý sa volá Jozef Mak. A rovnako sme teraz prvýkrát, odkedy je rozhlas a televízia spojená, dotočili v priestoroch a štúdiách Mlynskej doliny film, ktorý sa volá Kôň, ktorý odvysielame na Vianoce. Na to som nesmierne pyšný.

Čo sa vám nepodarilo?

Nepodarilo sa mi presvedčiť elity, aby sme vymysleli stabilný systém financovania RTVS. To sa mi nepodarilo, hoci som sa veľmi, veľmi snažil. Uvidíme, či budem mať príležitosť to opäť skúsiť.

https://standard.sk/218490/peter-janku-kandidat-na-sefa-rtvs-mojim-zaujmom-je-zburat-ideologicke-barikady/

https://standard.sk/218990/tibor-buza-nevidim-dovod-na-samostatnu-lgbt-relaciu/