Menšinová vláda je nezmysel

Robert Fico a Richard Sulík. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Igor Matovič nedokázal vládnuť s ústavnou väčšinou, ako by mohol vládnuť s menšinovou vládou alebo s tesnou väčšinou? Táto kríza má len jedno čisté riešenie.

Na stole sú dve možnosti, ak sa chce Igor Matovič s Eduardom Hegerom vyhnúť predčasným voľbám a nechať SaS v opozícii. Menšinová vláda s tolerančnou zmluvou so stranou SaS alebo tesná väčšina – vláda 76 poslancov.

Obidve sú nezmysel, ale obidve majú potenciál oddialiť predčasné voľby. Sulík by mal obidva varianty odmietnuť.

Povedzme prečo.

Možnosť prvá, 76-tka. Okamžitou reakciou na vypovedanie koaličnej zmluvy na tlačovke Richarda Sulíka minulý týždeň boli snahy o vytvorenie tesnej väčšiny. Igor Matovič napočítal do 76, s podporou Tomáša Tarabu a dvoch Kuffovcov. Tento variant predpokladá úplnú konsolidáciu pomerov vo vláde (Čepček, Mičovský, Hatráková), čo dokonca vytvára väčšinu 77 hlasov. Ale je to ilúzia.

A to hneď z piatich dôvodov, pokojne ich môžeme vymenovať: Čepček, Mičovský, Hatráková, Taraba, Kuffa. Každý z týchto poslancov síce dokáže hlasovať s vládou, ale každý má dosť dôvodov správať sa nezávisle a slobodne, dourážaní a ponížení boli ikskrát.

Navyše existuje minimálne päť ďalších dôvodov proti, aj im možno dať mená: Krúpa, Čekovský, Stančík, Šeliga, Žitňanská. Tých dôvodov je v skutočnosti ešte viac, niektoré mená sedia aj vo vláde.

Zhrnuté a podčiarknuté, vo vláde s tesnou väčšinou by vzrástol význam nie silných hráčov (Matovič, Kollár), ale tých najslabších ohniviek v reťazi.

Ešte väčším nezmyslom je menšinová vláda s tichou (vymedzenou) podporou SaS.

Teoreticky to možné je, ale prakticky ide o nezmysel. Veď ak nedokáže Matovič vládnuť so Sulíkom v koalícii, kde si môžu podeliť zdroje a rezorty, ako by dokázali „vládnuť“ bez odmeny za to?

Bolo by to len čakanie na ďalší konflikt, palec hore alebo dole by ukazoval Sulík. S tým Matovič nemôže nikdy súhlasiť.

Ak chce táto vláda pokračovať, má jedinú šancu: vytvoriť ilúziu úradníckej vlády v súčasnom zložení, teda aj s hlasmi SaS. Bez Sulíka na ministerstve, bez Matoviča na ministerstve, zrejme aj bez niektorých ďalších výrazných mien (Kolíková), ale s dostatkom hlasov v parlamente. A pokojne s Hegerom na čele. Medzi úradníkmi by sa konečne cítil ako ryba vo vode.

Aj tento variant má však dva silné protiargumenty.

Tým prvým je rola prezidentky, ktorá by si mohla klásť pri zložení vlády podmienky a niektoré mená by boli – povedzme to tak, ako to je – z progresívnej opozície. A tým druhým je praktický argument. Je len otázka času, kedy by mal poslanec Matovič ťažký konflikt s poslancom Sulíkom.

Z vyššie povedaného vyplýva, že pokračovať v tom trápení sa dá. So SaS-kou aj bez SaS-ky. Ale nie nadlho.

Čisté riešenie je len jedno. Dohoda na predčasných voľbách.

Navyše táto možnosť má jednu výhodu aj pre vládu. Rýchle predčasné voľby by aspoň sčasti ušetrili vládu od hnevu voličov, keď sa naplno prejavia dôsledky blížiacej sa ekonomickej krízy, vysokej inflácie a možno aj recesie. Povedané priamo: dôsledky toho, čo pre Slovensko znamená, ak sa úplne odstrihneme od Ruska.

Toho sa vo vláde obávajú všetci, ale najviac asi Kollár a Sulík. Každý z nich má nejakú opciu, ako sa aj po voľbách dostať do vlády. Na rozdiel od Matoviča. Ten ale, ak by bola kríza naozaj veľká (benzín na prídel), ju nemusí vôbec prežiť.

Táto možnosť má ešte niečo: dátum. Na jeseň budú komunálne a župné voľby. Strany už majú objednané bilbordy.

V pozadí celej tejto krízy je okrem Matoviča ešte jedna veľká nerovnováha: vo vláde je najsilnejší Matovič a jeho poslanecký klub. Ale v krajine je silnejší ako on aj Sulík, aj Kollár. Prinajmenšom svojím koaličným potenciálom.

Alebo inak – v spoločnosti je už dlho úplne iná väčšina, ako nám vládne. V demokracii to so sebou prináša tlak. A ako vieme, ak sa k tomu pridá ekonomický tlak, bude rozhodnuté.

Ďalšie články od Jaroslav Daniška
Ďalšie články