Rusi, Nemci a plyn. Je to hra na mačku a myš?

Nemecká kancelárka Angela Merkelová (vpravo) si berie drink v rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas ich stretnutia v záhrade na zámku Meseberg neďaleko Berlína 18. augusta 2018. Foto: TASR/AP

Nemecko je na prahu humanitárnej krízy. Práve hroziacim utrpením nemeckého ľudu zdôvodňuje Kanada výnimku zo svojich protiruských sankcií a posiela do Ruska turbínu. Turbínu do plynovodu Nord Stream 1. Rusi totiž hovoria, že bez nej nemôžu Nemcom posielať dosť plynu. A bez dostatku ruského plynu môže nastať práve ona humanitárna kríza.

Priviesť jednu z najbohatších ekonomík sveta na prah humanitárnej krízy, to dokáže málokto. Dvojica Gerhard Schröder a Angela Merkelová to však zvládla. Obaja sa faustovsky upísali Vladimirovi Putinovi. Prvý pre peniaze, druhá pre popularitu. Teraz obaja platia svoje účty, hoci len morálne, našťastie pre nich mimo svetla reflektorov.

Ak by dnes Nemci mali v prevádzke toľko jadrových reaktorov, ako má susedné Francúzsko, budú len ťažko čeliť najhoršej energetickej kríze od ropného šoku roku 1973. Len ťažko bude kolabovať nemecký energetický obor Uniper, ktorý bude musieť podľa všetkého sanovať Scholzova vláda miliardami eur z vreciek daňových poplatníkov.

Len ťažko bude nemecká ministerka školstva varovať, že pre nedostatok plynu budú musieť v krajine zostať na jeseň školy zatvorené. Len ťažko sa v častiach Nemecka budú uchyľovať k prídelovému hospodáreniu s teplou vodou pre domácnosti, ako referujú už aj vo Financial Times. Len ťažko bude najväčší prenajímateľ rezidenčných nehnuteľností v krajine, Vonovia, sťahovať teplotu vykurovania ústredným kúrením. Len ťažko sa budú zatvárať plavecké bazény, znižovať intenzita verejného osvetlenia…

Ešte donedávna kdekto aj vo verejnej diskusii hovoril, že Nemci majú svoju energetickú koncepciu predsa perfektne premyslenú. Dnes už nielen sociálnymi sieťami kolujú oveľa skôr len slová klasika: Nemci nerobia malé chyby.

Upísali energetickú bezpečnosť národa

Schröder a Merkelová nespravili chybu tým, že by Kremľu upísali svoju dušu, na to sa majú asi až príliš radi. Namiesto toho upísali energetickú bezpečnosť svojho národa. Napokon, Scholzova vláda už to nejako takto pomenováva: obrovská chyba. Táto obrovská chyba teraz Putinovi umožňuje, aby sa s Nemcom pohrával ako mačka s myšou. S myšou, ktorá sa mačkou nechala vlákať do pasce na myši. A tá si ju teraz – priškripnutú – vychutnáva.

Takže Nemec najprv pristúpil na Rusovu požiadavku platieb za plyn v rubľoch. Pritom platba v rubľoch, respektíve zriadenie rubľového účtu v ruskej štátnej Gazprombanke, je napríklad podľa stanoviska právnikov Európskej komisie porušením protiruských sankcií.

Len čo teda Nemec začal platiť v rubľoch, Rus ho prinútil porušiť protiruské sankcie znova. Aj keď tentoraz tie, ktoré zaviedla Kanada. Tá svojim firmám zo sektora ropného a plynárenského priemyslu od júna zakázala export do Ruska. Práve kvôli týmto sankciám nemohla poslať Rusku späť turbínu, ktorá bola na údržbovej oprave v Montreale, kde má svoj závod jej výrobca Siemens Energy Canada. Nemec teda žobronil, nech Kanada pošle turbínu späť Rusovi, že tá ju uvoľnila. Kanadská vláda tým vraj „vrazila dýku do chrbta Ukrajine“, znie teraz z kyjevských poslaneckých lavíc. Putinovi sa tak darí nielen dostať Nemecko na prah humanitárnej krízy, ale aj rozleptávať jednotu Západu a jeho spätosť s Ukrajinou.

Ťažko predpokladať, že ide o posledný Putinov kúsok. Keď vidí, že Nemec platí rubľami a úpenlivo po svete žiada, aby vyprosil turbínu, ktorú – ako hovorí Nemec sám – vraj Rus vlastne na posielanie plynu ani nepotrebuje. Keď toto vidí, určite si vymyslí zase niečo ďalšie, čím bude skúšať, ako veľmi je Nemec ochotný sa pred ním plaziť. Potupa.

Prečo je ten okamih historický

Ďalšie Putinovo číslo prišlo na rad v pondelok (11. júla). Nastal totiž historický okamih energetického trhu EÚ, odkedy do krajín Únie nebude prúdiť takmer žiadny ruský plyn. Plánovaná údržbová odstávka, ktorá zastavila tok plynu plynovodom Nord Stream 1, je síce každoročnou, spravidla júlovou záležitosťou. Teraz sa však pridalo to, že iným kľúčovým plynovodom Jamal už od začiatku apríla neprúdi do Nemecka žiadny ruský plyn. Jamal vedie cez Bielorusko a Poľsko.

Zostávajú tak v zásade dve ďalšie cesty, kadiaľ ruský plyn poprúdi do EÚ. Prvé predstavujú ukrajinské tranzitné plynovody. Tie stále dodávajú plyn cez ukrajinské územie napríklad na Slovensko, do Rumunska alebo na samotnú Ukrajinu, ktorá má zo svojich zdrojov len necelé dve tretiny plynu, pričom zvyšok predstavuje ruský plyn, nakupovaný však od obchodníkov v EÚ. Lenže aktuálne potrubiami na ukrajinskom území prúdi iba zhruba 15 percent maximálneho prepraveného objemu v porovnaní s obdobím rokov 2015 až 2020.

Jediná cesta, kadiaľ prúdi na pomery daného potrubia ešte pomerne vysoký objem ruského plynu, je plynovod Turkstream. Ten vedie plyn pod hladinou Čierneho mora do Turecka a potom do EÚ, konkrétne do Bulharska. Lenže preprava týmto potrubím, aj keď je na svoje pomery na solídnej úrovni, zodpovedá teraz iba necelým 20 percentám objemu, ktorý je schopný zvládnuť Nord Stream 1. Pokiaľ teda funguje na svoju plnú kapacitu, ako tomu bolo až do polovice tohtoročného júna.

Dodávky ruského plynu sa teda v najbližších necelých dvoch týždňoch obmedzia na citeľne utlmené dodávky cez Ukrajinu a na dodávky Turkstreamom. Tento plynovod má pravidelnú údržbovú odstávku už za sebou, uskutočnila sa v júni. Tak ako v predchádzajúcich dvoch rokoch.

Nord Stream 1 by sa mal vrátiť do plnej prevádzky v piatok 22. júla. Lenže napríklad nemeckí či francúzski politici sa obávajú, že ho Rusko do plnej prevádzky nevráti ani po skončení údržbovej odstávky. Rusko zdôvodňuje 60-percentný pokles prepraveného objemu týmto potrubím, ku ktorému došlo v polovici júna, spomínanou chýbajúcou turbínou.

Keď teraz, po víkendovom rozhodnutí kanadskej vlády, bude Rusko turbínou disponovať, nebude môcť prípadné plné nesprevádzkovanie plynovodu Nord Stream 1 po 21. júli zvádzať práve na to, že ju nemá. Ak teda teraz Rusko najneskôr 22. júla úplne nesprevádzkuje Nord Stream 1, bude zrejmé, že tak robí z politických dôvodov, a nie z technických, ako zatiaľ tvrdí.

Mení to ale niečo? Západ sa teda utvrdí v tom, čo už najmä práve Nemecko tuší: že sa s ním Rus hrá ako mačka s myšou. A bude sa hrať aj ďalej, keď mu to tak ide, opäť však iným spôsobom, možno nejako využije práve spomínanú odstávku. Čas hrá pre Rusko, zima je tu čo nevidieť…

Ale pozor. Hra na mačku a na myš môže mať nečakané rozuzlenie. Ako sa spieva vo zvučke k animovanému seriálu: „A hocikedy podpichovanie aj z lásky pramení, veď kamoši ako hrom sú Jerry a Tom!“ A ako učí história, boli nimi svojím spôsobom napríklad aj Ribbentrop a Molotov.

Historicky Nemca a Rusa opätovne – napriek všetkému, čo si urobili – čosi osudovo k sebe priťahuje. Nemecký priemysel je bez ruskej surovinovej základne oveľa menej konkurencieschopný a Rusko bez nemeckého priemyslu prichádza o ľahko zarobené peniaze. Na tejto historickej afinite zmení vojna na Ukrajine len máločo, hoci to teraz miestami vyzerá, že sa obaja rozkmotrili azda aj navždy…

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.

Ďalšie články od Lukáš Kovanda
Ďalšie články