Teplo a sucho môžu ohroziť prevádzku jadrových elektrární. Slovensko sa podľa experta báť nemusí

Veterné turbíny potrebujú mierny vietor – bezvetrie či silný vietor je problém. Fotovoltaika je závislá od slnečného svitu, plynové a uhoľné elektrárne zas od dodávok fosílnych palív.

Jadrové elektrárne zdanlivo potrebujú len pravidelné dodávky štiepneho materiálu. Slovensku ho zatiaľ ešte dodáva Rusko, ale v ostatných mesiacoch sa začalo opäť diskutovať o alternatívnom dovozcovi z USA.

Menej sa však spomína kľúčová surovina, bez ktorej sa nezaobídu reaktory, ale ani príroda a ľudstvo ako také.

Ako súvisí jadro a voda

Keď sa pozriete na mapu, jadrové reaktory spravidla nájdete v blízkosti väčšieho vodného toku, priehrady alebo na pobreží. Nie je to náhoda. Voda je kľúčovým médiom na chladenie elektrární a musí jej byť dostatok. Keď jej výrazne ubudne, začnú sa problémy.

„Z pohľadu prevádzky sú všetky typy jadrových elektrární rovnako závislé od dostatku vody, pretože najväčšia spotreba vody je na chladenie kondenzátorov turbín, ktoré sú v princípe rovnaké na všetkých jadrových elektrárňach, ale aj klasických elektrárňach. Pri elektrárňach chladených cez chladiace veže naviac dochádza k obrovským stratám vody odparovaním cez chladiace veže,“ vysvetľuje pre Štandard bývalý vrchný riaditeľ prevádzky Slovenských elektrární Ignác Pňaček.

Jedným rozmerom je spotreba vody na chladenie, druhým zas teplota vypúšťanej vody do najbližšej rieky. Nemala by presiahnuť určenú hranicu z technického aj environmentálneho hľadiska.

„Teplota vypúšťanej vody späť do rieky je limitovaná. Pri jej prekročení je nutné znižovať výkon blokov tak, aby teplota vypúšťanej vody bola v limite. Vysoká teplota chladiacej vody spôsobuje aj zhoršenie vákua v kondenzátoroch turbín, čo má dosah aj na ekonomiku prevádzky jadrovej elektrárne,“ dodáva Pňaček.

Vysoké teploty spôsobujú Francúzom problémy

Vo Francúzsku majú s vysokou teplotou vody problém už roky. Hoci z pohľadu celoročného a viacročného priemeru nie je vplyv globálneho otepľovania na množstvo vyprodukovanej elektriny veľký, v lete sú počas horúčav výpadky citeľné. Príkladom je jadrová elektráreň v Blayais.

„Od roku 2000 spôsobili vyššia teplota a nižší prietok riek straty v priemere 0,3 percenta ročne,“ cituje Le Monde energetickú firmu EDF. Pri rekordných teplách v roku 2003 to však bolo až 1,5 percenta. Z krátkodobého hľadiska bolo ešte problematickejšie leto roku 2019, keď tam klesla produkcia elektriny o desatinu. Francúzi vtedy vypli dva reaktory.

Problémom je okrem teploty vody aj teplota vzduchu, ktorá vplýva na bezpečnosť chodu elektrární. Ide najmä o funkčnosť a odolnosť materiálov pri extrémnych teplotách.

Ďalším rozmerom je ochrana prírody. Voda z riek používaná na chladenie sa obehom v elektrárni zohreje. Potom ju vypúšťajú späť do rieky, no v záujme ochrany biodiverzity však nesmie presiahnuť stanovené hodnoty – počas roka je to 30 stupňov Celzia, v letnej sezóne je hranica 36,5 stupňa, uvádza Le Monde. Francúzi majú dlhodobo problémy s teplotou a dostatkom vody pri štyroch reaktoroch: Chooz, Saint-Alban, Bugey a Golfech.

Požiadali o výnimku

Francúzsky Úrad pre jadrovú bezpečnosť preto tento rok požiadal o výnimku, aby niektoré reaktory mohli vypúšťať do riek aj teplejšiu vodu, čo zaručí, že zostanú v prevádzke a nevzniknú ekonomické škody.

Momentálne majú až do 24. júla výnimku tri reaktory. Fungujú len na minimálny výkon, aby neboli ohrozené dodávky elektriny. V minulosti dostala takúto výnimku len jadrová elektráreň v Golfechu v roku 2018. Environmentalisti sa obávajú, aby sa to s postupujúcou klimatickou zmenou nestalo pravidlom. Francúzi majú celkovo 56 jadrových reaktorov, 29 z nich už odstavili.

Odstavili ju pre nedostatok vody

Pred dvoma rokmi Francúzi museli dočasne odstaviť jadrovú elektráreň v Chooz, pretože v z Belgicka pritekajúcej rieke Meuse, ktorá slúži na chladenie, nie je dostatočný prietok vody. Robili to na základe dohody s Belgickom, ktoré rieku využíva v poľnohospodárstve, priemysle a turizme.

Hrozilo, že Belgičania by nemali dosť vody, a tak Francúzi elektráreň vypli.

Ako je na tom Slovensko

Slovensko má dve jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach, kde by sa mal tento rok spustiť dostavaný tretí blok a následne aj štvrtý blok. Minister hospodárstva Richard Sulík uvažuje aj o tretej jadrovej elektrárni.

Slovensko vyrába viac ako polovicu elektriny z jadra, je na druhej priečke v EÚ za Francúzskom. Je tiež ohrozené nedostatkom vody alebo prehriatou vodou na chladenie? Expert sa nedostatku vody neobáva, skôr varuje pred jej teplotou v prípade extrémneho tepla.

„Z pohľadu dostatku vody nemám žiadne obavy pri elektrárni Jaslovské Bohunice, ktorá odoberá vodu z dostatočne veľkej vodnej nádrže Sĺňava. Okrem toho rieka Váh je zásobovaná z dvoch veľkých vodných nádrží Oravská priehrada a Liptovská Mara, takže obavy z nedostatku vody v Sĺňave by som nemal. O niečo horšia situácia by mohla byť v elektrárni Mochovce, najmä po spustení 3. a 4. bloku, keď by sa pri extrémne dlhých suchách mohol objaviť problém s dostatkom vody pre prevádzku všetkých štyroch blokov, najmä preto, že pôvodne plánované vodné dielo Slatinka, ktoré malo slúžiť ako ďalšia zásoba vody pre rieku Hron, sa doteraz nezrealizovalo,“ vysvetľuje Ignác Pňaček.

Ekonomický rozmer a voda ako surovina

Okrem technologických a environmentálnych problémov majú teplo a sucho výrazný ekonomický dosah. Obmedzenie výkonu reaktorov, ktoré zabezpečujú veľké dodávky elektriny, zvyšuje jej cenu. Na rekordný nárast cien v roku 2003 v Nemecku a Francúzsku si spomína aj Pňaček.

Nedostatočné dodávky skrátka zvyšujú dopyt. Navyše, nedá sa vylúčiť, že rekordné intenzívne a dlhé horúčavy by mohli ovplyvniť aj energetickú bezpečnosť z hľadiska stability dodávok elektriny, ktorá je považovaná za jednu z veľkých výhod jadrovej energetiky.

Ďalším rozmerom je spotreba vody, ktorá je v jadrových aj iných elektrárňach vysoká. Nedostatok vody teda spôsobuje problémy nielen v poľnohospodárstve, ale aj priemysle a energetike.

Slovensko je na tom z hľadiska zdrojov vody veľmi dobre. Nedostatok a nepravidelnosť zrážok však už teraz v niektorých oblastiach znemožňujú napríklad pestovanie zemiakov bez závlahového systému. O to viac je na mieste hospodárne narábanie s vodou, ktorá popri iných surovinách naberá na hodnote.