EÚ tlačí štáty do zníženia spotreby plynu, tie sa búria. Maďarsko zháňa surovinu priamo v Rusku

S blížiacou sa vykurovaciou sezónou rastie tlak na plnenie zásobníkov a zároveň Európa zažíva výpadky a obáva sa úplného zastavenia dodávok ruského plynu.

Zatiaľ sa obavy naplnili len čiastočne – Gazprom po pravidelnej odstávke obnovil dodávku suroviny cez Nord Stream 1, ale plynovod stále prepravuje len 40 percent dohodnutého objemu. Rusko to odôvodňuje technickými problémami a nedodanou opravovanou turbínou z Kanady. Nemci sa preto pripravujú na energetickú krízu.

Rusko zatiaľ deklaruje, že nechce dodávky odstaviť úplne. Ceny suroviny ďalej rastú a 16 percent nemeckých priemyselných podnikov obmedzilo alebo zastavilo výrobu.

KREMLIN: RUSSIA IS NOT INTERESTED IN COMPLETE GAS SUPPLY CUT OFF TO EUROPE – Rtrs#russia #europe #euro #ukraine #NordStream1

— Global Markets Forum (@ReutersGMF) July 25, 2022

Slovensko dostáva menej plynu, ale má náhradu

Slovenský prepravca plynu Eustream potvrdil, že dostáva rovnaké dodávky vo Veľkých Kapušanoch a z Lanžhotu ako pred opravou Nord Streamu 1. Lenže Slovenský plynárenský priemysel (SPP) hlásil už pred opravou (aj po nej) stále len 50-percentné dodávky plynu z Ruska. Výpadky vykrýva zo skvapalneného plynu z juhu a západu, ako aj nórskeho plynu zo severu.

Slovensko ešte na začiatku ruskej invázie na Ukrajine dovážalo z Ruska vyše 80 percent plynu, po novom od Moskvy berieme len tretinu dodávok a zvyšné dve tretiny od iných dodávateľov.

Plnenie zásobníkov a znižovanie spotreby

Jedným z prvých opatrení bol ešte v marci návrh z dielne Európskej komisie (EK), aby začali všetky členské štáty urýchlene napĺňať zásobníky. V júni europarlament aj členské štáty schválili nariadenie, ktoré štátom ukladá, aby ich pred začiatkom tejto zimy mali naplnené aspoň na 80 percent kapacity a pred začiatkom nasledujúcich zimných období až na 90 percent. EÚ ako celok chce mať do zimy naplnených 85 percent celkovej kapacity podzemných zásobníkov plynu.

Minulý týždeň EK predstavila návrh na zníženie spotreby plynu o 15 percent od augusta do marca budúceho roka. Zatiaľ dobrovoľne, ale v prípade krízy a výpadku dodávok povinne, čo postavilo viacerých zo stoličky. EK by tak získala na základe podnetu najmenej troch štátov veľkú právomoc – priamo vplývať na energetickú politiku členských štátov, ktorá je v súčasnosti ich výlučnou doménou (aj so všetkými dôsledkami, ako vidíme pri rusko-nemeckom projekte Nord Stream 2).

Tretina je proti

Proti návrhu sa okamžite ozvala hneď desiatka štátov, namietali najmä proti eventuálnemu príkazu EK na zníženie spotreby. Proti boli najmä južanské a ostrovné štáty, ale napríklad aj Maďarsko a Poľsko. Prakticky okamžite sa začalo diskutovať o výnimkách a úpravách.

Podľa britských novín The Financial Times predložili Česi, ako predsedajúci štát Rady EÚ, ešte výraznejšie ústupky: výnimku pre strategicky dôležité priemyselné podniky, napĺňanie zásobníkov a úplne odobratie právomoci EK vyhlásiť obmedzenia spotreby – namiesto toho by eurokomisia mohla vydať len odporúčanie, ktoré by následne musela schváliť nadpolovičná väčšina členských štátov.

Portál Politico pred pondelkovým rokovaním veľvyslancov pri EÚ (takzvaný COREPER) písal o úpravách pôvodného návrhu: možnosť výnimky z geografických dôvodov (Španielsko, Portugalsko a ostrovy neodoberajú ruský plyn, Pobaltie zas nemá napojenú elektrickú sieť na zvyšok EÚ), fyzických (štáty veľmi závislé od výroby elektriny z plynu) či zvýšenie počtu štátov, ktoré by mohli iniciovať vyhlásenie energetickej krízy a záväzných obmedzení, z troch na päť.

The Czech presidency’s proposal is an effort to mediate between Germany and opponents of mandatory EU gas reduction powers such as Portugal, Spain, Greece, Italy, Hungary and Poland.

Source: the Polish Press Agency (PAP)

— Visegrád 24 (@visegrad24) July 25, 2022

Britský denník opisuje, že pôvodný návrh sa síce zdá tretine štátov pritvrdý, ale Nemecku by ani bez výnimiek nestačil. Európska solidarita a zníženie spotreby by jednoducho pri odstavení ruského plynu veľkému nemeckému hospodárstvu výpadok nevykryli.

O konečnej podobe návrhu rozhodnú v utorok doobeda (26. júla) členské štáty.

Maďarsko prosí o plyn v Moskve

Kým väčšina európskych štátov hľadá alternatívnych dodávateľov k ruskému plynu a niektoré sú od neho odstrihnuté úplne (Bulharsko, Poľsko, Pobaltie, Fínsko), Maďarsko koná presne naopak.

Minulý týždeň do Moskvy napriek pokračujúcej vojne na Ukrajine zavítal Péter Szijjártó, maďarský minister zahraničných vecí a obchodu. Bol to len druhý európsky vládny politik po rakúskom kancelárovi Karlovi Nehammerovi, ktorý od začiatku invázie vycestoval do ruskej metropoly. Szijjártó sa stretol s ruským vicepremiérom pre energetiku Alexandrom Novakom, vicepremiérom pre priemysel a obchod Denisom Manturovom a stretne sa aj so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

Maďarsko odoberá z Ruska 85 percent plynu a pred dvoma týždňami vyhlásilo stav energetickej núdze. Napriek tomu ďalší plyn zháňa v Moskve. „Vláda sa rozhodla v záujme zaistenia bezpečnosti dodávok energie v Maďarsku nakúpiť ďalších 700 miliónov kubických metrov zemného plynu naviac oproti množstvu stanovenému v dlhodobých zmluvách,“ uviedla v stanovisku pred cestou vládna strana Fidesz.

Ruská odpoveď znela: zvážime maďarskú požiadavku a uvidíme. Lavrov však využil prítomnosť ministra z členského štátu EÚ a počas jeho prítomnosti kritizoval Západ: „Vychádzame z toho, že naši západní susedia v určitej fáze pochopia, že dodávanie moderných typov zbraní na Ukrajinu, povzbudzovanie ukrajinského režimu, aby pokračoval vo svojich šialených ozbrojených útokoch na civilistov, na vlastných občanov, je kontraproduktívne a nebezpečné.“ Podobne sa cez víkend vyjadril maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je proti dodávaniu zbraní na Ukrajinu a aktuálnej sankčnej politike voči Rusku.     

V pondelok zašiel Lavrov ešte o krok ďalej, keď povedal, že cieľom Ruska je zvrhnúť vládu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Maďarsko dováža z Ruska, podobne ako Slovensko, väčšinu ropy a jadrového paliva. Okrem toho však plánuje budúci rok spustiť výstavbu jadrovej elektrárne Paks 2, ktorú má realizovať ruský Rosatom, čím je na Moskve ešte závislejšie.