Pohŕdanie Západom dostalo Orbána až do lona Ruska. Jeho nekonečné hádzanie sa o zem škodí aj Slovensku

Pred ruskou inváziou na Ukrajinu bolo vnímanie Ruska ako majáka konzervativizmu naivné, po jej rozpútaní zavrhnutiahodné. U Viktora Orbána reflexia nenastala. Naopak, oddal sa heslu: čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.

Ak maďarskú politickú scénu sledujete aspoň pár rokov, slovník Viktora Orbána vás neprekvapí. Ostrý, často provokatívny a konfrontačný tón je pre neho typický. Objektov kritiky nestrieda veľa.

Typickým protivníkom býva Európska únia – z ktorej Orbán čerpá miliardy eur eurofondov a pri ohrození peňazovodu z Bruselu zlostne kričí. Pohŕda prehnitým Západom reprezentovaným USA – ale rád tvrdí, že Maďarsko je súčasťou Západu a s USA udržiava nadštandardné vzťahy, najmä s republikánmi. George Soros a s ním spriahnuté „nadnárodné liberálne elity“ nevie vystáť – hoci za peniaze toho prvého ako protikomunistický disident študoval na Oxforde a proti antisemitizmu sa ostro ohradzuje. Uznáva príslušnosť k západnej demokratickej tradícii, no zároveň sa snaží o budovanie „neliberálnej demokracie“. Naklonený je aj k Rusku, s Vladimirom Putinom sa stretáva v priemere raz ročne a naposledy za ním do Moskvy pricestoval na začiatku februára, keď už ruská armáda obkolesovala Ukrajinu.

Ako-tak konzistentný je Orbán pri kritike masovej migrácie, ktorá je sčasti opodstatnená. Akokoľvek sú víkendové slová maďarského premiéra o miešaní rás nevkusné, skôr ako provokatívny slovník v maďarských reáliách prekvapilo to, že sa proti ozval človek z jeho najužšieho tábora. Dlhoročná poradkyňa Zsuzsa Hegedüsová z rodiny poznačenej holokaustom v utorok odstúpila z funkcie a Orbánov prejav prirovnala ku Goebbelsovi.

Zdanlivo nespojiteľné postoje a pravidelné brnkanie Bruselu na nervy boli súčasťou maďarského folklóru, niekedy menej, niekedy viac opodstatnenej kritiky fungovania EÚ, napríklad pri pokusoch zasahovať do vylúčných kompetencií členských štátov v kultúrno-etických otázkach. Orbánovi eskapády vždy nejako prešli vďaka zmierlivosti Angely Merkelovej (koľkože to rokov Európska ľudová strana ovládaná Nemcami vajatala o vylúčení Fideszu, hoci sa od ľudovcov stále viac dištancoval?).

Maďarsko vetuje všetko možné, napríklad jednotnú sadzbu korporátnej dane, proti ktorej predtým nemalo námietky, rezolúciu odsudzujúcu čínske kroky v Hongkongu, vyhlásenie na zastavenie bojov medzi Hamasom a Izraelom či viacročný rozpočet EÚ a Fond obnovy. Ešte pred vojnou presadzovalo zrušenie sankcií proti Bielorusku. V konečnom dôsledku širokospektrálnym vetovaním dosiahlo to, že veľké štáty ešte dôraznejšie presadzujú nahradenie konsenzuálneho hlasovania väčšinovým, čo hrá v neprospech všetkých menších štátov EÚ vrátane Slovenska.

Vo februári sa politické pomery zmenili. Bez siahodlhej diskusie o geopolitických zmenách po studenej vojne a vývoji vzťahov medzi USA a Ruskom jednoznačne môžeme povedať, že Rusko spustilo bez bezprostrednej zámienky inváziu na Ukrajinu a upiera jej nárok na existenciu ako suverénneho štátu. Opäť sme sa o tom mohli presvedčiť v pondelok. Sergej Lavrov, päť mesiacov po rozpútaní vojny, vyhlásil, že cieľom je zvrhnutie Volodymyra Zelenského. Kruh sa uzavrel.

Orbán mal šancu zložiť si proruské okuliare a aspoň trochu si zachovať tvár a konzistenciu. Kým pri dovoze ropy bol jeho postoj obhájiteľný, pri ďalších opatreniach stál sám ako vojak v poli. Nad Slovenskom a Českom láme palicu, Poľsko kritizuje, ale vo V4 mu ako jedinému ešte nedáva košom. Dodávky zbraní pre Ukrajinu odmieta, hoci bez nich by už Ukrajina dávno padla. Odôvodňuje to tým, že v budúcnosti by mohli byť použité proti ukrajinským Maďarom. Hovorí o mieri, vojnu za humnami akoby nevidel.

Kým všetky ostatné štáty EÚ podporili dobrovoľné obmedzenia spotreby plynu s množstvom výnimiek (aj pre Slovensko), Maďarsko bolo proti. Tvárou v tvár čoraz výraznejšiemu prepadu dodávok z Ruska. Kým všetci ostatní závislí od ruského plynu hľadajú alternatívnych dodávateľov, maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó išiel pýtať do Moskvy 700 miliónov kubíkov navyše.

Sú dve možnosti – buď je o správnosti svojho prístupu k Rusku hlboko presvedčený, alebo nemá úplne na výber, ako naznačuje historik Krisztián Ungváry.

Szijjártó do Moskvy vycestoval len týždeň pred mimoriadnym zasadnutím Rady EÚ pre energetiku. Dodávky plynu z Ruska klesajú (Nord Stream 1 momentálne funguje len na 20 percent, Jamal je vypnutý) a zásobníky treba pred zimou naplniť. Návšteva nebola náhodná a Rusko ju zužitkovalo naplno.

Zdatný diplomat Lavrov si spravil s maďarským ministrom niekoľko vysmiatych fotiek. Nečudo, európski ministri do Moskvy od začiatku invázie nechodia (s výnimkou kancelára neutrálneho Rakúska) a snímky s africkými politikmi až taký cveng nemajú. V jeho prítomnosti ešte počastoval Západ, koľko sa dalo, skrátka, dokonalé PR pre Rusko, ktoré by bez Maďarska možné nebolo. A čo mu Lavrov povedal na prosbu o viac plynu? „Uvidíme.“

Cez víkend to Orbán poistil, keď v prejave na letnej univerzite Maďarov v Rumunsku kritizoval sankcie, hovoril, že nefungujú a škodia Európe, nápadne pripomínajúc ruské videnie situácie. Isteže, sú bolestivé pre Západ, ktorý sa vlastnými chybami stal neprimerane závislým od ruských surovín. Ale ich účinnosť nepriamo potvrdzuje aj Kremeľ, keď nimi odôvodňuje znižovanie dodávok plynu. Podľa maďarského premiéra bolo príčinou vypuknutia vojny to, že Západ nezaručil Rusku, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO. Nie div, že sa prejav zapáčil ruským médiám, lepšie by to samy nenaformulovali.

Ruský Rosatom by mal budúci rok spustiť výstavbu jadrovej elektrárne Paks 2, na čo pri maďarskej politike voči Moskve netreba zabúdať. Vyjadrenia a zahraničná politika maďarskej vlády potom zrazu dávajú väčší zmysel, ale zároveň ukazujú, že hlavným pojivom medzi Moskvou a Budapešťou nebude akýsi konzervativizmus.

Ak sa Orbán a Putin stavajú do roly ochrancov a tých pravých predstaviteľov konzervativizmu, v skutočnosti mu robia medvediu službu. Rečami o ochrane kresťanských ideálov a neprestajným prepieraním LGBT agendy sa nenechajme zmiasť. Autoritatívnym vládnutím a cynickou zahraničnou politikou hovoria, bohužiaľ, oveľa viac.