Tie sú ešte väčším problémom a navyše prehliadaným. Momentálne máme 0,14 percenta zahraničných sestier, čo je približne 90. Oficiálne nám ich chýba, a teraz počúvajte, 10 až 15-tisíc. To sú údaje samotnej komory sestier. Aj podľa analýzy EÚ máme poddimenzovaný stav počtu sestier, napriek tomu to majú zahraničné sestry s príchodom na Slovensko ešte ťažšie než zahraniční lekári.
Prečo?
Nemajú žiadne prípravné kurzy a musia platiť vysoké poplatky. Záujem prísť na Slovensko majú len ukrajinské zdravotné sestry, ktoré majú ale len stredoškolské vzdelanie. Vysokoškolsky vzdelané sestry teda z Ukrajiny neprídu, nelákame ich ani z iných štátov a poplatkami a umelými bariérami im ešte zbytočne znemožňujeme príchod.
Môžeme to však zhrnúť tak, že záujem zahraničného zdravotníckeho personálu prísť na Slovensko je?
Áno. Som koordinátorkou Medzinárodnej asociácie lekárov na Slovensku, čo je organizácia združujúca zahraničný zdravotnícky personál. Ja kontrolujem e-maily a môžem potvrdiť, že nám píšu zahraniční lekári, sestry, farmaceuti, zubári s tým, že hľadajú pracovné miesto a o Slovensko sa zaujímajú. Aktuálne máme nárast od Bielorusov a Rusov, je to prepojené na politickú a ekonomickú situáciu. Obracajú sa na nás a zisťujú podmienky príchodu.
Tie sú aké?
V porovnaní s Českom a Poľskom nelogické, preto si Slovensko vyberú, zväčša len ak tu majú rodinné väzby.
Ak to máte porovnať s rokmi predtým, ten záujem teda klesá?
Pracujem tu od roku 2008. Do roku 2016 nepotrebovali nič okrem uznania vysokoškolského diplomu, nerobila sa žiadna kvalifikačná skúška. V roku 2016 sa nešťastne zaviedla európska smernica a súčasťou uznania kvalifikácie sa stala odborná skúška, z ktorej sme urobili umelú bariéru. Aj vtedy bol záujem a máme ho aj teraz, akurát je cesta zdravotníka na Slovensko natoľko komplikovaná, že potrebujú zdravotníci podporu a zvládnu to naozaj len jednotlivci. Pred rokom 2016 tomu tak nebolo, a preto nefungovala ani Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku. Podotýkam, že daná smernica platí v celej Európskej únii a len my na Slovensku ju nevyužívame na zlepšenie stavu zdravotníctva, ale zneužívame ju na blokáciu príchodu lekárov.
Myslíte si, že takáto politika lákania zahraničných lekárov je morálna, keďže aj pre koronavírus budú mať v budúcnosti štáty ešte väčšie problémy s personálom? Aj v tom Bielorusku či na Ukrajine ich budú potrebovať.
Na Slovensku už býva viac než stovka lekárov a možno ďalších 200 zdravotníkov, ktorí ponúkali pomoc zadarmo, ale napriek tomu sú nezamestnaní a nepôsobia vo svojom odbore. Vo väčšine prípadov ide o manžela či manželku Slovákov, napriek tomu im nevieme uznať diplomy. Máte pravdu v tom, že nie je dobré brať lekárov iným štátom, ale každý odborník sa rozhodne sám alebo o tom rozhodne osud, napríklad láska. Ak uzná, že to nie je jeho vlasť, lebo ho ponižuje, odíde aj tak, len si porovná podmienky a rozhodne sa pre iný štát než Slovensko.
Čo teda robíme pri prijímaní týchto lekárov inak?
Každý krok máme komplikovanejší než Česko. Kvalifikačná skúška u nás stojí 665 eur, pre zubára 1 064 eur, zatiaľ čo v Česku platia 120 eur. Peniaze sú dôležité, pretože prichádzajú z chudobnejších štátov. Napríklad Poľsko má zas menej byrokracie a jazykové kurzy zadarmo. Od 1. januára 2021 im stačí kópia diplomu a lekári sú hneď zaradení do stáže, ktorá je v slovenských podmienkach nefunkčná, keďže nie je napojená na prax a zdravý zmysel. Navyše požadujeme od lekárov aj potvrdenie o akreditácii vysokej školy. Aktuálne riešim prípad anesteziológa, ktorý býva na Slovensku, ale študoval na Ukrajine. Pre akreditáciu si teda musí ísť osobne na Ukrajinu, čo sa teraz pre koronakrízu nedá.
Ako koronakríza príchod týmto lekárom sťažila?
Od marca 2020 sme im to prakticky znemožnili. Aj na ministerstvo zdravotníctva som posielala prípad anesteziológa z Kyjeva, ktorý sa sem chce presťahovať. V septembri mu žiadosť o získanie prechodného pobytu zamietli z dôvodu, že nemocnica nenahlásila voľné pracovné miesto. Je pochopiteľné, že daná nemocnica nestíha a má toho veľa, ale podľa mňa odmietať anestéziológa, ktorý má uznaný diplom, prešiel celou byrokraciou, pre takú maličkosť je trestuhodné. Koľkých ľudí už od septembra mohol zachrániť?
V máji zas dali do praxe odbornú stáž, ktorá je nefunkčná, pretože platí len počas krízového obdobia. Tým pádom neumožňuje zahraničným lekárom získať prechodný pobyt, pretože ten je viazaný na obdobie. Nemôžu vyplniť žiadosť a podať ju, pretože podmienkou na uznanie žiadosti o prechodný pobyt je pracovnoprávny vzťah na jasne stanovenú dobu a to minimálne jedného roka.
Ako by ste túto byrokratickú záťaž zo strany ministerstva zdravotníctva zlepšili?
Na to, aby sme mohli akceptovať pomoc od zahraničných zdravotníkov, potrebujeme spraviť tri kroky: legislatívne im to umožniť, pripraviť podmienky na ich prácu, prilákať a motivovať ich k príchodu, ale aj usadeniu sa. Môžeme to dosiahnuť zmenou viacerých zákonov. Základný zákon, ktorý vyžaduje zmenu, je zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Práve on by mohol legislatívne umožniť výkon práce na našom území zdravotníkom zo zahraničia, a to má na starosti ministerstvo zdravotníctva.
Problematickým je aj zákon o uznávaní odborných kvalifikácií a ministerstvo školstva až po žalobe zo strany Európskej komisie opravilo od nového roku podmienky pre občanov EÚ. Zdravotníci z tretích štátov to majú stále bez zmeny. Veľmi by pomohlo zrušenie podmienky trvalého pobytu pre cudzincov pri rezidentskom programe. Veď ten cudzinec vie získať trvalý pobyt až po piatich rokoch. Čo tu má akože tých päť rokov robiť? Takto znemožňujeme uznanie kvalifikácie, aj keď vieme, ako nám chýbajú pediatri, anestéziológovia a podobne.
V čom je odborná stáž iná v Česku?
Je súčasťou celkovej skúšky spoločne s testom a ústnou skúškou, preto majú lekári motiváciu sa na nej zúčastniť a zároveň si tak zarábajú. U nás si prípravu spravili zahraniční lekári sami.
Myslíte, že keby sme mali centralizovaný systém ich prípravy a ponúkali zahraničným lekárom aj jazykové kurzy, boli by pri kvalifikačnej skúške úspešnejší?
Určite.
Sú okrem vašej jazykovej školy iCan v tomto smere aj nejaké iné iniciatívy?
V roku 2017 urobila Slovenská zdravotnícka univerzita týždňový prípravný kurz, ktorý stál 200 eur, bol niekoľko týždňov pred skúškou a preberali sa na ňom potrebné sekcie, ktoré boli aj na skúške. Neskôr spravila Komenského univerzita dvojtýždňový kurz pre zahraničných lekárov. Stále je to však málo v porovnaní s Českom, kde stojí prípravný kurz takmer 4 000 eur, ale trvá rok.
Prenesme sa trochu do budúcnosti. Myslíte, že budú zahraniční zdravotníci ešte dôležitejší po koronakríze?
Áno. Predpokladá sa, že koronakríza zdravotníkov vyčerpá a rozhodnú sa odísť. Takže, nie že prídu noví lekári, ale ešte ďalší odídu. Tiež podľa mňa bude menej záujemcov o štúdium medicíny, keďže koronakríza ukázala, aká je táto profesia nebezpečná. Pre Slovensko to nie je pekná budúcnosť.
Ak toto predpokladáte, tak ako je to s kvalifikačnými skúškami v roku 2021? Máte už termíny a nejakých prihlásených záujemcov?
V marci sa budú konať odborné skúšky v Košiciach pre lekárov a v Trnave pre sestry, ktoré mohli umožniť príchod nových odborníkov do systému. Žiadali sme zodpovedných o zriadenie prípravných kurzov, s čím vieme pomôcť. Zatiaľ neodpovedali a žiadne prípravné kurzy nezverejnili. Čakali sme do Silvestra a teraz v januári sme otvorili prípravný kurz.
Všetko je narýchlo, pretože kvalifikačné skúšky sú už v marci a máme prihlásených piatich lekárov, ktorí bývajú na Slovensku a chcú sa na nich zúčastniť. Štandardne to býva približne 50 lekárov. Zdravotné sestry sa nenahlásili napriek tomu, že na jesenných prípravných kurzoch sme ich mali päť. Zrušili im skúšky v marci, v lete aj v novembri, takže sú možno znechutené.
Čím sa títo zdravotníci živia, keďže nepracujú vo svojej profesii?
Nemôžu pracovať ani ako sanitári, pretože aj na to potrebujú kurzy. Pracujú preto v nemocniciach ako administratívni pracovníci, aby boli blízko k zdravotníctvu a súčasne sa naučili po slovensky.
Ak budeme podľa vás v budúcnosti potrebovať viac zahraničných lekárov a viac by ich zrazu spravilo aj skúšky, nemáme si to interpretovať tak, že majú nižšiu kvalitu?
V tomto smere by som dala do pozornosti Česko, kde sú skúšky tak komplikované, že si vyberú len najlepších. U nás sú skúšky robené tak, aby znemožnili príchod lekárov. Nikto nehovorí, že máme zrušiť skúšky, ide predsa o kvalitu. Skúškou vieme ohodnotiť znalosti uchádzačov, ale nie štýlom, že sa budeme pýtať tak, aby skúškou neprešli, ale aby sme zistili, či ide o dobrého odborníka. Česko to tak má, majú test aj ústnu skúšku, na ktorej lekár pripraví päť prípadových štúdií, ktoré obháji. Venuje sa teda po celý čas svojej oblasti. My máme 20 otázok zo slovenského práva a potom sa tešíme, že tých 20 otázok neurobili, a chýba im už len desať, aby neprešli. To je buzerácia, nie kontrola kvality.
Môžeme si byť istí, že univerzity, z ktorých prichádzajú títo lekári, sú na potrebnej úrovni?
Kvalita škôl, odkiaľ títo lekári prichádzajú, je medzinárodne uznávaná. Všade sa nájdu dobrí aj zlí lekári, treba ich vybrať na základe výsledkov.
Môžeme očakávať, že platy lekárov budú po koronakríze rásť aj v zahraničí, preto budú v nasledujúcich rokoch prichádzať v nižších počtoch?
Na Slovensko budú prichádzať najmä lekári z Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Ukrajinskí lekári preferujú Poľsko a Česko, ale kapacity tohto štátu sú vyčerpané, takže neočakávam, že by v budúcnosti prichádzali na Slovensko vo vyšších počtoch. Verím, že aj vláda na Ukrajine bude v tejto situácii pracovať tak, aby si zdravotníkov udržala.
Registrujete aj také prípady, že by sa ukrajinskí lekári vracali domov?
Áno. Aj k nám sa vrátili niektorí lekári z Česka, keď ich o to ministerstvo žiadalo. Aj ukrajinskí odborníci sa vracajú naspäť nie pre finančné výhody, ale preto, že je to ich vlasť. Lekári robia službu druhým a možno to vnímajú tak, že je potrebné ísť tam, kde sa narodili, lebo ich tam potrebujú najviac.
Na aké iné profesie by sa malo Slovensko v imigračnej politike zamerať?
Cudzinci na Slovensku nemajú akoby svojho pána, preto sa tieto zmeny zákonov robia niekedy nelogicky a nevyužívame potenciál, ktorý máme. Nejde len o lekárov, ale napríklad aj IT sektor. Najlepšie by bolo zriadiť post obmudsmana pre cudzincov, ktorý by túto tématiku ovládal a vedel by zmenami zákonov ponúknuť praktické riešenie, aby to nedopadlo ako s tou odbornou stážou. Musíme ako štát získať čo najviac z prílevu odborníkov.
Najskôr sme boli zameraní na robotnícke profesie a keď prišla koronakríza, 700 zamestnancov Volkswagenu sme vyhodili zo dňa na deň. Títo ľudia tu však prišli s rodinami, ich deti chodili do škôl, naučili sa po slovensky, a potom sa zmenila situácia a museli sa vrátiť domov. Trpia deti a možno aj slovenské deti, ktoré si s nimi spravili kamarátstva a potom sa museli rozlúčiť. Je potrebné mať v tomto dlhodobé ciele.
