Extrémne suchá vo svete podporujú ďalší rast cien. Najnovšie hlásia z Číny mimoriadne nízku úrodu arašidov

Po oleji, pečive, masle a ďalších potravinách si spotrebiteľ zrejme bude zvykať aj na vyššie ceny arašidov. Tentokrát to však nemá na svedomí konflikt na Ukrajine, ale rekordné suchá, ktoré sužujú krajiny po celom svete.

Aktuálne je v Číne sezóna zberu tejto plodiny a tamojší pestovatelia arašidov hlásia, že pre extrémy počasia ostávajú arašidové škrupiny prázdne. Čína je pritom najväčším svetovým pestovateľom obľúbenej pochutiny. Prázdne škrupiny sú podľa analytikov jedným z faktorov, ktoré by mohli spôsobiť, že produkcia arašidov v tejto sezóne klesne až o 30 percent, informuje agentúra Bloomberg.

„V predchádzajúcich rokoch som sa s ničím podobným nestretol,“ povedal Song, obchodník s arašidmi v provincii Šan-tung, kde sa práve začal oneskorený zber.

Arašidy sa podľa informácií agentúry stali najnovšou obeťou extrémneho počasia, ktoré počas kľúčového obdobia zberu úrody otriasa čínskymi poľnohospodárskymi trhmi. Provinciu S‘-čchuan postihlo najhoršie sucho za posledných 60 rokov, keď horúčavy spálili stredné a juhozápadné časti, zatiaľ čo severovýchod zase trpel záplavami.

Menej a drahšie

Arašidy zároveň patria medzi významné olejnaté plodiny, pričom vo všeobecnosti sú odolné voči suchu. Strukoviny však na svoj rast potrebujú vápnik. Ak je pôda príliš suchá alebo nadmerne zaplavená, dochádza k úbytku vápnika a korene rastliny ho ťažko absorbujú. Výsledkom je škrupina bez orieška.

„Vysoká teplota a sucho alebo príliš veľa vlhkosti v pôde môžu viesť k prázdnym arašidom,“ povedal Žang Jing, analytik spoločnosti Huatai Futures. Ten zároveň odhaduje, že celková produkcia arašidov v Číne v tejto sezóne klesne o dvadsať až tridsať percent.

Akýkoľvek výrazný pokles produkcie arašidov v Číne, ktorá produkuje tretinu celosvetovej produkcie, by mohol spôsobiť ďalší nárast svetových cien olejnín.

Viacero faktorov

Predpoklady pre slabú úrodu sa však vytvorili ešte skôr, než prišli samotné vrtochy počasia. Dlhodobo nízke ceny arašidov totiž prinútili mnohých poľnohospodárov, aby sa v snahe dosiahnuť lepšie zisky a ľahšiu prácu preorientovali na iné plodiny, ako je kukurica a zelenina, píše Bloomberg.

Tí, ktorí sa rozhodli zostať pri arašidoch, zistili, že pôda je príliš suchá na osivo, keď v apríli a máji udrelo sucho. Pod dvojitým náporom sa v niektorých hlavných produkčných oblastiach znížila plocha, na ktorej sa arašidy pestujú, o viac ako 30 percent.

Po tom, ako konečne zasiali osivo, zasiahli niektoré oblasti nadmerné dažde, ktoré zaplavili arašidové polia tesne pred zberom. Podľa Wanga Siaojanga, hlavného analytika spoločnosti Sinolink Futures, sa v Henane, kde dominuje sucho, spolu s extrémnym počasím rozšírili aj choroby spôsobené škodcami, čo taktiež poškodilo produkciu.

Nie je to len o arašidoch

Silné suchá zasiahli okrem Číny aj viaceré oblasti v USA a Európe. Organizácia Spojených národov uvádza, že počet suchých období na celom svete sa od roku 2000 zvýšil o 29 percent. Podľa Andreu Toretiho, klimatológa zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie, je sucho, ktoré postihlo Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Taliansko, na najlepšej ceste stať sa najhorším za posledných päťsto rokov.

Odborníci v USA očakávajú, že poľnohospodári prídu o viac ako 40 percent úrody bavlny, zatiaľ čo v Európe sa v horúcich a suchých podmienkach očakáva pokles úrody olivového oleja v Španielsku až o tretinu, píše americký Wall Street Journal.

Okrem toho, že sa pestovaniu plodín darí horšie, extrémne suchá spôsobujú aj ďalšie prekážky v dodávateľských reťazcoch a tlačia ceny potravín a energie nahor. Denník konštatuje, že podľa čínskeho Národného klimatického centra zažívajú niektoré časti ázijskej krajiny najdlhšie trvajúcu vlnu horúčav od začiatku zaznamenávania v roku 1961, čo vedie k zastaveniu výroby pre nedostatok vodnej energie.

Nízka hladina riek a teplá voda

Problémy pre nízke množstvo zrážok a vysoké teploty hlásia okrem iných aj vodné či jadrové elektrárne. Odskákala si to napríklad aj spomínaná čínska provincia S‘-čchuan, ktorá sa pri výrobe elektrickej energie vo veľkej miere spolieha na hydroelektrárne. Minulý mesiac tam dokonca miestne úrady aktivovali najvyšší núdzový režim v súvislosti s nedostatkom energie, pričom istú dobu platil príkaz, aby mnohé továrne zatvorili alebo obmedzili výrobu a ponechali elektrinu pre obyvateľov kým vysoké teploty neklesnú.

Vo Francúzsku zase horúčavy prinútili znížiť výrobu v niekoľkých jadrových reaktoroch, pretože voda v riekach, ktorá ich chladí, je príliš teplá. Ďalšie problémy hlási Nemecko. Štát totiž na výrobu elektriny plánuje namiesto plynu spaľovať viac uhlia, no nízka hladina rieky Rýn sťažuje dodávky suroviny. Slabé snehové zrážky pri prameni rieky vo švajčiarskych Alpách a nižší počet zrážok na dolnom toku znížili prietok vody v delte Rýna v Holandsku. Do začiatku augusta spadlo vo veľkej časti krajiny jedenásť centimetrov zrážok v porovnaní s obvyklými šestnástimi, upozorňuje WSJ. Rýn je pritom podľa denníka miestami taký nízky, že obmedzuje export nemeckých výrobcov, ktorí sú sústredení na hornom toku rieky.

Americký denník na záver informuje, že podľa ratingovej agentúry Moody’s Investors Service by sa vplyv dlhotrvajúceho sucha a vĺn horúčav na odvetvia, ako je cestovný ruch, výroba a poľnohospodárstvo, mohol stať dlhodobou prekážkou pre úverové ratingy vlád v celej južnej Európe. „Ak sa stane normou, že júl a august sú v niektorých častiach Európy neznesiteľné, potom na to pravdepodobne zareagujú spoločnosti a ľudia,“ uviedla Marie Dironová z londýnskej agentúry Moody’s.