Stachura z KDH: Holečkovej rozhovor vyvolal v klube diskusiu

Výstavbu v Martine teda možno nestihneme?

Áno. Bola by to obrovská katastrofa pre Slovensko. Veľa chýb urobila aj bývalá vládna garnitúra, ale teraz sa v nich pokračuje. Zároveň máme presne daný počet lôžok, ktoré zrekonštruujeme a postavíme. Ak to nenaplníme, ohrozíme peniaze z plánu obnovy.

Ako hodnotíte dodatok, ktorým ministerka umožnila nemocnici v Spišskej Novej Vsi dostavať pavilón len do hrubej stavby?

Boli sme sa na to pýtať priamo v nemocnici víťaza výzvy. Uskutočnila sa súťaž jednotlivých projektov a ak sa po nej zmenia takéto zásadné podmienky, že nemocnica odovzdá v polroku 2026 len hrubú stavbu namiesto kompletného pavilónu, môže to ohroziť aj financovanie ostatných projektov.

Penta argumentuje tým, že aj nemocnice v Martine a Banskej Bystrici odovzdáme len v štádiu hrubej stavby a termíny sa im posunuli.

To sú dve rozdielne veci. Martin a Banská Bystrica dostali priame zadanie, neprebehla tam súťaž projektov. Nemocnica v Spišskej Novej Vsi sa zapojila do výzvy v hodnote 212 miliónov eur spolu s inými nemocnicami a niektoré neuspeli. Stačí, aby neúspešná nemocnica alebo iná nemocnica podala žalobu, že sa nezapojila do tejto výzvy, ale urobila by to, keby vedela, že práce bude môcť ukončiť až v roku 2028.

Máte informácie, že tento dodatok už riešia európske štruktúry?

Zatiaľ neevidujeme žiadnu sťažnosť. Pristupujeme k tomu konštruktívne, lebo je v našom záujme, aby pavilón v Spišskej Novej Vsi postavili. Nechceme však znehodnotiť zdroje, ktoré má Slovensko k dispozícii. Preto je podľa nás lepšie, ak sa urobila podpisom tohto dodatku chyba, ktorá by mohla ohroziť celých 212 miliónov z výzvy, čestne túto chybu priznať a napraviť, čím by sme možno prišli o časť zdrojov vyhradených pre nemocnicu v Spišskej Novej Vsi, ale zachránili by sa ostatné investície. Ak by to ohrozilo všetky peniaze, sme pripravení ministerku odvolávať.

Zatiaľ sa nepridáte k výzve hnutia Slovensko, ktoré chce Zuzanu Dolinkovú odvolať?

Nie sme spokojní s prácou ministerky.

Čo najväčšmi kritizujete?

Že zdravotníctvo nie je prioritou vlády a vláda sa venuje skôr zmenám iných zákonov. Ministerka doteraz neprišla so žiadnymi systémovými zmenami, robí zlé rozhodnutia, ako to bolo napríklad pri pripravovanej sieti záchrannej zdravotnej služby, nadŕža súkromníkom v sektore a rovnako neplní to, čo si dala do programového vyhlásenia vlády, a teda odpolitizovať rezort. Ministerka je šampiónkou v odvolávaní riaditeľov nemocníc a iných úradov, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva. Takéto masívne zmeny na postoch nie sú vhodné a niektoré nominácie sú diskutabilné.

Chcete niektoré menovať?

Napríklad ministerkin poradca Marek Brezničan alebo Matej Ovčiarka, ktorý pracuje na pláne obnovy. Ministerka má právo vybrať si ľudí ktorým dôveruje, ale treba prihliadať aj na ich históriu, ktorú treba kriticky zhodnotiť.

Je postavenie Prešovskej vojenskej nemocnice dobrá voľba?

Ak dôjde k realizácii, bude to pre ľudí a severovýchodný región Slovenska pozitívne. Prešovská nemocnica aktuálne čelí exekúcii a potrebuje nové investície.

Nie je to len snaha zbaviť sa zodpovednosti, aby dlhy nemocnice musel riešiť rezort obrany?

Ak budú partneri z NATO rešpektovať, že zdroje na výstavbu novej nemocnice sa započítajú do zdrojov, ktoré máme vynakladať na obranu, je to podľa KDH dobrá alternatíva. Rezort obrany zrejme nemocnicu dofinancuje, ale detaily ešte nepoznáme. Veríme, že nemocnica bude v mierových časoch slúžiť všetkým občanom a vojenská časť neobmedzí zdravotnú starostlivosť pre východ Slovenska. Zároveň máme isté obavy v osobe ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý už raz staval nemocnicu a boli podozrenia, že stavba sa mohla predražiť. Ak sa bude stavať pod rúškom utajenia, zdroje nemusí vláda minúť hospodárne.

Chystá sa siedme oddlžovanie nemocníc. Dlh v zdravotníctve vlani stúpol na 817,03 miliónov eur. Celkové prevádzkové náklady nemocníc boli o 40 percent vyššie ako výnosy od zdravotných poisťovní. Čo to znamená?

Dlhy už presiahli miliardu a stále rastú. Oddlženia nestačia, lebo každý minister čaká, že nemocnice už nebudú tvoriť dlhy, ale tie aj tak vznikajú. Koncové nemocnice majú najťažších pacientov, s najťažším spektrom operácií, čo je veľmi drahé a nie vždy kryté zo zdravotných poisťovní.

Prečo poisťovne neplatia nemocniciam dosť?

Náš systém DRG, teda platby za skupinu diagnóz, nie je plnohodnotným platobným mechanizmom v nemocniciach. Zároveň majú poisťovne obmedzené zdroje a nedokážu úplne pokryť všetky finančné nároky nemocníc. Situácii nepomáhajú ani manažérske rozhodnutia ministerstva zdravotníctva. Ako jedna z mála krajín máme naviazané mzdy zdravotníkov na priemernú mzdu v hospodárstve, čo dlhodobo nie je udržateľné. Platy lekárov sa masívne zvyšovali za predošlej vlády a teraz podľa platnej legislatívy opäť stúpli o osem percent.

Budeme musieť zrušiť platový automat?

Treba sa zamyslieť, či je udržateľný a aj spravodlivý voči iným profesiám. Napríklad školstvo nemá takýto systém valorizácie platov. Rozumiem, že platy zdravotníkov boli v minulosti nízke, ale teraz sme konkurencieschopní okolitým štátom. Ak sa budú ďalej zvyšovať platy lekárov nad úroveň bežnej inflácie, treba za to žiadať výkon a diferencovať platy podľa toho, ako kto pracuje. V koncových nemocniciach sú nočné služby oveľa náročnejšie ako v malých periférnych nemocniciach, ale oba tipy majú rovnaký platový model a musia ho dodržiavať. Úprava valorizácie platov je jednou z dôležitých oblastí na zastavenie zadlžovania nemocníc.

A potom sú tu investície a nekontrolované výdavky. Napríklad robotické centrá nám tu začali rásť ako huby po daždi. Prečo nám nestačia tri špičkové centrá? Podporujem rozvoj robotickej chirurgie, ale neprináša to v každej diagnóze benefit pre pacienta. Možno je to v niektorých prípadoch viac benefit pre chirurga, ktorý nemusí stáť a držať háky, lebo to zaňho robí robot, ale pre pacienta to nie je vždy výhoda. Robotická operácia prostaty je jednoznačne výhodná, lebo operácia sa vykonáva veľmi hlboko v bruchu, ale operovať žlčník robotom nedáva zmysel. Laparoskopický výkon je pre pacienta esteticky aj výsledkom rovnaký ako robotický, ale je o polovicu lacnejší a často šetrí aj čas. Nemôžeme si dovoliť operovať roboticky v každom chirurgickom centre. Štát by to mal regulovať a určovať, kde takéto prístroje budú, v ktorých diagnózach to prináša benefit pre pacienta a kde na to už nemáme.

Lekárski odborári vo videu upozornili, že ministerstvo financií v medzirezortnom pripomienkovom konaní k prerozdeľovacej vyhláške uviedlo, že nemocnice potrebujú na tento rok 274 miliónov eur a peniaze na to aj odkleplo. Ministerstvo zdravotníctva napriek tomu dalo nemocniciam o 83 miliónov eur menej. Prečo ministerka už vopred odsúdila nemocnice na mínusový hospodársky výsledok?

To sa musíte pýtať jej. Tých 274 miliónov bolo treba len na to, aby sa netvorili nové dlhy. Stále treba zaplatiť staré dlhy, za ktoré nemocnice platia vysoké úroky. Spomínaných 83 miliónov eur zaradila ministerka do takzvanej novej produkcie. Za tým sa podľa mňa skrýva Nemocnica Bory, Kardiocentrum Agel a zrejme malá časť vybraných výkonov, ktoré sa budú financovať podľa DRG systému.

Ide aj o to, ako pribúdajú do siete súkromné nemocnice. Nejde o svätý boj proti súkromníkom v zdravotníctve, ale o sedliacky rozum. Ak máme v Bratislave vyše štyritisíc lôžok a z toho tretina zíva prázdnotou, lebo nemáme zdravotnícky personál a ak v tejto situácii dovolíme súkromnému investorovi postaviť si namiesto novej univerzitnej nemocnice nemocnicu so 400 lôžkami, štát ako regulátor zlyhal.

Narážate na Nemocnicu Bory?

Áno. Štát musí zadefinovať, či a kde potrebuje novú univerzitnú nemocnicu a aké výkony sa v nej budú robiť. Som rád, že máme novú voňavú nemocnicu na Boroch, ale tá potrebuje na svoju prevádzku finančné zdroje a aj personál. Preto musí zapadať do koncepcie ústavnej zdravotnej starostlivosti regiónu a mesta. Bratislava a Slovensko nepotrebovalo Nemocnicu Bory so 400 lôžkami, ale veľkú komplexnú univerzitnú nemocnicu, do ktorej by sa presťahovali niektoré dosluhujúce nemocnice. Veď predsa ak máme dosť lôžok a málo personálu, nová nemocnica, do ktorej sa nepresunie časť z univerzitnej nemocničnej starostlivosti, nedáva zmysel.

KDH zároveň kritizuje, že koalícia s vami nerokuje o novej národnej nemocnici v Bratislave. Kde by podľa vás mala stáť?

Ak chceme mať národnú nemocnicu čo najskôr, jedinou možnosťou sú Rázsochy. Ide o vyvlastnený pozemok, ak tam nebude stáť nemocnica ani iné zdravotnícke zariadenia, pozemky budeme pravdepodobne musieť vrátiť pôvodným vlastníkom, čo bude obrovská strata pre štát. Pozemok má takmer hotovú štúdiu EIA (vplyv na životné prostredie) a je dlhodobo v územnom pláne mestskej časti Lamač, takže sa tam počíta s veľkou nemocnicou. Argumenty protistrany nie sú pravdivé.

Nie je tam nedostatok vody, na mieste sú dva veľké vodné zdroje, ktoré by utiahli aj dve takéto nemocnice. V Ružinove alebo na Vajnoroch je oveľa častejšia inverzia, čo komplikuje pristávanie vrtuľníka. Dlhodobo sa plánuje rozširovanie cestných privádzačov k národnej nemocnici a v pláne je, že tam vznikne železničná zastávka. Niekto to však z pozadia brzdí a je evidentne proti Rázsochám.

Všetko nasvedčuje tomu, že národná nemocnica bude stáť v Ružinove.

Áno. Firma BCG, ktorá pripravovala štúdiu, že táto lokalita je najvhodnejšia, bola podľa dostupných informácií spolufinancovaná Pentou. Máme obavu, že vláda práve tento projekt schváli.

Čo to bude znamenať?

Chceli sme k tomu zorganizovať okrúhly stôl, ale premiér na našu písomnú žiadosť nereagoval. O týždeň alebo dva podľa mňa vláda príde s riešením a diskusia už nebude možná. Ružinov je zatiaľ vzdušný zámok. Nemáme garanciu, že sa zbúra zimný štadión alebo ako sa upravia stavby, ktoré v okolí nemocnice vlastní štát a mesto. Môj odhad je, že nemocnica v Ružinove nebude hotová ani v roku 2038, s čím počíta analýza firmy BCG. Rázsochy by sme pri snahe mohli stihnúť už v roku 2030.

Ako bude nasledujúcich desať rokov vyzerať poskytovanie zdravotnej starostlivosti v kraji?

Štát začne byť závislý od Nemocnice Bory. Keďže máme nadbytok lôžok, zaniknú nemocnice Kramáre a Mickiewiczova. Ostane nový Ružinov, ktorý bude mať o niečo viac lôžok ako doteraz. Nebude však z kapacitných dôvodov poskytovať komplexnú ústavnú starostlivosť univerzitnej nemocnice, takže Bory budú musieť zobrať časť tejto starostlivosti a budú tým pádom v celom systéme nenahraditeľné – o čo súkromníkovi aj ide. Sú aj varianty, že štát v budúcnosti Bory odkúpi, ale zatiaľ nevidíme takéto plány. Vyhrá súkromný investor, ktorý vybudoval nemocnicu tak, ako on chcel, teda so 400 lôžkami, a na dôvažok, zobral si tie najlukratívnejšie časti zdravotnej starostlivosti v meste.

Prejdime k politike. Šéfka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková poskytla rozhovor denníku Postoj. V ňom uviedla, že KDH nepredloží pro-life zákon, lebo to polarizuje spoločnosť a nie je na tom široká zhoda v parlamente. Odmietla tiež priamo povedať, že potraty sú nespravodlivé voči nenarodeným. Ste v tomto názore jednotní?

O vyjadrení pani Holečkovej v denníku Postoj sme na klube diskutovali. Za náš klub hovorím, že máme pevné hodnoty a potrat považujeme za vraždu. Sme za život a chceme urobiť všetko pre to, aby ženy v ťažkých situáciách nemuseli ísť na potrat. Pani Holečková hovorila o momentálnej situácii v spoločnosti. Máme množstvo problémov, ja sa venujem zdravotníctvu a v tejto oblasti chcem pomôcť Slovensku. Ak by sa v parlamente objavil pro-life zákon, budem stáť na strane hodnôt, ktoré vyznávam.

Pamätáme si však návrhy poslankyne Anny Záborskej, ktoré boli primárne o sociálnej pomoci tehotným ženám. Prečo KDH dáva ruky preč od takejto formy pomoci a hovorí, že to polarizuje spoločnosť?

Hoci bola vtedy v parlamente veľká časť konzervatívnych politikov, Záborskej zákon neprešiel o jeden hlas. Mrzí ma to, lebo išlo o nepochopenie dobrého úmyslu a až akúsi démonizáciu pani poslankyne. Osobne som nevidel na tom zákone nič zlé. Ak gestor eticko-kultúrnych tém KDH Marián Čaučík príde s takýmto alebo podobným návrhom, v klube ho podľa mňa jednotne podporíme.

Ako klub KDH vnímal Holečkovej rozhovor. Nikto nebol proti jej vyjadreniam?

Pripúšťam, že to vyvolalo diskusiu. Konzervatívna strana by však mala pripustiť aj istú rozdielnosť názorov, ale línia strany musí byť jednoznačná. Som presvedčený, že pani Holečková zastáva rovnaké konzervatívne hodnoty.

Čo Holečkovej kolegovia vyčítali?

Že sa nevyjadrila jasne a čitatelia mohli nadobudnúť pocit, že nie sme za ochranu života. Písali nám rôzni ľudia, aby sme sa premenovali, lebo nie sme kresťanskou stranou. Nepovažujem za šťastné na základe rozhovoru odsudzovať pani Holečkovú, rovnako ako skratkovito odsudzovať alebo až démonizovať niektoré politické strany. Politika je o počúvaní.

Môžeme do budúcna očakávať, že všetci členovia KDH v rozhovoroch jasne odsúdia umelé potraty a zasadia sa za ochranu života?

Áno, je to naša DNA.

Keď sa rokovalo o trestnej novele a rušení špeciálnej prokuratúry, stáli ste počas protestov na tribúnach, ale dnes píšete predsedníčke Európskej komisie a zastávate sa krokov koalície. Hovoríte, že to bolo suverénne rozhodnutie Slovenska a EÚ nás nemá za to finančne trestať.

Nebolo to šťastne komunikované. Ľudia list EK vnímajú možno aj cez vystupovanie koaličných politikov, ktorí týmto listom mávajú v médiách a argumentujú, že aj opozičná strana hovorí, že na Slovensku sa nič nedeje. Nie je to tak. Brutálna zmena Trestného zákona a zrušenie špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní sú zásahmi do právneho štátu. Jednoznačne sme proti a bolo správne vyjsť na protesty.

Listom sme len chceli upozorniť Európsku komisiu, že Ústavný súd ešte nerozhodol a sme presvedčení o tom, že slovenskí občania nemajú byť trestaní za chyby politikov. Nepreskočili sme na druhú stranu barikády, len chceme ochrániť prostriedky na cesty či nemocnice.

Na tomto liste sa zhodol klub jednotne?

Je to interná záležitosť strany.

Čiže nevylučujete, že niektorí poslanci s tým nesúhlasili.

Iniciatíva vyšla z vedenia strany a v klube sme to rešpektovali.

Nedávno ste ministrovi Tomášovi Tarabovi poskytli váš zákon o odstrele medveďov, čo je určitá forma spolupráce s koalíciou. Považuje klub za správne, že ste v opozícii?

Sme svedkami ohýbania zákona, zmien inštitúcií, snahy o ovládnutie RTVS a Fondu na podporu umenia či pochybných nominácií do úradov, takže si neviem predstaviť, že by sme s týmito stranami tvorili koalíciu. Je utópiou si myslieť, že by KDH dokázalo zvyšku koalície v týchto zmenách zásadne zabrániť. V tejto konštelácii, keď je v parlamente aj SNS, by to možné nebolo.  

Treba byť však konštruktívnou opozíciou. Nie je správne stavať sa na barikády proti všetkému, čo koalícia prináša, lebo niektoré predkladané zmeny môžu mať pozitívny vplyv na občana. Preto v parlamente hlasujeme podľa obsahu zákonov.

Nedelíte sa na dve časti? Na tých, ktorí by chceli byť konzervatívnejší alebo by chceli viac spolupracovať s opozíciou, a na tých proti?

Klub je živý, na niektoré veci máme rozdielne názory, čo vnímam pozitívne. Je to aj vďaka predsedovi Milanovi Majerskému, ktorý nie je autoritatívny, ale dáva členom šancu vyjadriť sa. Sme demokratická strana, s niektorými vecami nesúhlasilo predsedníctvo, ale napriek tomu sa presadili. KDH je spoľahlivý partner a dokáže garantovať jednotu klubu – vidieť to aj na aktuálnych hlasovaniach v parlamente.