Nácviky evakuácie či vykúpená termobielizeň. Rusi sa obávajú, že sa vojna preleje aj k nim

Ukrajinské jednotky pokračujú v posilňovaní svojich pozícií na východe vlastného štátu. Armáda tvrdí, že od začiatku septembra dobyla späť viac ako štyristo lokalít a zatlačila ruské sily späť k hraniciam.

Charkov, druhé najväčšie mesto krajiny situované približne tridsať kilometrov od ruských hraníc, naďalej odoláva bombardovaniu agresora. Hoci sa v ňom nachádza niekoľko strategických vojenských zariadení vrátane veľkej továrne na výrobu tankov, tieto zariadenia nie sú pre Rusov prioritnými cieľmi. Tí teraz musia riešiť aj defenzívu.

Podľa západných analytikov vytvárajú ruské sily novú obrannú líniu medzi riekou Oskil a Svatove, asi 150 kilometrov juhovýchodne od Charkova. Cez Svatove totiž prechádza posledná dobrá zásobovacia cesta z Belgorodu v Rusku k ich silám ďalej na juh.

V Belgorode cítiť vojnu, pribúdajú prorusky zmýšľajúci utečenci

Hoci Ukrajina nenaznačila, že by mala v úmysle prekročiť hranicu alebo získať viac než územie okupované Ruskom, sedem mesiacov od invázie sa nálada v ruských pohraničných oblastiach mení.

V Belgorode, ktorý sa nachádza len štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc, sa šíria špekulácie o tom, že Rusi čoskoro zažijú vojnu na vlastnej koži. Mestom otriasajú zvuky neďalekých výbuchov a vojenské nákladné autá a obrnené transportéry postriekané písmenom Z rachotia križovatkami, opisuje v reportáži Valéria Hopkinsová z denníka The New York Times.

Ulice sa plnia utečencami z ukrajinských území, ktoré tamojšia armáda opäť dobyla. Prorusky zmýšľajúci obyvatelia sa obávajú života pod kontrolou Kyjeva. Tí, ktorí získali ruské pasy alebo sa zamestnali v okupačnej administratíve, majú strach, že s nimi budú zaobchádzať ako s kolaborantmi. Podľa ukrajinskej legislatívy im v takom prípade hrozí trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov.

Júlia Nemčinová, dobrovoľníčka, ktorá poskytuje pomoc utečencom, odhaduje, že v núdzi je šesťtisíc ľudí. „Belgorod je preplnený,“ hovorí pre The Guardian s tým, že takmer 85 percent nedávnych prisťahovalcov z Ukrajiny chce zostať blízko hraníc.

Uskutočňujú sa evakuačné cvičenia a skupuje sa teplé oblečenie

V mestách je viditeľná panika z toho, že vojna sa nezastaví na prahu ruských dverí. „Nikto neočakáva, že to príde sem,“ hovorí miestny obyvateľ Oleg, ktorý si kúpil preglejkové dosky pre prípad, že by potreboval zakryť okná svojej reštaurácie. „Ale musíme byť pripravení,“ dodáva. Jeho obchodný partner Denis si na dvore postavil protiletecký úkryt.

Obyvatelia Belgorodu vo veľkom skupujú teplé oblečenie, športové a kuchynské náčinie. Škola, nákupné centrum a autobusová stanica vykonávali pred pár dňami vopred ohlásené evakuačné cvičenia a ruská regionálna správa evakuuje mestá a dediny pozdĺž hranice. Napovedá to, že Moskva sa pripravuje na najhoršie.

Belgorodský trh vo veľkom navštevujú aj miestni vojaci. „Každý deň prichádzajú desiatky chlapcov, od protiofenzívy je ich toľko,“ hovorí Marina, ktorá na trhu predáva maskovacie predmety. „Všetci majú také zachmúrené tváre. Teraz je to napätejšie,“ vraví.

Ako si pozrieme do očí?

Pred desiatimi rokmi boli obavy z Ukrajincov na druhej strane hranice neslýchané. Belgorodskí Rusi podľa výpovedí miestnych celé roky pravidelne cestovali do Charkova za účelom rekreácie. Mnohí tam majú aj rodiny.

Teraz sú tieto dve mestá prakticky oddelené frontovou líniou. V dlhodobom horizonte možno očakávať, že vojna poznačí vzťahy medzi ľuďmi z prihraničných regiónov oboch štátov. Každým dňom pribúdajú informácie o zverstvách, ktoré mala vykonať ruská armáda.

V oslobodenom regióne na východe Ukrajiny vraj dosiaľ objavili najmenej desať lokalít, kde došlo k mučeniu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že ruskí agresori pri svojom úteku zanechali mučiace zariadenia.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v piatok oznámil, že do Iziumu hodlá vyslať monitorovací tím, aby preveril tvrdenia ukrajinských orgánov o nájdení masových hrobov po vytlačení ruských jednotiek z danej oblasti.

„Toto zabíjanie sa nakoniec skončí. Ale kým budeme? Ako sa budeme pozerať jeden druhému do očí?“ uzatvára štyridsiatnik Oleg Ksenov, ktorý sa narodil v Charkove, ale už desaťročie žije v Belgorode a aktuálne pomáha civilistom pri úteku z Ukrajiny do Ruska.