Vetrák: Predčasné voľby nemajú byť predmetom referenda. Čo si myslia ďalší poslanci o zmene ústavy

Referendum by sa tak stalo záväzným demokratickým nástrojom na skrátenie volebného obdobia. Zákon by mal, v prípade jeho prijatia, platiť od 1. januára 2023, pričom by sa mal vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie.

Vo všeobecnosti platí, že argumenty uvedené v rozprave v parlamentom pléne smerovali k potrebe posilnenia inštitútu referenda ako nástroja priamej demokracie, ale objavili sa aj kritické hlasy, podľa ktorých môže byť predkladaný zákon kontraproduktívny.

Nástroj, ktorý by umožňoval skrátenie volebného obdobia

Poslanec Erik Tomáš (Hlas-SD) uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu neumožňuje skrátiť volebné obdobie ani referendom, ani hlasovaním poslancov. Podľa jeho slov majú mať ľudia právo odňať moc politikom. Argumentoval, že musí byť možnosť skrátiť volebné obdobie ak si už ľudia vládu neželajú. Referendum má byť záväzné. V demokratickej krajine musí existovať demokratický nástroj, ktorý by umožňoval skrátenie volebného obdobia.

Súhlas s Erikom Tomášom vyjadrili aj ďalší opoziční poslanci, napríklad Dušan Jarjabek (Smer-SD) alebo Eduard Kočiš (ĽSNS), ktorý ocenil, že prípadné zakomponovanie tohto inštitútu umožní NR SR skrátiť volebné obdobie. Vyjadril tiež potrebu tohto inštitútu v prípade, ak sa raz vládna koalícia, ktorá mala ústavnú väčšinu, pomaly rozpadáva. „Ľudia majú určite právo túto vládnu koalíciu poslať do zabudnutia alebo ukončiť trápenie, ktoré je v spoločnosti,“ povedal.

Inštitút referenda má podľa Sulíka veľké bariéry.

Istú relativizáciu priniesol do rozpravy predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík. Na jednej strane je podľa neho referendum správna vec, občania by mali mať možnosť takýmto spôsobom skrátiť volebné obdobie. Predovšetkým vtedy, keď boli volebnými sľubmi evidentne oklamaní, čo sa podľa neho týka viacerých strán.

Inštitút referenda má podľa Sulíka veľké bariéry. Vyjadril aj vôľu hlasovať za tento zákon v prvom čítaní. Na druhej strane zároveň avizoval zatiaľ nekonkretizovaný pozmeňujúci návrh, ktorý chce SaS predložiť. Ten by mal čistejším spôsobom plniť funkciu tohto zákona. Podľa neho teda nie je isté, či tento zákon podporia v prípadnom druhom čítaní. Zdôraznil však, že ide o jeho osobný názor a v spomínanej otázke je dôležitá jednota poslaneckého klubu.

Tarabove obavy

Opozičný poslanec Tomáš Taraba sa domnieva, že si Ústavný súd uzurpoval niektoré práva. Podľa neho nie je v zmysle ústavy to, že by parlament nemal právo rozpustiť sa. Podľa jeho slov Ústavný súd dokázal, že je schopný priniesť akúkoľvek právnu konštatáciu.

Vyjadril hypotetickú obavu, ak by malo byť obsahom pozmeňujúceho návrhu SaS to, že by výsledky referenda malo potvrdiť ešte hlasovanie v parlamente, bol by to iba ďalší krok pre právny chaos. Podľa neho by sa mali výsledky referenda automaticky zapisovať do Zbierky zákonov.

Vetrák a taliansky model

Milan Vetrák (OĽaNO) nevidí túto otázku až tak jednoducho ako obhajcovia predkladaného zákona. Nechal sa počuť, že táto tematika je zložitá a nedá sa vyriešiť hneď, ale musí byť predmetom rokovaní. Poznamenal, že ak chceme doplniť ústavu, musí sa to týkať každej vlády. Podľa jeho slov existuje materiálne jadro ústavy, ktoré musí Ústavný súd chrániť aj v prípade prijatia zlého zákona.

Zdôraznil, že OĽaNO jasne povedalo, a hovorí to dlhodobo, že referendum nemá rozhodovať o skrátení volebného obdobia. Pokiaľ ide o samotný zákon, vyjadril obavu, že jeho prijatie by mohlo viesť k talianskemu modelu, keď by sme mali každý rok nejaké voľby. Uviedol aj to, že s výsledkom volieb bude vždy niekto nespokojný.

Tento zákon tak podľa neho neprináša potrebnú stabilitu. Práve preto, ako povedal Vetrák, predkladateľ zákona Svrček pôvodne hovoril, že prvý a posledný rok by sa nemalo skracovať volebné obdobie referendom, lebo je potrebná stabilita ústavného systému.

Pokiaľ ide o samotné referendum Vetrák doplnil, že ide aj o iné problémy vzťahu referenda k ústave a zákonodarnému procesu. Ak podľa neho hovoríme, že výsledok referenda nie je možné prelamovať zákonom a zároveň tvrdíme, že tu máme dve nohy demokratického systému, pričom jedným je referendum a druhým zastupiteľská demokracia, potom by to malo platiť aj opačne. Teda, že referendum by nemalo prelamovať to, čo je prijaté zákonom v nejakom volebnom období, minimálne ústavným zákonom. Predčasné voľby tak podľa neho nemajú byť predmetom referenda. Vetrák sa domnieva, že návrh nie je dobrý a nemal by sa v takejto podobe podporiť.

Hlasovanie o zákone je naplánované 20.9.2022 na 17:00.